Minimálna mzda narastie, pre odbory však nie dosť

Minimálna mzda v budúcom roku má byť 623 eur a má byť teda vo výške 57 percent priemernej mzdy. Pôvodný návrh ministerstva práce bol 620 eur, v tomto roku je jej výška 580 eur. Odborárom to nestačí, presadzovali novú výšku „minimálky“ 656 eur. Zástupcovia Konfederácie odborových zväzov odišli z pondelkového rokovania tripartity predčasne, čo zdôvodnili separátnym rokovaním ministra práce so zástupcami zamestnávateľov.

Tí sa potom dohodli, že sa upustí od návrhu zaviesť štartovaciu mzdu a zmení sa systém stanovenia šiestich úrovní minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce, po novom bude zavedený paušál zvýšenia vo výške 43 eur. Informoval o tom po skončení rokovania tripartity minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) s tým, že ide o kompromisný návrh.

„Ukázalo sa, že jeden zo sociálnych partnerov nechcel vyjednávať a až do samotného konca odborári zotrvávali na svojich nereálnych požiadavkách,“ uviedol šéf rezortu práce v súvislosti s priebehom rokovania tripartity.

Pôvodne odborári podľa Krajniaka žiadali minimálnu mzdu na úrovni 656 eur a zrušenie štartovacej minimálnej mzdy. Minister tento návrh v čase najväčšej ekonomickej krízy považuje za neprimeraný. Zamestnávatelia okrem zmrazenia výšky minimálnej mzdy požadovali aj zrušenie šiestich stupňov náročnosti práce a odpojenie príplatkov od minimálnej mzdy.

Pozerajte spoty o EÚ, zachránite peniaze štátu

Korekcie eurofondov stoja Slovensko stámilióny eur, ktoré následne platí zo štátneho rozpočtu. Upozornila na to v pondelok ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí).

Príkladom neefektívneho využívania eurofondov sú podľa nej videospoty za takmer 80-tisíc eur objednané počas bývalej vlády. Tieto videá musia dosiahnuť na sociálnych sieťach 100-tisíc videní, inak Slovensko bude musieť peniaze vracať.

„Zjednodušene to znamená, že eurofondy sa síce využili, no z dôvodu chýb, nedostatkov či nesplnenia cieľov ich bude musieť Slovensko vrátiť,“ vysvetlila ministerka príčinu korekcií. Tie platí Slovensko zo štátneho rozpočtu, peniaze tak môžu chýbať napríklad v zdravotníctve, školstve či iných oblastiach.

Spomínané videá, ktoré mali propagovať využívanie eurofondov na informatizáciu a digitalizáciu štátu, boli určené pre vekovú kategóriu 15 až 30 rokov.

„Podmienku zo strany riadiaceho orgánu predstavovalo 100-tisíc videní prostredníctvom sociálnych sietí. Ak sa tento cieľ nepodarí naplniť, hrozí, že Slovensko za ne bude musieť vracať eurofondy,“ spresnil rezort informatizácie. Na internete sa už začala šíriť výzva, aby diváci pomohli rezortu dosiahnuť kvótu.

Na Trubana si posvietia Mazák s Hrubalom

Predseda Súdnej rady SR Ján Mazák sa má v stredu stretnúť s predsedom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Jánom Hrubalom. Od rokovania očakáva prijatie záveru, kto bude konať v prípade možnej zaujatosti sudcu ŠTS a bývalého predsedu tohto súdu Michala Trubana pri rozhodovaní o väzbe pre nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra. Ján Mazák naďalej trvá na tom, že konať má predseda ŠTS.

Ján Hrubala predsedu Súdnej rady v liste informoval, že v prípade vykonáva potrebné úkony a zisťuje skutkový stav. Zároveň ho požiadal o osobné stretnutie. Na ňom by mal predseda Súdnej rady SR dostať bližšie informácie. „Na pôde Súdnej rady už máme uzavreté vyšetrovanie až na jeden úkon,“ dodal J. Mazák s tým, že by ho mali ukončiť do stredy.

Sudca ŠTS Michal Truban vypovedal 10. augusta pred osobitnou komisiou Súdnej rady SR v súvislosti so svojou možnou zaujatosťou pri rozhodovaní o väzbe pre nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra. M. Truban s jeho väzbou nesúhlasil, pričom následne sa objavili indície, že bol v konflikte záujmov a rozhodovať o veci vôbec nemal.

Litva poslala do Bieloruska balóny

Litva a Bielorusko sa v pondelok navzájom obvinili z narušenia štátnych hraníc po tom, čo litovskí demonštranti v prejave solidarity s bieloruskými protestujúcimi vypustili v nedeľu balóny, ktoré údajne smerovali do Bieloruska.

Litva zasa tvrdí, že bieloruský vojenský vrtuľník prekročil jej hranice len pár minút predtým, ako medzi hlavným mestom Vilnius a hranicou s Bieloruskom tisíce protestujúcich vytvorili ľudskú reťaz.

Bieloruské ministerstvo obrany uviedlo, že zabránilo „pokusu o narušenie" vzdušného priestoru svojej krajiny „sondou tvorenou ôsmimi balónmi s protivládnymi symbolmi". Rezort dodal, že vďaka rozhodnej reakcii posádok vrtuľníkov Mi-24 bol let balónov prerušený bez použitia zbraní.

Vytvorením ľudskej reťaze si jej účastníci pripomenuli pokojnú politickú demonštráciu známu ako Baltská reťaz, ktorá sa konala 23. augusta 1989 v troch pobaltských krajinách a zapojili sa do nej vyše dva milióny ľudí.

Navaľnyj obeťou otravy

Lekári berlínskej nemocnice Charité v pondelok vyhlásili, že predstaviteľ ruskej opozície Alexej Navaľnyj bol otrávený. Vyplýva to z klinických testov s tým, že pacientov stav je vážny, ale nie je v akútnom ohrození života.

Nemecká klinika v pondelňajšom vyhlásení uviedla, že v Navaľného organizme sa našli „inhibítory cholinesterázy“ s tým, že zatiaľ nie je známe, o akú konkrétnu látku z tejto skupiny ide.

To, ako choroba Alexeja Navaľného ovplyvní, nie je známe, podľa lekárov nie je možné vylúčiť, že sa u neho neskôr prejavia príznaky najmä v oblasti nervového systému. Ruskí lekári, ktorí ho v Tomsku ošetrovali ako prví, pripísali jeho stav metabolickej poruche. To, že bol A. Navaľnyj pravdepodobne otrávený, v pondelok uviedol aj hovorca vlády nemeckej vlády Steffen Seibert.