Predohru Pražskej jari a následných augustových udalostí zohrali nielen medzinárodné politické tlaky, ale rovnako aj katastrofálny vývoj vtedajšej ekonomiky. Potrebu ekonomických reforiem predznamenal najmä krach tretej päťročnice (1961 – 1965).
Reakcia na seba nenechala dlho čakať a už na januárovej schôdzi ÚV KSČ v roku 1965 bola ekonomická reforma schválená. Aby však mohla byť uvedená do života, bolo potrebných mnoho ďalších politických zmien. K týmto udalostiam však viedla dlhá cesta.
Obrysy ekonomických reforiem
Po konci druhej svetovej vojny, kedy bola v roku 1945 obnovená Československá republika, u nás neexistovali takmer žiadne relevantné politické sily, ktoré by vystupovali proti princípom plánovanej ekonomiky.
Prechod od voľného trhu k direktívnej ekonomike si vyžadoval viacero postupných zmien, medzi ktoré patril aj proces znárodňovania. So znárodňovaním, ktoré viedlo až k štátnemu vlastníctvu výrobných prostriedkov, sa začalo v prvých mesiacoch po konci druhej svetovej vojny. Tieto procesy boli v súlade ako s oficiálnou politikou KSČ tak aj s Benešovou koncepciou takzvanej „socializujúcej demokracie“.
Prezident Eduard Beneš a predseda vlády KSČ na Námešťskom zámku jún 1947 Zdroj: TASR
Obdobie medzi rokmi 1945 – 1948, ktoré bolo nazývané aj obdobím „riadenej demokracie“, vyvrcholilo udalosťami z februára 1948. Takzvaný „Víťazný február“ sa niesol v znamení naviazania Československa na sovietsky mocenský blok. Po geopolitickej aj po hospodárskej stránke.
Medzi rokmi 1948 – 1952 sa začala na našom území formovať nová ekonomická stratégia, ktorá bola postavená na direktívnych základoch sovietskeho hospodárstva. Československo sa malo stať
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
