Slovensko je aktuálne najneúspešnejšou krajinou v boji s koronavírusom na svete. Aké sú hlavné dôvody jeho zlyhania? TREND sa pýtal odborníkov a bývalých ministrov na ich názor.

Teórií a faktorov, ktoré súčasnú situáciu mohli spôsobiť, je mnoho. Najväčším problémom je však absencia relevantných dát zo strany ministerstva zdravotníctva, na základe ktorých by sa dali vyvodiť kvalifikované závery.

Napriek tomu sa TREND z odpovedí relevantných osobností pokúsil zostaviť 10 najdôležitejších dôvodov, prečo sa Slovensko dostalo na najhoršiu pozíciu.

1.  Chýbajúca stratégia

Slovenská vláda sa z prvej vlny koronakrízy nepoučila. Cez leto nevyužila obdobie pokoja na prípravu na druhú vlnu. Nenavýšili sa kapacity a ani  nepripravila realistický plán.

Covidový automat, ktorý má byť hlavným nástrojom na zastavenie šírenia vírusu, bol prijatý až začiatkom februára. Napriek tomu, že minister zdravotníctva v lete vyhlasoval, že Slovensko je pripravené, ukázalo sa, že to tak nebolo. Krajina hrubo podcenila prípravu na horšie časy.

2. Nedostatočný lockdown

Skutočne tvrdý lockdown prišiel až na konci roka, čo sa ukázalo ako neskoro. Dovtedy boli opatrenia príliš vlažné. Koalícia sa nevedela zhodnúť na opatreniach a premiér Igor Matovič sa z riadenia krízy stiahol. Otvorenie kostolov a lyžiarskych centier sa ukázalo ako ďalšia hrubá chyba.

Nedostatočný lockdown bol dôsledkom nezáujmu vlády počúvať odporúčania vedeckej komunity.

3. Slabá ochrana hraníc

Slovensko je príliš otvorená krajina. Práve na Vianoce prichádzali domov desiatky tisíc ľudí zo zahraničia. Mnohí z Veľkej Británie s darčekom britskej mutácie. Dáta ukazujú, že agresívnejšia britská mutácia je len málokde taká rozšírená ako na Slovensku.

Povinná štátna karanténa ani ekatanténa neboli spustené. V praxi neexistovali žiadne mechanizmy na kontrolu a trasovanie prichádzajúcich kontaktov zo zahraničia. Minister zdravotníctva pritom ešte pred Vianocami varoval, že nová mutácia je pravdepodobne aj na Slovensku. Na ochranu pred ňou sa však nespravilo nič.

Ak ľudia neveria vláde, nemôžu veriť a ani dodržiavať jej opatrenia, najmä, keď sám štát ich dodržiavanie od občanov striktne nevyžaduje.
Richard Raši, exminister zdravotníctva

4. Nedostatočná kontrola opatrení

Na Slovensku sa zavádzali mnohé opatrenia, nikto ich však nekontroloval a ani nevymáhal. Ostalo tak na ľuďoch, do akej miery ich budú rešpektovať. Absencia pokutovania a sledovania, ako sa dodržiavajú, spôsobila, že mnoho ľudí ich prestalo dodržiavať.

5. Nejasné opatrenia

Dodržiavanie opatrení bolo o to menšie, o čo nejasnejšie opatrenia boli. Ich komplikovanosť, častá zmena, nejednoznačnosť a problém sa k nim vôbec dostať, ďalej zhoršili schopnosť a ochotu ľudí ich rešpektovať.

6. Celoplošné testovanie

Celoplošné testovanie, ktoré nikdy nemalo podporu odborníkov, sa nakoniec ukázalo ako nedostatočný spôsob dlhodobého zníženia počtu nakazených. Naopak, ukázalo sa ako epidemicky riziková udalosť, ktorá viazala veľkú časť vyčerpaného zdravotníckeho personálu.

Celoplošné testovanie mohlo výrazne navýšiť koeficient šírenia sa vírusu najmä pri vysokom výskyte britskej mutácie na Slovensku.

Skúsenosti zo zahraničia ukázali, že tvrdý lockdown funguje lepšie a jeho výsledky sú udržateľnejšie ako v prípade celoplošného testovania, ktoré po Slovensku neopakovala žiadna krajina na svete.

Vieme čo nefunguje: vymýšlanie nezmyslov a plošných spartakiád, hysterické tlačovky a hľadanie nových nepriateľov každy deň.
Tomáš Drucker, exminister zdravotníctva

7. Nízka dôvera verejnosti

Chaotická komunikácia vlády, ktorá viac hľadala vinníkov ako riešenia, prispela k ďalšiemu nedodržiavaniu opatrení. Nepopulárne povinné celoplošné testovanie prispelo k poklesu dôveryhodnosti Igora Matoviča. S tým sa ďalej znížila snaha o dodržiavanie vládnej politiky.  

8. Zasahovanie premiéra

Nebolo to len celoplošné testovanie, ktorým zasahoval premiér priamo do práce epidemiológov a hlavného hygienika. Svojou pozíciou v hierarchii riadení krajiny si vynútil prijatie viacerých sporných opatrení aj v rámci štátnych odborníkov. Častokrát oparenia oznámil skôr na svojom facebooku, ako o nich rozhodli epidemiológovia.

9. Neexistujúca štandardizácia liečby

Pri aplikácii liečby ambulantných lekárov prevláda nejednoznačnosť. Neexistujú žiadne jasné postupy a pravidlá, ako by mali lekári postupovať. Pozitívni pacienti sú posielaní do karantény, nie však liečení. Keď prichádzajú do nemocníc, je už často neskoro.

Minimálne praktické odporúčania a zdieľanie skúseností platí aj pre nemocničnú sieť. Neexistujú aktuálne konkrétne návody centralizované ministerstvom zdravotníctva, ako postupovať v jednotlivých prípadoch liečby. V zahraničí sú pritom dávno osvedčené a funkčné.

10. Slabý manažment zdravotníctva

Minister zdravotníctva nemá dostatočné manažérske zručnosti riešiť aktuálne problémy. M. Krajčí síce tvrdí, že jeho úmysel je čistý, avšak na úspešný výsledok to nestačí. Realitou je, že takmer všetko, čo sa v manažmente koronakrízy spravilo, sa spravilo nedostatočne a neskoro, a častokrát aj chybne. Na súčasnom stave koronakrízy nesie rovnakú vinu ako premiér.

Marek Krajčí by nemohol byť minstrom ani v mierových časoch, tobôž počas pandémie.
Rudolf Zajac
Rudolf Zajac: Zdravotníctvo stále funguje ako za socializmu, všetci kradnú a nikomu to nechýba.
Zdroj: Tony Štefunko
Rudolf Zajac (exminister zdravotníctva)

Tých najvážnejších  dôvod vidím minimálne päť:

1. Významne virulentnejšie (infekčnejšie ) mutácie koronavírusu. Za to objektívne nemôže nikto.

2. Strata času  a vyčerpanie ľudských zdrojov "vďaka" obsedanciam Igora Matoviča typu plošné antigénové testovanie, alebo posadnutosť očkovaním neregistrovanou očkovacou látkou, ku ktorej nie je ani riadok dokumentácie a ktorá je viacej geopolitický nástroj ako očkovacia látka.

3. Nedôsledný až operetný lockdown, ktorý platil do posledného  dňa roku 2020, navyše popretkávaný čudesnými výnimkami, ( údajne až 9000 tisíc) ktoré udeľovali hygienici, najmä hlavný, a na ktoré nemali  žiadne zákonne právo, (viď prípad vicepremiéra Holého, ktorý dostal nie len výnimku z karantény po návrate z Anglicka, ale aj z testovania).

4. Slabý a v manažmente  zdravotníctva nevzdelaný minister zdravotníctva, ktorý od prvého dňa po nástupe do funkcie presvedčoval , že tam nemal byť a ktorého kroky situáciu iba zhoršovali. On by nemohol byť minstrom ani v mierových časoch, tobôž počas pandémie.

5. Nekvalifikované a voluntarististické zásahy Igora Matoviča, ktorý svojvoľne a proti názoru väčšiny odborníkov menil protiepidemické opatrenia, heslom tohto voluntarizmu bola veta " Nevesty bude dobre" . Zo všetkých odborníkov mu v podstate ostali dvaja , Mikas a Jarčuška, ktorý slepo plnili jeho nebezpečné príkazy.

Všade na svete sa situácia zhoršuje, ale nikde nie tak rýchlo a vážne ako u nás

Richard Raši v Bratislave.
Zdroj: EMIL VAŠKO
Richard Raši (exminister zdravotníctva)

Dôvodov  súčasných problémov je viac:

1. Igor Matovič a Marek Krajčí riadia pandémiu nie na základe dát a stanovísk odborníkov, ale na základe svojich pocitov a zrejme aj biznisov-  myslím tým nákup napr. antigénových testov, ktoré nie sú na celonárodné celoplošné testovania vôbec vhodné a ani na to určené.

2. Bežný človek nemá šancu zorientovať sa v nariadeniach a opatreniach, ktoré platia, potom neplatia, potom sa menia a dokonca ani vládne stránky, ako korona.gov.sk, nemajú všetky opatrenia aktualizované na jednom mieste.

3. Ak ľudia neveria vláde, nemôžu veriť a ani dodržiavať jej opatrenia, najmä, keď sám štát ich dodržiavanie od občanov striktne nevyžaduje.

4. Absolútne zlyháva podpora štátu ambulantnej starostlivosti o covid pacientov, čo ale nie je chyba ambulantných lekárov, ale ministerstva zdravotníctva, ktoré má jasne usmerniť lekárov, ako sa majú o pacientov starať a hlavne zabezpečiť dostatok liekov, ktoré by mohli ambulantní lekári predpisovať

5.  V lekárňach nie sú k dispozícií lieky ako Ivermektin či Izoprinosil. Premiér sa k lieku dostane, lebo je premiér, ale bežný občan, ktorý je navyše pozitívny, ak nemá šťastie, tak nie. Ak oba lieky znižujú závažnosť ochorenia o jedno štádium, do nemocníc by sa pri ich užívaní dostalo o tisíce ľudí menej...

6. Nerozumiem, prečo namiesto zbytočných celoplošných testovaní, ktoré nás stáli už viac ako 200 miliónov eur, štát nerokoval a nedohodol sa s výrobcami vakcín, ktoré trebárs mohol nakúpiť aj za vyššie ceny ale boli by k dispozícií ihneď.

Na fotke je Tomáš Drucker zo strany Dobrá Voľba
Zdroj: TONY ŠTEFUNKO
Tomáš Drucker (exminister zdravotníctva)

Problém Slovenska nie je ČO ROBIŤ, ale KTO TO MÁ ROBIŤ.

Na čele štátu je človek, ktorý za rok stratil dôveru ľudí a túto nedôveru preniesol na štát. V kríze aká tu je, sú dôvera a schopnosti kľúčové. Žiaľ, Igor Matovič nemá ani jedno ani druhé.

Zodpovednosť za súčasný stav nemá nikto iný, iba Igor Matovič, vrátane jeho ministra zdravotníctva, ktorého necháva vo funkcii napriek absolútnym zlyhaniam, ktorých sa táto dvojica dopustila.

Riešenie je aj v rukách jeho koaličných partnerov, ktorí mu môžu nastaviť stopku. Môžu mu vytvoriť hrádzu za ktorú ísť nemôže. Ale musia to chcieť. Inak sú za všetky škody, ktoré tu pácha rovnako spoluzodpovední.

Ľudia sú znechutení aj nahnevaní a vláda nemá žiadnu autoritu. Žiaľ bez dôvery je aj nižšia ochota dodržiavať lockdown, či iné pravidlá, ktoré “elita” sama porušuje. A s nastupujúcim jarným počasím sa obávam, že bude ochota ešte nižšia.

Môžu poslať do ulíc aj všetkých policajtov, ktorých máme, ale autoritu štátu, ktorú Matovič zničil, to nevráti. Ryba smrdí od hlavy a na Slovensku je ten smrad už naozaj neznesiteľný.

S pandémiou bojuje dvesto krajín na svete už rok. Nepotrebujeme vymýšlať teplú vodu, “atómovky” a čakať na zázrak, ale robiť to, čo robia tí najúspešnejší.

Vieme presne, ČO FUNGUJE: obmedzovanie kontaktov, cielené testovanie, trasovanie kontaktov pozitívnych osôb, dôveryhodná komunikácia lídrov. A k tomu efektívna liečba pacientov na základe štandardizovaných postupov pre ambulantných lekárov aj pre nemocnice. Na Slovensku ich nemáme. Je to trestuhodná nezodpovednosť ministra Krajčího.

A vieme už aj, ČO NEFUNGUJE: Vymýšlanie nezmyslov a plošných spartakiád, hysterické tlačovky a hľadanie nových nepriateľov každy deň.

Slovensko uviazlo v bludnom kruhu a urgentne musí riešiť otázku KTO má byť na čele boja s pandémiou, aby sme konečne robili to, ČO máme.

Na snímke analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar počas tlačovej konferencie k zverejneniu výsledkov 3. ročníka ocenenia Nemocnica roka 2017 a aktualizácia portálu nemocníc – nemocnice.ineko.sk, 23. októbra 2017 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian
Zdroj: Jakub Kotian
Dušan Zachar (INEKO)

Na to, aby sme vedeli pomenovať jeden najhlavnejší dôvod aktuálnej zlej situácie, je potrebné mať dostatok kvalitných dát, kvalitný výskum a určitý časový odstup. Toto zatiaľ nemáme, preto sa môžeme teraz viac či menej "len" kvalifikovane dohadovať, že je za tým mix rôznych faktorov, ktoré majú na finálny stav rozdielny dopad. Bez nároku na úplnosť a bez poradia dôležitosti uvádzam príklady, ktoré môžu mať na aktuálnu zlú pandemickú situáciu na Slovensku vplyv: koncoročný neskorý a slabý lockdown, nedostatočné trasovanie kontaktov, suboptimálne nasadzovanie rôznych typov testovania a pokrivovaná interpretácia ich výsledkov tak zo strany niektorých vládnych predstaviteľov, ako aj verejnosti (behaviorálne aspekty ľudí po testovaní), nízka dôvera verejnosti v prijímané opatrenia, nedodržiavanie prijatých opatrení, ich obchádzanie alebo prispôsobovanie, veľmi zlá komunikácia opatrení zo strany vlády a štátnych orgánov, toxická komunikácia medzi politikmi aj v rámci koalície, antisystémová parlamentná opozícia, nedostatočné kontroly dodržiavania opatrení, ich vymáhanie a sankcionovanie, vrátane karantény, nedostatočná ochrana hraníc, chýbajúce elektronické služby pomáhajúce ľuďom v orientácii a dodržiavaní nariadení, ako aj ich kontrole, otázna dostupnosť primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, nedostatok epidemiológov a špecialistov na intenzívnu medicínu, vrátane intenzivistických zdravotných sestier, slabá štandardizácia liečenia ochorenia COVID-19 naprieč rôznymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, nozokomiálne nákazy, objektívne relatívne horší zdravotný stav obyvateľstva na Slovensku, tí najzraniteľnejší neumreli na rozdiel od iných štátov na jar 2020, ale až teraz, vysoký podiel priemyslu a nízky podiel práce z domu na Slovensku, návrat veľkého počtu našich ľudí pracujúcich v zahraničí domov na Vianoce, vysoký podiel infekčnejšieho britského viariantu koronavírusu, a tak ďalej.

Na snímke anestéziologička Andrea Letanovská počas tlačovej konferencie na tému Ako pomôcť Slovensku s nedostatkom zdravotníckeho personálu (počas koronakízy aj po nej) 23. februára 2021 v Bratislave. FOTO TASR - Jakub Kotian
Zdroj: Jakub Kotian
Andrea Letanovská (zdravotnícky expert Za ľudí)

Je to komplexná téma a ťažko odpovedať jednou vetou. Myslím, že hlavnými príčinami súčasnej situácie sú:

1. Nedodržiavanie opatrení a ich slabá vymožiteľnosť

2. Nejasná a nekonzistentná komunikácia smerom k verejnosti, pacientom aj k zdravotníkom

3. Nedostatočný manažment fungovania zdravotníckeho systému - ambulancie a nemocnice (nezmyselne opakovane plošne testovanie nespoľahlivými Ag testami, nedostatočné testovanie PCR, nedostatočné trasovanie, hospodárenie s materiálnymi a ľudskými zdrojmi, reprofilizácia, transporty, následná starostlivosť).

4. Pomalé a viaznuce očkovanie...