Gröhling vysvetľoval svoju diplomovku

Minister školstva Branislav Gröhling v utorok na brífingu obhajoval svoju diplomovú prácu. Je presvedčený, že bola napísaná v súlade s vtedy platnými štandardmi a teda je v poriadku. Vtedajšia smernica podľa neho dovoľovala, aby diplomová práca obsahovala až 50 percent bakalárskej práce. Dnes už sú pravidlá nastavené inak.

Na otázky ohľadom stiahnutia jeho práce z internetu odpovedal tým, že ju škola stiahla na základe licenčnej zmluvy, podľa ktorej nemala byť na internete zverejnená. Tento nedostatok odhalili počas kontroly originality práce, ktorú Gröhling sám inicioval. Práca je vraj stále verejne dostupná v knižnici Paneurópskej vysokej školy (PEVŠ), kde prácu obhajoval.

Je však ochotný čeliť prípadnému odvolávaniu a bude sa uchádzať o dôveru akademickej obce a kolegov v parlamente a vláde. Takáto požiadavka však údajne spomedzi poslancov zatiaľ neprišla. „My chceme pokračovať v reformách, ktoré sme začali pripravovať a ktoré chceme v septembri prezentovať,“ povedal.

Zároveň sa vraj necíti byť v konflikte záujmov pri príprave zákona, ktorý by umožnil spätné preverenie záverečných prác a odoberanie titulov na základe výsledku. „Možno to bude pre mňa naozaj motivačné, aby ten zákon bol pripravený naozaj dobre do budúcnosti a pokiaľ to bude možné, tak aj do minulosti,“ uviedol.

Kajetán Kičura zostáva vo väzbe

Meno bývalého šéfa Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) Kajetána Kičuru sa v posledných mesiacoch často skloňovalo v súvislosti s podozreniami na trestnú činnosť. Či už to boli pochybné nákupy jeho inštitúcie, výhodná kúpa bytov jeho synom alebo zlaté tehličky, ktoré mu našli v bezpečnostnej schránke, Kičura má súdu čo vysvetľovať.

Napriek tomu obvinený podal sťažnosť na rozhodnutie sudcu vziať ho do kolúznej väzby, v ktorej sedí od 23. apríla. V rovnakom období proti nemu polícia vzniesla obvinenie za prijímanie úplatkov a legalizáciu peňazí z trestnej činnosti. Najvyšší súd SR v utorok zamietol jeho sťažnosť ako neodôvodnenú.

„Senát Najvyššieho súdu dospel k záveru, že dôvody kolúznej väzby, v tomto štádiu konania, sú dané,“ informovala hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová. Doplnila, že vo veci rozhodoval senát 5T v zložení Juraja Klimenta, Petra Hatalu a Petra Štifta. Bývalý šéf SŠHR si tak bude musieť na výsledok vyšetrovania počkať vo väzbe.

EK: Kto odkláňa dane do rajov, nech nepoberá pomoc

Európska komisia (EK) v utorok odporučila členským štátom Únie, aby neposkytovali finančnú podporu firmám, ktoré majú väzby na krajiny zo zoznamu EÚ nespolupracujúcich daňových jurisdikcií. Ide o takzvané daňové raje, respektíve offshory. Rovnaké obmedzenie odporúča EK aj na firmy, ktoré boli usvedčené zo závažných hospodárskych trestných činov, napríklad z korupcie.

Podľa podpredsedníčky EK Margrethe Vestagerovej je neprijateľné, aby sa podniky využívajúce verejnú podporu vyhýbali daňovým povinnostiam. Také objemy štátnej pomoci, aké sa rozdávajú v súvislosti s koronakrízou, tu totižto podľa nej ešte neboli. Eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni dodal, že podniky by nemali profitovať zo systémov, ktoré sa snažia obchádzať.

Cieľom odporúčaní je poskytnúť štátom usmernenie, ako nastaviť podmienky čerpania podpory, posilniť záruky proti zneužívaniu daní a vyhnúť sa narušeniam v rámci jednotného trhu koordináciou prístupu. Pre členské štáty odporúčania nie sú záväzné, viaceré z nich však už vyjadrili ochotu dané pravidlá prijať.

V prípade prijatia obmedzení sa členské štáty budú musieť dohodnúť, aké požiadavky budú mať na podniky, aby dostatočne preukázali, že nemajú väzby na niektorú s nespolupracujúcich daňových jurisdikcií.

Analýza skúmala „import“ Covidu-19

Pracovníčky Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici, epidemiologičky Mária Avdičová a Jana Námešná vypracovali analýzu importovaných prípadov nákazy Covid-19 na Slovensko v období od 1. do 8. júla 2020. Celkovo bolo z 363 nových prípadov v danom období 187 privezených zo zahraničia, čo predstavuje podiel 51,5 percenta.

Najviac prípadov sme „importovali“ zo susedného Česka, konkrétne 48. Nasledovala Ukrajina, kde malo pôvod 40 nových prípadov. V 29 prípadoch sme si nákazu doniesli z Veľkej Británie, v 14 zo Srbska. Ochorenie pochádzalo aj z krajín ako Macedónsko, USA či Švédsko.

Autorky analýzy upozorňujú, že klinická forma prípadov bola v 69 percentách bezpríznaková. Pokiaľ sa príznaky vyskytli, tak išlo najmä o respiračnú a febrilnú (horúčkovú) formu. V prepočte na 100-tisíc obyvateľov sa nové prípady vyskytovali najčastejšie v Žilinskom kraji, najmenej zasa v Nitrianskom a Trnavskom kraji.

Británia zakázala 5G technológie od Huawei

Poskytovatelia telekomunikačných služieb vo Veľkej Británii majú od 31. decembra zakázané pri budovaní 5G sietí nakupovať technológie od čínskej spoločnosti Huawei. Firmy budú tiež musieť do roku 2027 odstrániť komponenty od Huawei, ktoré už používajú. Napriek tomu, že tento krok oddiali spustenie britskej 5G siete o rok, autority veria, že je dobrý pre národnú bezpečnosť a ekonomiku.

Rozhodnutie Británie prišlo po tom, ako Spojené štáty v máji zaviedli sankcie zamerané na narušenie schopnosti Huawei vyrábať vlastné čipy. Podľa britských úradov vybavenie od čínskej spoločnosti nemusí byť naďalej bezpečné, pokiaľ bude používať čipy dodávané treťou stranou.

Za zákazom však môžu byť hlbšie politické motívy, napríklad snaha Británie dosiahnuť obchodnú dohodu s USA alebo nezhody s Čínou pre jej zásahy v Hongkongu.

Firma Huawei uviedla, že rozhodnutie vlády sú „zlé správy pre kohokoľvek, kto má v Spojenom kráľovstve mobil“. Taktiež pohrozila, že v krajine zvýši poplatky a prispeje k jej digitálnemu zaostávaniu. Firma o sebe tvrdí, že je najväčším zdrojom čínskych investícii v Británii. V krajine sponzorovala výskum na niekoľkých univerzitách a zriadila štyri vlastné výskumné centrá, pričom na výstavbu piateho plánovala vyčleniť miliardu libier.