OECD publikovalo osobitne aj platy stredoškolských pedagógov. Kým na Slovensku či v Indonézii zarábajú podľa organizácie okolo 14-tisíc eur ročne, napríklad v Luxemburgu je to 90-tisíc eur. OECD vychádzala z údajov z roku 2012, odvtedy sa platy učiteľom každoročne zvýšili o päť percent, na tento rok je už plánovaný rast len o štyri percentá.

Aj keby zvyšovanie pokračovalo rovnakým tempom, trvalo by desaťročia, aby sa Slovensko v tejto oblasti vyrovnalo vyspelým krajinám, ktorých školské systémy dosahujú na rozdiel od našej krajiny vynikajúce výsledky. Požiadavka štrajkujúcich na skokové navýšenie miezd je preto oprávnená. A nielen preto.

Každý rodič má hneď niekoľko sebeckých dôvodov, prečo učiteľov v štrajku podporiť:

1. Vyššie nároky na učiteľov

Ak chceme, aby v školách učila elita, ľudia s tvorivým potenciálom a intelektom musia byť zaplatení. Len tak od nich môžeme vyžadovať kreativitu a odbornosť. Ťažko žiadať plné nasadenie od človeka, ktorý ide z jednej práce do druhej a nemá čas ani na to, aby si urobil prípravu na vyučovanie. Ak zvýšime učiteľom platy, môžeme od nich vyžadovať viac. Dovtedy na to spoločnosť veľmi právo nemá.

2. Lepšie školy

Keď bude učiteľské povolanie atraktívnejšie a skvalitní sa personálne obsadenie škôl, ovplyvní to pozitívne ich úroveň. Podľa mnohých psychologických výskumov má na napredovanie žiakov okrem rodiny najväčší vplyv osoba učiteľa. Zbytočne štát nakupuje za desiatky miliónov eur počítače z eurofondov, nové učebnice, digitálne pomôcky, ak nevie zaplatiť toho, kto ich bude s deťmi využívať.

3. Viac voľného času pre rodičov

Učitelia, ktorí budú mať vyššiu motiváciu pracovať, odbremenia aj rodičov. Najmä v bratislavskom kraji, ale aj inde na Slovensku majú riaditelia problém zohnať kvalitných matematikárov, učiteľov jazykov či informatiky. Predmety potom učia ľudia bez odbornosti, čo má za následok, že učivu deti neporozumejú a rodičia im ho musia vysvetľovať doma vo voľnom čase, prípadne zaplatiť doučovanie. V Bratislave stojí napríklad jedna hodina doučovania matematiky od desať do dvadsať eur. Niektoré školy dokonca rušia predmety, ktoré nie sú povinné, ale zato pre fungovania človeka v roku 2015 dôležité – napríklad informatiku.

4. Kam idú naše dane v školstve

Vláda tvrdí, že na lepšie odmeňovanie učiteľov momentálne nie sú zdroje. Do školstva ide každoročne veľký balík peňazí z prostriedkov daňových poplatníkov, ale aj z eurofondov. Často sú využité na nezmyselné projekty, prípadne na netransparentné nákupy bez súťaže. Stačí spomenúť jednu z posledných zmlúv ministerstva školstva, cez ktorú kúpilo za 20 miliónov eur pokračovanie takzvanej Planéty vedomostí. Ide o digitálny vzdelávací obsah, ktorý už v minulosti čelil kritike odbornej verejnosti. Štát aj teraz nakupuje bez licencie a bez súťaže.

5. Zmeny by mohli odštartovať reformu

Tlak učiteľov na politikov by mohol konečne odštartovať reformu vzdelávania. Kvantum učiva, memorovanie a obsah predmetov odtrhnutý od reality spôsobuje, že mladí ľudia nemajú ani základné zručnosti potrebné pre život. Ako ukázali viaceré testovania OECD, slovenskí žiaci nedokážu čítať s porozumením, ani napríklad posúdiť úverovú zmluvu. Reforma vzdelávacieho obsahu je na Slovensku potrebná ešte viac ako zmena platového ohodnotenia učiteľov.