Zvrátenie zmien v trestných predpisoch. Očakávania, ich (ne)naplnenie a ďalšia frustrácia

„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Prezidentka Zuzana Čaputová v piatok podpísala novely trestných predpisov a oznámila, že obratom zašle Ústavnému súdu návrh na vyslovenie ich nesúladu s ústavou a tiež návrh na pozastavenie ich účinnosti.

Podpisom zákona, s ktorým nesúhlasí, sa snaží vytvoriť priestor pre neúplné 12-členné plénum Ústavného súdu, aby o pozastavení účinnosti rozhodol do 15. marca, kedy má väčšina ustanovení noviel nadobudnúť účinnosť.

Ak budú účinné čo i len jediný deň, na všetky trestné stíhania sa budú uplatňovať nové premlčacie lehoty a miernejšie výšky škôd, a to aj v prípade, že by Ústavný súd neskôr konštatoval, že novely sú protiústavné.

Na to, aby sa Ústavný súd začal návrhom Z. Čaputovej reálne zaoberať, musia najprv novely vyjsť v Zbierke zákonov. Ústavný súd sa totiž môže zaoberať iba takým zákonom, ktorý je zverejnený v zbierke.

TL; DR Ak sa nestane niečo nečakané, je nepravdepodobné, že by k 15. marcu došlo k účinnému pozastaveniu účinnosti noviel trestných predpisov. Ak napriek tomu Ústavný súd účinnosť pozastaví, isté je, že to vyvolá vlnu interpretačných sporov.

Ak by zverejňovanie trvalo aj mesiac, nemuselo by byť za tým žiadne sprisahanie. Tu sa dostávame k prvému očakávaniu, ktoré sa začalo formovať ihneď po piatkovom vyhlásení Z. Čaputovej a znie tak, že podpísané novely by mali vyjsť v Zbierke zákonov v priebehu 24 až 72 hodín po podpise prezidentkou, čo vychádza na pondelok až stredu. Ústavný súd by podľa tohto očakávania mal teda na posúdenie návrhu na pozastavenie účinnosti viac než tri týždne.

„Je to otázka maximálne dní, niekedy hodín, kým bude zverejnený v Zbierke zákonov. Chcem veriť, že aj teraz to tak bude. (...) Toto je očakávaný štandardný priebeh,“ povedal koncom týždňa v rozhovore pre Denník N poradca prezidentky a vedúci Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Marián Giba.

Podľa dostupných dát je toto očakávanie nesprávne. Ak novely trestných predpisov v nasledujúcich dňoch nevyjdú v Zbierke zákonov, neznamená to, že sa deje niečo neštandardné. Práve naopak. Prekvapujúce by bolo, ak by tak rýchlo vyšli.

Ak sa pozrieme na posledných tridsať prezidentkou podpísaných zákonov, do 72 hodín od podpisu vyšlo 12 predpisov, čo je 40 percent. Vo väčšine trvala publikácia viac než tri dni. V priemere to bolo deväť dní od podpisu prezidentkou.

V troch prípadoch to trvalo dokonca viac než 15 dní, čo je lehota, v ktorej by malo podľa zákona dôjsť k zverejneniu predpisu v Zbierke zákonov. Extrém je krátka novela zákona o výbušninách, ktorú prezidentka podpísala vlani 6. júla, ale v zbierke vyšla až o 43 dní neskôr 18. augusta.

Aj porovnanie s trvaním zverejnenia zákonov podpísaných o takomto čase pred rokom ukazuje, že očakávanie, že by boli rozsiahle novely trestných predpisov vyhlásené v zbierke v priebehu pár dní sa úplne vymyká štandardným postupom.

Z trinástich predpisov, ktoré Z. Čaputová podpísala vlani vo februári, nebol žiaden zverejnený skôr než za štyri dni. V priemere to trvalo jedenásť dní. 

Najkratšie, štyri dni, trvalo vyhlásenie relatívne krátkej novely zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Najdlhšie, 66 dní, vyhlásenie úplne nového rozsiahleho zákona o ochrane ovzdušia, ktorý v sebe obsahuje novely siedmich iných zákonov.

Pre predstavu, to, čo nazývame novelami trestných predpisov, sú v skutočnosti novely osemnástich rôznych zákonov (!).

Ak sa hovorí o vyhlásení noviel trestných predpisov, nejde iba o to, že v Zbierke zákonov vyjde tento dokument tak, ako je teraz dostupný na webe parlamentu. Táto verzia je totiž v novelizačnom znení s rôznymi poznámkami čo sa kde v zákonoch mení.

V redakcii zbierky musia tieto zmeny preniesť do konkrétnych novelizovaných zákonov, aby tak vzniklo takzvané konsolidované znenie osemnástich rôznych predpisov tak, aby boli tieto zmysluplne čitateľné pre verejnosť.

Redakcia Zbierky zákonov potvrdila, že platí priama úmera – čím je vyhlasovaný predpis zložitejší a rozsiahlejší, tým jeho zverejnenie pomalšie.

„Dĺžka redakčného spracovania záleží od rozsahu právneho predpisu, technickej a obsahovej náročnosti, ako aj od poskytnutej súčinnosti zástupcov žiadateľa – autora predpisov a iných právnych aktov,“ uviedla hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Lucia Hurajtová.

Okamžité účinky pozastavenia účinnosti. Už v minulotýždňovom newslettri som napísal, že koalícia Smeru, Hlasu a SNS nemusí pomýšľať na žiaden neštandardný krok, aby dosiahla svoje a postačí, že budú postupovať podľa zaužívanej praxe.

Zdržiavanie podpisu zákona predsedom vlády Robertom Ficom (Smer) je v tomtko kontexte prekvapujúce.

Ak by totiž Ústavný súd prijal rozhodnutie o pozastavení účinnosti, nestačí to, pretože podľa zákona musí takéto rozhodnutie vyjsť v Zbierke zákonov rovnako ako sporný zákon. Na to isté koncom týždňa upozornil vo svojom newslettri aj Radoslav Procházka. 

Výnimočne dôjde k publikácii rozhodnutia o pozastavení účinnosti v priebehu pár dní, štandard je viac než desať dní, čo znamená, že Ústavný súd by musel o pozastavení účinnosti noviel trestných predpisov rozhodnúť v najbližších dvoch týždňoch, aby sa to stihlo – ale dovtedy pravdepodobne novely ani nevyjdú v Zbierke zákonov, takže je nepravdepodobné, že by sa to stihlo.

Po publikovaní minulotýždňového newslettra sa mi ozvali dvaja právnici, že Ústavný súd by v takomto výnimočnom prípade mohol pristúpiť k rozhodnutiu o okamžitých účinkoch pozastavenia účinnosti, čo by znamenalo, že by sa nečakalo na zverejnenie rozhodnutia v Zbierke zákonov, ale stačilo by zverejnenie rozhodnutia na webe súdu.

Koncom týždňa tento názor otvorene formuloval v rozhovore pre Denník N poradca prezidentky M. Giba. „Opäť zoči-voči obštrukcii si viem predstaviť, že by Ústavný súd mohol naformulovať svoje rozhodnutie tak, že bude málo záležať na tom, kedy to vyjde v zbierke,“ povedal.

Komentár k zákonu o Ústavnom súde, na ktorom spolupracovali aj šiesti zo súčasných ústavných sudcov, také čosi nepripúšťa.

„Nemôže tak urobiť (priznať okamžitú právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia, pozn. autora) v konaniach, v ktorých okamih nastúpenia právnych účinkov rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva z vyslovenej právnej úpravy (...),“ píše sa v kapitole, ktorej autormi sú vedúci odboru súdnych poradcov Ústavného súdu Miloslav Babják a profesor občianskeho práva Marek Števček. To je práve prípad rozhodnutí o pozastavení účinnosti. V komentári totiž vysvetľujú, že pozastavenie musí mať rovnakú všeobecnú záväznosť ako samotný zákon a to sa dá dosiahnuť iba tak, že rozhodnutie o pozastavení účinnosti vyjde v Zbierke zákonov rovnako ako zákon.

Samotný Ústavný súd na otázky o okamžitých účinkoch pozastavenia účinnosti odpovedal citáciou zo zákona, podľa ktorej je pozastavenie účinnosti právoplatné a všeobecne záväzné až zverejnením v Zbierke zákonov.

Bude to chaos. Ak novely trestných predpisov vyjdú v Zbierke zákonov do dvoch až troch týždňov, Ústavný súd bude mať teoreticky ešte stále príležitosť o návrhu na pozastavenie účinnosti rozhodnúť. Ak nastane situácia, že by k tomu Ústavný súd pristúpil, ale rozhodnutie o pozastavení nestihne vyjsť v Zbierke zákonov, vznikne z toho chaos.

Písal som to už minulý týždeň: „Ale dá sa predpokladať, že pri počte trestných sudcov a prokurátorov na Slovensku, polarizácii, ktorú novely aj medzi nimi vyvolávajú a kreativite, s akou sa dá pristúpiť k interpretácii práva a nachádzaniu spravodlivosti, by sa v takom prípade v praxi objavila aj snaha vykladať to tak, že platí nepublikované rozhodnutie Ústavného súdu, zákon bol pozastavený a k premlčaniu nedošlo.“ 

V diskusii pod newslettrom R. Procházku tento predpoklad potvrdil predseda Súdnej rady Ján Mazák. „(...) vyvinulo sa nepísané ústavné pravidlo, podľa ktorého zákon, ktorého účinnosť bola dočasne pozastavená, nemožno po dni rozhodnutia Ústavného súdu aplikovať, bez ohľadu na to, či bol alebo ešte nebol (napríklad z technických dôvodov) uverejnený v Zbierke zákonov,“ tvrdí J. Mazák.

Ako som napísal minulý týždeň, je isté, že vzhľadom na počet sudcov a prokurátorov v krajine bude mať tento názor J. Mazáka nie malú skupinu fanúšikov. Ale rovnako nie malá bude skupina prokurátorov a sudcov, ktorí budú postupovať v súlade so zákonom a nebudú prihliadať na pozastavenie účinnosti, pretože včas nevyšlo v Zbierke zákonov.

V praxi z toho vzniknú spory, ktoré v nejakom čase skončia tiež na Ústavnom súde a potencionálne Európskom súde pre ľudské práva. Napríklad v prípade, že konkrétny obvinený sa bude domáhať premlčania, pretože pozastavenie účinnosti nevyšlo v Zbierke zákonov, ale konkrétny sudca mu povie, že to nevadí, pretože vyšlo aspoň na webe Ústavného súdu. Takéto prípady potom budú musieť prejsť celým justičným systémom – od okresného súdu, cez krajský, možno najvyšší súd a potom cez Ústavný súd.

Bez názvu je týždenný newsletter Adama Valčeka. Prináša komentovaný výber udalostí a jeho poznatkov z konkrétneho týždňa. Vychádza na adamvalcek.sk a trend.sk spravidla v nedeľu. V prípade, že máte akékoľvek pripomienky alebo námety, napíšte e-mail autorovi.