Zúčtovanie s pandémiou, nepekné prvenstvo a pri 363 dáta stále chýbajú

„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Cesta do pekla dláždená dobrými úmyslami

Parlament v uplynulých dňoch schválil novely stavebnej legislatívy (konsolidované schválené znenia nájdete tu a tu), ktoré predložili poslanci Sme rodina podľa predstáv ich straníckeho kolegu predsedu vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefana Holého.

Verejnosť podľa nich nebude mať právo podať odvolanie, keď úrad rozhodne, že netreba posúdiť vplyv plánovanej stavby v susedstve na životné prostredie. V záujme zrýchlenia povoľovacích procesov sa vytvorí takzvané integrované konanie, kde sa má vyriešiť stavebné povolenie, posudzovanie vplyvov na životné prostredie a všetky ďalšie konania súvisiace so stavbou vrátane napríklad výrubu stromov. Takéto integrované konanie nemá žiadna iná krajina Európskej únie.

Slovenská inšpekcia životného prostredia upozornila, že novely môžu ohroziť plynulosť povolania najväčších priemyselných prevádzok. Podľa riaditeľa inšpekcie Jána Jenča je legislatíva napísaná zmätočne. Jej schválenie kriticky vnímajú tiež mimovládne organizácie, ktoré sa angažujú v otázkach právneho štátu a ochrany životného prostredia.

„Tie zákony sú napísané tak legislatívno-technicky zle, že som asi nič také zlé ešte nečítala,“ hovorí v tomto rozhovore pre Denník N advokátka spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová. Je možné, že práve preto sa hlasnejšie neozývajú napríklad samosprávy, nikto totiž poriadne nevie, ako bude vyzerať praktický výkon schválených noviel. „Podľa mňa nastane obrovský zmätok. Úradník nebude vedieť, ako má postupovať,“ predpovedá E. Kováčechová.

Drahšie zajtrajšky. Za zmienku stojí, že parlament schválil pozmeňujúci návrh bývalého ministra zdravotníctva poslanca OĽaNO Mareka Krajčího, ktorého pointou je, že ministerstvo dopravy a výstavby nebude pri štátnej expertíze významných stavieb čakať na výsledok posúdenia ich vplyvov na životné prostredie. M. Krajčí návrh odôvodnil snahou o čo najskoršie začatie verejného obstarávania na výstavbu nemocnice Rázsochy. Výsledkom štátnej expertízy je totiž odhad hodnoty projektu, ktorý sa používa pri obstarávaní ako predpokladaná hodnota zákazky. Pozmeňujúci návrh M. Krajčího je však zaujímavý z viacerých dôvodov:

• Výsledkom posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie môže byť aj sumár povinností, s ktorými stavebník pôvodne nepočítal a musí ich preniesť do projektu, čo ovplyvní cenu realizácie. Vyškrtnutie výsledku posudzovania vplyvov na životné prostredia zo štátnej expertízy znamená, že predpokladaná hodnota zákazky môže byť podseknutá v prípade, že neskôr sa bude projekt významnejšie upravovať.
• Pozmeňujúci návrh M. Krajčího sa týka iba stavieb, pri ktorých vláda vydala osvedčenie o významnej investícii. Podľa poslanca sa to vzťahuje „len na malý okruh stavieb“. Môžu to však byť aj priemyselné parky, ktorých výstavbu realizuje štát.
• M. Krajčí túto zmenu pôvodne navrhoval ako vlastný samostatný zákon, ale poslanci ho ešte v marci 2023 neschválili. Jeho prilepením ako pozmeňujúceho návrhu k inému zákonu sa vyhol šesťmesačnej lehote, počas ktorej parlament nesmie rokovať o návrhu, ktorý už predtým neschválil.

Epilóg pandémie od Petra Straku

Ešte začiatkom marca Ústavný súd odmietol poslednú alebo jednu z posledných sťažností v súvislosti s epidemiologickými opatreniami pri pandémii ochorenia covid-19 (III. ÚS 94/2023). V tomto prípade išlo o sťažnosť proti uzneseniu vlády o celoplošnom testovaní z konca októbra 2020, na ktoré nadväzovali vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva s ďalšími obmedzeniami. Napríklad podmienili prístup na bohoslužby negatívnym testom na covid-19.

K uzneseniu o odmietnutí pripojil odlišné stanovisko sudca Peter Straka a dalo sa tušiť, že to bude podnetné čítanie, keďže dovedna pripojil disent k desiatim podobným sťažnostiam. Uznesenie a odlišné stanovisko v tomto prípade však bolo napísané až 10. mája a tak k jeho sprístupneniu došlo až v uplynulých dňoch.

V právnickej rovine je jedenáste odlišné stanovisku P. Straku ku covidovým opatreniam zaujímavé v tom, že ani po odznení pandémie nezmenil názor a nástojí na tom, že Ústavný súd chybuje, keď odmieta individuálne sťažnosti proti obmedzeniam, ktoré vyplývajú z uznesení vlády. „Miestami by som dokonca asi bol aj tvrdší, keďže v mojom ponímajú ústavný súd neurobil pre ochranu základných práv toľko, koľko mal a mohol,“ píše v súvislosti so svojimi predchádzajúcimi desiatimi disentmi.

V laickej rovine odlišné stanovisko osloví preto, že je napísané zrozumiteľne a na jeho konci P. Straka pravdepodobne prvýkrát otvorene prezentuje aj svoj kritický postoj ku konkrétnemu covidovému opatreniu: