Začiatok súboja o Kiskovo dedičstvo

Členov predsedníctva Za ľudí Miroslava Kollára aj Tomáša Valáška prekvapilo medializované vyjadrenie dosluhujúceho predsedu strany Andreja Kisku, v ktorom podporil podpredsedníčku Veroniku Remišovú za budúcu šéfku strany. Nového šéfa najmenšej koaličnej strany Za ľudí majú voliť na sneme 8. augusta.

M. Kollára malo prekvapiť načasovanie, ako Andrej Kiska „vstúpil po dlhom čase verejne opäť do hry“. Exprezident sa podľa neho vyjadril v deň, keď sa začínajú nominačné snemy v regiónoch. „Jedna z hodnôt, ktoré si v politike cením, je lojálnosť. Preto sa mi to nepáči a nepovažujem to za fér voči Jurajovi Šeligovi.“ vyhlásil.

Poslanec Tomáš Valášek si myslí, že demokratické strany by mali o svojich lídroch rozhodnúť slobodnou voľbou, nie korunováciou.

Miroslav Kollár zároveň potvrdil, že zvažuje kandidatúru na šéfa strany. A po vyjadrení Andreja Kisku to údajne zvažuje viac ako predtým.

„Mám nejaký názor, kam by strana mala smerovať. Keďže si myslím, že dáta ukazujú, že sme strana strednej triedy, mestského voliča,“ dodal s tým, že je to otázka na vnútrostranícku diskusiu.

Takmer všetci Slováci sa považujú aj za euroobčanov

Podľa nového prieskumu Eurobarometra drvivá väčšina Európanov (91 percent) pozná pojem „občan Európskej únie“ a 65 percent uviedlo, že ho pozná a vie, čo znamená. Na Slovensku sú tieto podiely 95 a 78 percent.

Prieskum naznačil, že v rámci EÚ ide o najvyššiu úroveň informovanosti o európskej identite od roku 2007.

Väčšina Európanov je podľa prieskumu štatistickej zložky Európskej komisie tiež dobre informovaná o svojich právach. Slovenskí respondenti poznajú najmä právo podať sťažnosť inštitúciám EÚ (90 percent, priemer EÚ je 89 percent), právo na pobyt v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ (86 percent) a pokiaľ sa už nachádzajú v inom členskom štáte, aj právo na rovnaké zaobchádzanie, aké majú štátni príslušníci daného členského štátu (83 percent, priemer EÚ 81 percent).

Zo svetovej pamiatky – opäť mešita

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok oznámil, že bývalá byzantská bazilika Hagia Sofia v Istanbule sa opäť stane mešitou. Vyhlásenie prichádza po tom, čo turecký najvyšší správny súd anuloval nariadenie z roku 1934, na základe ktorého sa Hagia Sofia stala múzeom.

Táto svetová pamiatka bola v ranom stredoveku hlavnou bazilikou a korunovačným chrámom byzantských cisárov. Postavili ju v 6. storočí n. l. a je považovaná za jeden z najvýznamnejších kresťanských chrámov na svete, hoci bývalých.

Mešitou sa stala v 15. storočí, po dobytí Konštantínopola osmanskými Turkami v roku 1453. Ako múzeum začala budova slúžiť v 30. rokoch 20. storočia za vlády Mustafu Kemala Atatürka, zakladateľa sekulárneho moderného tureckého štátu.

Prezident R. T. Erdogan, ktorý sa od svojho nástupu k moci posunul k náboženskému konzervativizmu a politickému islamu, uviedol, že premena Hagie Sofie na múzeum bola „veľkou chybou“. Proti rozsudku súdu protestoval moskovský pravoslávny patriarchát.

Rekordná recesia ekonomického obra pod Fudži

Japonská ekonomika v súčasnom finančnom roku zníži svoj výkon najprudšie za celé desaťročia. Podľa analytikov rekordná recesia prinúti vládu prijať ďalší balík finančných stimulov na zmiernenie dôsledkov pandémie nového koronavírusu.

Analytici však nepredpokladajú, že pandémia spôsobí krízu miestneho bankového sektora.

Tretí ekonomicky najsilnejší štát planéty by mal v tomto fiškálnom roku 2020/2021 zaznamenať pokles o 5,3 percenta. To bude najviacod začiatku podobných meraní v roku 1994.

Odborníci tiež predpovedajú, že v nasledujúcom finančnom roku 2021/22 sa japonské hospodárstvo vráti k rastu a jeho výkon stúpne o 3,3 percentá.

Rekordný líder – rekordná podpora

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko mal v júni – podľa oficiálneho prieskumu analytického centra pri jeho kancelárii – podporu 76 percent obyvateľstva. Oproti predchádzajúcemu prieskumu oficiálne klesla o štyri percentá.

Zníženie podpory už 26 rokov úradujúceho prezidenta podľa analytikov súviselo s nespokojnosťou s opatreniami, ktoré boli v prijaté v čase pandémie koronavírusu, ako aj s nedostatočným informovaním o epidemiologickej situácii.

Bieloruská opozícia, vychádzajúc zo svojich prieskumov, tvrdí, že v skutočnosti je Lukašenkova popularita úplne niekde inde – na úrovni okolo troch percent.

Opozícia priniesla vlastnýinternetový prieskum, kde prezidentským favoritom je Viktar Babaryka s podporou na úrovni 53 percent. Tohto bývalého riaditeľa banky Belgazprombank krátko po tom ako oznámil svoj zámer kandidovať v prezidentských voľbách aj so synom zadržali a vyšetrujú ho pre podozrenie z finančných trestných činov.