Väčšina rodín s nízkymi príjmami v Európskej únii (EÚ) si nemôže dovoliť odísť na týždennú letnú dovolenku mimo svojho domova. Ukázala to tento týždeň štúdia Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC), ktorá sa opiera o údaje z Eurostatu, európskeho štatistického úradu.
Organizácia, ktorá zastupuje 45 miliónov členov v 38 európskych štátoch, uviedla, že približne 35 miliónov občanov EÚ nemá dostatok peňazí na týždenný dovolenkový pobyt.
„Dovolenka by nemala byť luxusom len pre niektorých. Zatiaľ čo mnohí zamestnanci trávia voľno s rodinou a priateľmi, milióny ďalších ľudí o to prichádzajú pre nízke mzdy," uviedla zástupkyňa generálneho tajomníka konfederácie Esther Lynchová. Nárast nerovností v otázke dovoleniek tak podľa nej ukazuje, že „hospodárskeho rastu v Európe v uplynulom desaťročí neboli spravodlivo rozdelené."
Dovolenka sa presúva na koniec leta, aby všetci stihli očkovanie
Podľa štúdie 28 percent približne zo 450 miliónov obyvateľov bloku nemá dostatok prostriedkov na to, aby si mohli zaplatiť týždenný pobyt. A v prípade ľudí, ktorých príjem sa pohybuje na „hranici rizika chudoby" alebo pod ňou, je tento podiel až 59,5 percenta. Patria tam nielen milióny ľudí s nízkymi platmi, ale aj dôchodcovia a nezamestnaní. Eurostat stanovil hranicu rizika chudoby na úrovni 60 percent národného mediánu príjmu.
Najhoršia situácia v prípade ľudí ohrozených chudobou je v Grécku, kde si dovolenku nemôže dovoliť 88,9 percenta z nich, nasledujú Rumunsko (86,8 percenta), Chorvátsko (84,7 percenta), Cyprus (79,2 percenta) a Slovensko (76,1 percenta).
Podľa výpočtov si týždennú dovolenku mimo domova nemôže dovoliť 7 miliónov Talianov, 4,7 milióna Španielov, 4,3 milióna Nemcov a 3,6 milióna Francúzov.
Pokiaľ ide o zamestnancov, až 22 miliónov pracovníkov v európskom bloku má mzdy nižšie ako medián, ukázali údaje z EÚ, pričom v 16 štátoch bloku sa táto nerovnosť v uplynulej dekáde ešte prehĺbila.
Dovolenka na Slovensku je najbezpečnejšia, podporí sa ňou aj ekonomika, hovorí Heger
Konfederácia spolupracuje s európskymi zákonodarcami na zahrnutí akého si „prahu slušnosti" do práva EÚ, ktorý by zabezpečil, že minimálne mzdy v bloku budú dostatočné na to, aby sa z nich dalo vyžiť. O legislatíve bude Európsky parlament rokovať po skončení sa obdobia európskych letných prázdnin.
„Je potrebné posilniť smernicu EÚ o adekvátnych minimálnych mzdách, aby sa zaistilo, že mzdy nikdy nebudú také nízke, aby zamestnanci žili v chudobe. A aby sa kolektívne vyjednávanie stalo bežnou súčasťou zamestnania s cieľom zabezpečiť skutočne spravodlivé mzdy pre všetkých," uviedla Lynchová.
Navrhovaná smernica EÚ predpokladá záväzné pravidlá pre 21 z 27 členských štátov EÚ, ktoré majú zákonnom stanovenú minimálnu mzdu.
Nestanovuje však štandardnú minimálnu úroveň v celom bloku ani nevyžaduje, aby šesť krajín bez zákonnej minimálnej mzdy - Rakúsko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Taliansko a Švédsko - ju prijalo.
