Kollárovci vraj nie sú prilepení na stoličkách

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) nevylúčil odchod zo svojej funkcie ani odchod svojho hnutia z koalície. Vyhlásil že ani on, ani jeho stranícki kolegovia na ministerstvách nie sú „prilepení na svojich stoličkách". Výzvy na jeho odchod považuje za vydieranie.

„Nechajte sa prekvapiť." odpovedal B. Kollár na otázky spojené s jeho predošlými vyjadreniami, že neodstúpi z funkcie. Koaličným partnerom podľa neho nestačilo, že sa ospravedlnil a vyhlásil, že nebude používať svoj titul.

„Pokojne odídem, nielen z jednej stoličky, ale zo všetkých troch, ktoré máme na ministerstvách," povedal B. Kollár po stretnutí s ministrom životného prostredia Jánom Budajom (OĽaNO).

Zároveň odmieta tvrdenia, že by chcel položiť vládnu koalíciu. Tvrdí, že koalícia môže fungovať ďalej aj bez hnutia Sme rodina. „Ja nie som Richard Sulík, ktorý keď odišiel, nemali dostatok hlasov. Táto vládna koalícia môže bez problémov bežať ďalej." dodal.

Fico čistil štruktúry Smeru v regiónoch

Predseda Smeru-SD Robert Fico informoval, že vymenil 17 predsedov okresných organizácií, najmä z politických dôvodov. Deklaroval, že vnútorné štruktúry strany sú týmto zastabilizované. Na júlovom sneme strany majú delegáti voliť predsedu, podpredsedov i generálneho manažéra.

„Ako som avizoval, máme jasný plán, čo urobiť, pokiaľ ide o stabilizáciu vnútorných štruktúr strany Smer-SD," povedal na tlačovej konferencii. Okrem toho priblížil, že musel riešiť odchod 11 poslancov strany Smer-SD.

R. Fico opätovne vyzval Petra Pellegriniho, aby odstúpil z postu podpredsedu Národnej rady SR. Vyhlásil, že oznámi predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi (Sme rodina), že po odchode 11 poslancov zo strany aj z klubu Smeru-SD niektorým z nich zaniká členstvo a predsednícke funkcie v kontrolných výboroch.

Boris Kollár minulý týždeň avizoval, že vedenie Smeru už navrhlo na predsednícke posty vo výboroch svojich vlastných nominantov, ktorí majú nahradiť odídencov Petra Pellegriniho. Za podpredsedu parlamentu Fico namiesto Pellegriniho plánuje navrhnúť Juraja Blanára.

Ústavné referendum v Rusku terčom kritiky

Ruské občianske združenie Golos označilo ruské referendum o zmenách v ústave, umožňujúce prezidentovi Vladimirovi Putinovi zostať pri moci až do roku 2036 a posilniť si právomoci, za zmanipulované.

Vo štvrtok v oficiálnom posudku k hlasovaniu Golos doplnil, že sa objavilo aj niekoľko prípadov viacnásobného hlasovania a nátlakov na pracoviskách. Podľa občianskeho združenia, niekoľko desiatok miliónov voličov zasa nemohlo odovzdať svoje hlasy vo volebných miestnostiach, ale hlasovali priamo v podnikoch alebo inštitúciách.

Organizácia zároveň poukázala na fakt, že na referende sa nezúčastnili nezávislí pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá tradične dohliada na hlasovania v Rusku aj v iných krajinách.

Zmeny v ruskej ústave podporilo v referende 77,92 percenta voličov, proti bolo 21,27 percenta účastníkov. Sčítaných je už 100 percent hlasov.

Európska únia konečne expanduje na Balkán

Európska komisia (EK) predložila vo štvrtok Rade EÚ návrhy rokovacích rámcov pre Albánsko a Severné Macedónsko, v ktorých sa stanovujú usmernenia a zásady pre prístupové rokovania s týmito krajinami.

Eurokomisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi uviedol, že ide o ďalší dôležitý krok na ceste uvedených dvoch krajín do Európskej únie. „Naše návrhy vychádzajú z revidovanej metodiky rozširovania, ktorú sme predložili vo februári, aby bol prístupový proces dôveryhodnejší, mal silnejšie politické riadenie, bol dynamickejší a predvídateľnejší," opísal situáciu O. Várhelyi.

Cieľom rokovaní bude, aby Albánsko a Severné Macedónsko prijali legislatívu EÚ v celom rozsahu a zabezpečili jej úplné vykonávanie a presadzovanie po svojom vstupe do Únie. Reformy, ktoré musia obe krajiny dokončiť, sa týkajú zásad právneho štátu, fungovania demokratických inštitúcií a verejnej správy a hospodárskeho riadenia.

Česko dosiahlo rekordný deficit

Deficit štátneho rozpočtu Českej republiky vzrástol ku koncu júna na 195,2 miliardy Kč (7,32 miliardy eur), zatiaľ čo v závere mája predstavoval 157,4 miliardy Kč. Je to najhorší výsledok od vzniku Českej republiky. Na porovnanie, v minulom roku predstavoval deficit ku koncu 1. polroka iba 20,7 miliardy Kč.

Ako uviedol server novinky.cz, výdavky na sociálne dávky dosiahli za prvých šesť mesiacov tohto roka 339,36 miliardy Kč, čo medziročne znamená rast o 39,8 miliardy Kč. Najvýraznejšie sa pod to podpísali dôchodky s rastom o 13,9 miliardy na 234,7 miliardy Kč. Inkaso dane z pridanej hodnoty sa znížilo o 8,2 miliardy Kč (6,1 percenta) na 127,26 miliardy Kč.

Na priame opatrenia na podporu ekonomiky v súvislosti s epidémiou nového koronavírusu pripadlo podľa údajov ministerstva 83,2 miliardy Kč.

Snemovňa najskôr schválila v súvislosti s ekonomickými dôsledkami pandémie nového koronavírusu zvýšenie tohtoročného schodku na 300 miliárd Kč. Neskôr poslala to tretieho čítania ešte ďalšie zvýšenie plánovaného deficitu na 500 miliárd Kč.