Slovensko bude mať svoj kurzarbeit

Od roku 2022 by mal fungovať nový fond udržania zamestnanosti. Na piatkovej tlačovej konferencii to uviedol minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Peniaze z tohto fondu budú môcť byť použité len na podporu udržania pracovných miest.

Zamestnanec by mal v rámci tohto modelu dostať 80 percent čistej mzdy, pričom 60 percent pôjde z fondu, 20 percent bude financovať zamestnávateľ a 20 percent sa zamestnanec vzdá. Príspevok, ktorý by zamestnancovi fond poskytoval, by mal byť v maximálnej výške 1 340 eur, maximálna výška príspevku zamestnávateľa by bola 447 eur. Fond bude k dispozícii aj pre živnostníkov.

„Vychádzali sme z nemeckého modelu, ktorý sme však zjednodušili na slovenské pomery,“ uviedol minister. Tento nástroj by mal fungovať nielen pre krízu, ako je súčasná, ale napríklad aj pre prípady povodní či iných lokálnych problémov. Milan Krajniak ho považuje za motivujúci aj v porovnaní s podporou v nezamestnanosti, pomáhať by mal zamestnancom aj zamestnávateľom.

Podotkol, že sa nebude zvyšovať celkové odvodové zaťaženie. Fond by mal vzniknúť v rámci toho, čo doposiaľ bolo poistením v nezamestnanosti.

Mnohí však kritizujú nemecký model kurzarbeitu za nedostatočnú konkretizáciu krízovej situácie a vytvorenia umelého lákadla pre podnikateľov

Drucker je proti spájaniu s Pellegrinim

Mimoparlamentná strana Dobrá voľba sa nebude zlučovať so vznikajúcou stranou expremiéra Petra Pellegriniho Hlas-sociálna demokracia. Uviedol to v piatok šéf strany a exminister zdravotníctva Tomáš Drucker. Spoluprácu si nepredstavuje ani s ĽSNS, ani so Smerom-SD.

Tomáš Drucker podľa svojich slov vníma Petra Pellegriniho ako moderného politika s veľkou mierou popularity. Jeho stranu vníma skôr ako druhý Smer-SD vzhľadom na ľudí, s ktorými sa spojil. Prednedávnom predseda Dobrej voľby vyhlásil, že si nevie predstaviť sadnúť si za stôl s poslancami Erikom Tomášom či Petrom Žigom.

Dobrá voľba je podľa svojho predsedu pripravená spolupracovať so stranami, s ktorými bude mať podobný program. So Smerom-SD však spoluprácu vylučuje. „Tam je problém s osobou predsedu strany, ktorý má čím ďalej, tým bližšie k nacionalistickým názorom a obávam sa, že neho to nebude približovanie sa do demokratického spektra, ale naopak,“ vysvetlil.

T. Drucker hovorí, že debatuje s viacerými stranami o spolupráci, pripomenul, že 30 percent voličov nemá svoje zastúpenie v parlamente. Na ďalšie kroky sa chce sústrediť na jeseň. Podľa svojich slov chce ponúknuť alternatívu voči „populistickému a nekompetentnému riadeniu štátu“, ale aj voči tomu, ako viedol krajinu Smer-SD.

Pellegrini reaguje na Matoviča

Expremiér a podpredseda parlamentu Peter Pellegri v piatok informoval, že ho orgány činné v trestnom konaní doposiaľ nekontaktovali vo veci kauzy bývalého štátneho tajomníka na ministerstve vnútra Lukáša Kyselicu.

Bývalý predseda vlády tým reagoval na slová premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý si myslí, že „Pellegriniho blízki ľudia“ chceli prostredníctvom L. Kyselicu rozvrátiť OĽaNO.

„Dodnes sa ma nikto na to nepýtal z orgánov činných v trestnom konaní, dodnes ma nikto nekontaktoval,“ reagoval P. Pellegrini a dodal, že OĽaNO sa svojimi krokmi rozvráti aj samé zvnútra. „Na to nepotrebujú zapojiť VS ani SIS,“ skonštatoval. Peter Pellegrini odmieta Matovičove slová. Podotkol, že v tom čase ani nevedel, kto je Lukáš Kyselica.

Úradujúci premiér v priebehu týždňa v tejto súvislosti zopakoval, že má informácie, o ktorých nemôže hovoriť. Ak by sa potvrdilo, že Lukáš Kyselica počas pôsobenia vo VS mal donášať na hnutie OĽANO, bolo by to podľa premiéra „dramatické“ zneužitie tajných služieb na politickú činnosť.

Po tom, ako sa medializovali informácie o Kyselicovom pôsobení vo Vojenskom spravodajstve, skončil na ministerstve. Avizoval, že sa vracia do parlamentu a bude pôsobiť ako radový poslanec v klube OĽaNO.

Pokles slovenskej ekonomiky sa spomalil

Slovenská ekonomika sa v druhom štvrťroku tohto roka medziročne prepadla o 12,1 percenta. Vyplýva to z tzv. rýchleho odhadu Štatistického úradu SR. Výsledok je podľa analytikov úradu lepší ako očakávania, a to najmä vďaka júnovým výkonom ekonomiky. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa hrubý domáci produkt oproti prvému štvrťroku 2020 znížil o 8,3 percenta. V bežných cenách sa vytvoril HDP v objeme 21,21 miliardy eur, čo predstavuje medziročný pokles o 10,4 percenta.

„Medziročný vývoj pridanej hodnoty ukázal miernejší pokles, ako sme očakávali, vzhľadom na všeobecnú situáciu spôsobenú koronavírusom. Prispela k tomu zvýšená aktivita v poslednom mesiaci druhého štvrťroka v kľúčových odvetviach priemyslu, najmä vo výrobe automobilov, a tiež v malých podnikoch,“ informoval úrad.

Celková zamestnanosť v druhom štvrťroku dosiahla 2,387 milióna osôb. Medziročne klesla o 2,6 percenta. Po očistení o sezónne vplyvy sa celková zamestnanosť znížila oproti druhému štvrťroku 2019 o 2,3 percenta.

Motoristické zvyky Slovákov

Až 45 percent slovenských vodičov je pri šoférovaní „vo svojej bubline“ a venuje menej pozornosti ostatným pasažierom. Vyplýva to z výsledkov európskeho barometra 2020 o zodpovednej jazde, ktorý zverejnila Nadácia VINCI Autoroutes.

Predbiehanie sprava na diaľnici pripustilo 20 percent Slovákov. Motoristi zároveň priznali, že sa niekedy úmyselne lepia na vozidlo, ktoré ich rozčuľuje. Strach z agresívneho správania iného vodiča už pritom malo 85 percent slovenských vodičov.

Viac ako 69 percent motoristov sa považuje predovšetkým za ostražitých, kým za pokojných sa považuje 62 percent a zdvorilých 22 percent. Správanie ostatných za volantom opisujú ako nezodpovedné pri 56 percentách, agresívne v 37 percent prípadov, stresové v 25 percentách a nebezpečné u 22 percent.

Dlhé cesty v hustej premávke spôsobujú veľké stresy 24 percentám Slovákov za volantom. Súčasne 82 percent motoristov pripúšťa, že niekedy spustí zrak z cesty na viac ako dve sekundy. Nehodu v dôsledku ospalosti za volantom podľa prieskumu malo 13 percent Slovákov a z dôvodu používania telefónu za volantom 10 percent vodičov.