5 top udalostí dňa: Kolíková nad demisiou neuvažuje a padol rekord v počte úmrtí na Covid-19

Kolíková nemá momentálne dôvod uvažovať nad demisiou

Ministerka spravodlivosti Mária kolíková vyhlásila, že momentálne nevidí dôvod uvažovať nad odchodom z funkcie. „Ak by som odišla, považovala by som to za zbabelé," skonštatovala.

Mimoriadna udalosť je podľa nej politicky zneužívaná. Vyhlásila, že urobí všetko preto, aby bol prípad riadne prešetrený. V prípade, že sa ukáže, že v niečom pochybila, je pripravená tomu čeliť. M. Kolíková je na základe doterajších informácií presvedčená, že v prípade smrti Milana Lučanského išlo o samovraždu.

Priblížila tiež, že plánujú publikovať niektoré dokumenty. Skonštatovala, že kamerové zábery zverejniť nemôžu, marilo by sa tým trestné konanie.

Pribudol rekordný počet úmrtí, v Nitre žiadajú úplný lockdown

Prostredníctvom RT-PCR testov odhalili za nedeľu na Slovensku ďalších 636 pozitívnych na ochorenie Covid-19, vykonali 3 111 testov. Počet obetí sa zvýšil o rekordných 204. Z ochorenia sa vyliečilo ďalších 903 pacientov. V nemocniciach je hospitalizovaných 3 038 pacientov, na JIS je 205 pacientov, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 247 osôb.

Situácia v Nitre je kritická a mesto uvažuje nad úplným lockdownom. Situácia v nemocniciach je v meste taká vážna, že prevážajú pacientov do iných nemocníc. Okresný krízový štáb v Nitre navrhol ústrednému štábu sprísnenie opatrení.

Riaditeľ nitrianskej nemocnice Milan Dubaj požiadal, aby sa zatvorila aj fabrika Jaguar Land Rover. potrebujú zavrieť celý okres. Podľa neho nestačí, ak sa zavrie len mesto.

Kollár nominoval členov do komisie pre prípad Lučanského

Predseda Národnej rady Boris Kollár nominoval do nezávislej kontrolnej komisie, ktorá má prešetriť úmrtie policajného exprezidenta Milana Lučanského, šiestich členov. Sú nimi Juraj Krúpa (OĽaNO), Milan Laurenčík (SaS), Petra Hajšelová (Sme rodina), Marián Saloňa (Smer-SD), Marian Kotleba (ĽSNS) a Denisa Saková (Hlas-SD). Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková upresnila, že súčasťou komisie by mali byť aj prezidentka, verejná ochrankyňa práv, Slovenská advokátska komora či zástupcovia európskych organizácií.

„Som pevne presvedčený, že v čo najkratšom čase predstúpia títo poslanci bez zbytočného vytĺkania politického kapitálu, čisto pragmaticky, pred verejnosť a dajú odpovede na všetky otázky, ktoré dnes traumatizujú a zaujímajú našu spoločnosť," skonštatoval predseda parlamentu.

Úlohou komisie je, aby preskúmala, či v prípade pokusu o samovraždu Lučanského nedošlo k pochybeniu zo strany Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). M. Kolíková je presvedčená, že komisia dôjde k záverom, že ZVJS nezlyhal. „Musíme teraz urobiť všetko pre to, aby sme vrátili dôveru voči zboru," dodala ministerka spravodlivosti.

V Británii zaočkovali prvého človeka vakcínou AstraZeneca

Ako prvým človekom na svete, ktorého zaočkovali proti koronavírusu vakcínou vyvinutou Oxfordskou univerzitou a spoločnosťou AstraZeneca sa stal 82-ročný britský dôchodca Brian Pinker. Vakcínu mu podali v meste Oxford. ,,Som veľmi rád, že dnes dostanem vakcínu proti Covid-19 a som naozaj hrdý na to, že je to tá, ktorú vyvinuli v Oxforde," uviedol.

Veľká Británia má k dispozícii 530-tisíc dávok novej vakcíny. Ich cieľom je čo najskôr zvýšiť kapacity na podanie vakcíny dvom miliónom ľudí za týždeň. Britský premiér Boris Johnson dúfa, že v priebehu najbližších troch mesiacov budú môcť zaočkovať desiatky miliónov ľudí. Británia plánuje podávať druhú dávku vakcín od spoločností Pfizer aj AstraZeneca inak ako ostatné krajiny, a to namiesto 21 dní až 12 týždňov po prvej, aby urýchlili imunizáciu čo najväčšieho počtu ľudí.

Externé štúdium na vysokej škole bude kratšie

Externé štúdium na vysokej škole, ktoré trvá dlhšie ako denné štúdium, sa bude skracovať. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling je rád, že k tejto zmene prichádza. „Externé aj denné štúdium bude mať rovnakú dĺžku, ako je to v zahraničí, teda tri roky na bakalárskom stupni štúdia a dva roky na magisterskom alebo inžinierskom stupni štúdia," vysvetlil minister.

Škola bude zodpovedať za kvalitu štúdia a za to, aby zabezpečila požadovanú úroveň. Podľa B. Gröhlinga sa externé štúdium začalo považovať za menej hodnotné s tým, že je potrebný jeden rok navyše. Minister to ale vníma ako problém vysokej školy. „Nech sa postará o to, aby aj to externé vzdelávanie bolo natoľko kvalitné, že ho budeme vedieť realizovať v rámci piatich rokov. Kontrolu jeho kvality bude robiť akreditačná agentúra," dodal šéf rezortu školstva.

V súčasnosti platí, že externé štúdium na bakalárskom stupni trvá štyri roky a na magisterskom alebo inžinierskom stupni tri roky.