4 mýty o tom, ako vzniká korupcia a aká je skutočnosť

„Je dôležité uvedomiť si, že podobne ako pri každej zákernej chorobe, korupcia zahŕňa niekoľko mýtov a červených vlajok, ktorými maskuje jej zdroj, a vyhýba sa tak pokusom liečiť ju,“ hovorí profesor Bo Rothstein z University of Gothenburg.

Problém sa pritom týka aj Slovenska. V rámci každoročného hodnotenia vnímania korupcie organizáciou Transparency International sme sa v indexe za rok 2017, porovnávajúcom 180 krajín, umiestnili na celkovom 54. mieste.

V relatívnom porovnaní s vyspelejšími krajinami sveta však výsledok pôsobí hrozivejšie – z 35 členských krajín OECD sú horšie len štyri krajiny, z 28 členov Európskej únie sa nižšie umiestnilo päť krajín.

Profesor B. Rothstein pre portál Svetového ekonomického fóra pomenoval štyri základné mýty, ktoré sú so vznikom korupcie spájané. Vďaka tomu je možné identifikovať jej skutočný zdroj a nastaviť správnu „liečbu“.

Mýtus č. 1: Korupcia môže byť vysvetlená historickými dôvodmi

Veľká prístupnosť dát a štatistických modelov viedla k výskumom rozdielov medzi krajinami s vysokými a nízkymi mierami korupcie. Lepšie sú na tom krajiny, kde dominuje luteranizmus, sú geograficky menšie, nemajú históriu vykorisťovania koloniálnymi veľmocami a sú etnicky relatívne homogénne.

„Tieto výsledky sú určite cenné, avšak aj mimo rámec a vplyv aktuálnych verejných politík. Rovnako ako onkologickému pacientovi žiadajúcemu pomoc od doktora nepomôže rada, že si mal zvoliť iných rodičov, vedci si často zamieňajú pojem štatistickej významnosti a politickej významnosti,“ píše B. Rothstein.