1. Silné dane pre bohatých
Deflácia a nedostatočný rast ekonomiky vyvolajú v roku 2014 medzi politikmi vlnu paniky. Európska komisia preto predstaví pracovnú skupinu, ktorá zavedie najrôznejšie dane z bohatstva pre každého, koho úspory presahujú 100-tisíc eur alebo dolárov.
Na vytvorenie “krízového vankúša”, ktorý by kryl prípadné náklady na záchranu bánk a tiež štátne výdaje, by podľa mnohých akademikov bolo treba zaviesť daň z bohatstva vo výške 5 až 10 percent. A práve to bude posledný krok k totalitnému európskemu štátu.
Najlepšie preto bude nakúpiť tvrdé aktíva a predať nehmotný majetok podliehajúci inflácii.
2. Protiúnijný spolok
Budúci rok sa v máji budú konať voľby do Európskeho parlamentu. Od roku 2009, keď vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva, sa europarlament stal mocným spolutvorcom právnych predpisov. Súčasne má však od rovnakej chvíle silné právomoci pri výbere kandidáta na post prezidenta Európskej komisie.
Po májových voľbách sa najväčšou skupinou v europarlamente stane paneurópska protiúnijná skupina, vrátane zástupcov britskej Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva, euroskeptického zoskupenia Alternatíva pre Nemecko, krajne pravicovej francúzskej Národnej fronty a holandskej Strany za nezávislosť. Európa sa tým pádom ocitne späť v politickom a ekonomickom chaose.
Preto by sa nakúpili nemecké bundy a na krátko predali španielske dlhopisy.
3. Technologická opica
Americký sektor informačných technológií sa obchoduje zhruba 15 percent pod aktuálnym ocenením indexu S&P 500, čo je v ostrom kontraste s historickým náskokom asi 160 percent ešte z doby takzvanej dot-com bubliny.
Technologické tituly máme všeobecne radi. Ale menšia skupina technologických akcií se obchoduje s obrovskou prémiou, konkrétne 700 percent nad trhovým ocenením. Ocenenie týchto akcií je výrazne nadhodnotené a celá skreslená prémia je založená na raste, ktorý prišiel ako dôsledok finančnej krízy.
Dalo by sa to nazvať nafukovaním novej bubliny uprostred starej.
5. USA straší deflácia
Aj keď zlepšenie mnohých ekonomických dát môže nasvedčovať tomu, že je americká ekonomika silnejšia, zostáva federálny výbor pre voľný trh skeptický. A má k tomu dobrý dôvod.
Krehkú rovnováhu na realitnom trhu, síce pokles počtu nezamestnaných, no nerastúce mzdy tých zamestnaných. K tomu príde v januári od Kongresu druhé dejstvo hry s názvom “Ako oslabiť americkú ekonomiku”.
Vhodnou stratégiou pre tento scenár by bolo zaujať dlhé pozície u desaťročných amerických štátnych dlhopisov.
6. Tip na hypotéky
Stačí letmý pohľad a mohlo by sa zdať, že sa americká ekonomika chystá zrýchliť svoje tempo. Avšak je to len ilúzia podporená tretím kolom kvantitatívneho uvoľňovania, cez ktoré výbor FOMC pumpuje mesačne do ekonomiky 85 miliárd dolárov.
Z tretej vlny uvoľňovania pritom výbor na 100 percent podporí nákup hypotekárnych záložných listov a navýši - zabudnime na reči o ukončení nákupu aktív - celkový objem podpory na vyše 100 miliárd dolárov mesačne.
7. Prepad Brentu na 80 dolárov
Svetové ropné trhy v súčasnosti prechádzajú prechodným obdobím, počas ktorého rastie produkcia ropy, ale zároveň sa zvyšuje i produkcia ropy zo Saudskej Arábie.
Napriek niekoľkým narušeniam dodávok sa tak podarilo ceny ropy stabilizovať. V posledných troch rokoch sa cena ropy Brent pohybovala v priemere okolo 110 dolárov za barel a v roku 2014 by sa podľa predpovedí mala ustáliť na 105 dolároch za barel.
No dodávky ropy z krajín mimo zoskupenia OPEC by sa mali navýšiť o vyše 1,5 až dva milióny barelov, svetový trh tak bude ropou doslova zaplavený. Producenti tejto suroviny sa tak budú musieť dohodnúť a ťažbu obmedziť.
8. Nemecko v recesii
Nemecká ekonomika v posledných piatich rokoch, teda od začiatku recesie, zvyšok eurozóny prekonávala. Lenže tak dobré výkony už v roku 2014 podávať nebude a predpoveď, ktorá počíta s 1,7-percentným rastom ekonomiky, skončí hlbokým sklamaním.
Výnos nemeckých desaťročných štátnych dlhopisov následne klesnú na jedno percento.
9. Index CAC sa prepadne
Bublina na akciových trhoch, za ktorou stojí kvantitatívne uvoľňovanie, sa bude v roku 2014 ďalej nafukovať. Potom ale akcie tvrdo narazia a prudko klesnú - to keď si trhy uvedomia, že jediným ťahúňom ich rastu bola “teória väčšieho blázna”.
10. „Krehká päťka“ zdevalvuje
Spolu s očakávaným ukončením kvantitatívneho uvoľňovania v USA by malo dôjsť i k návratu svetových úrokových sadzieb k normálu, respektíve rastu. Štáty s narastajúcimi deficitmi bežného účtu nakoniec doplatia na to, že sa bude znižovať chuť svetových investorov riskovať. Preto by mohli ich meny oslabiť, najmä voči americkému doláru, aj o 25 percent. Konkrétne sa to dotkne Brazílie, Indie, Juhoafrickej republiky, Indonézie a Turecka.