Znalec z Mýtnika priznal, že jeho posudok je chybný

„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Symbolická pokuta pre znalca, ale možné vážne následky pre Mýtnik

V stredu a štvrtok bude na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici pokračovať hlavné pojednávanie v kauze Mýtnik a súd bude čeliť situácii, ktorá pravdepodobne nemá obdobu v podobne sledovanom prípade a fáze súdneho konania.

Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity oficiálne priznal, že v znaleckom posudku pre obžalobu na výpočet údajnej trhovej hodnoty informačných systémov viackrát pochybil, tieto chyby sú vážne a ľutuje ich.

Tento znalecký posudok je v kauze Mýtnik kľúčový dôkaz. Prokuratúra sa ním usiluje dokázať, že nákup kontrolných a analytických informačných systémov finančnou správou v ére predchádzajúcich vlád Smeru bol predražený o 45 miliónov eur.

Viní za to podnikateľa Jozefa Brhela st., jeho syna Jozefa a niekdajšieho riaditeľa IT sekcie finančnej správy Milana Gregu.

Znalecký ústav sa k chybám priznal v sankčnom konaní pred ministerstvom spravodlivosti, ktoré podľa zákona o znalcoch vykonáva dohľad nad ich činnosťou. Pretože chyby priznal a vo vyjadrení pre ministerstvo ich oľutoval, ústav navrhoval, aby sa upustilo od jeho potrestania. Ministerstvo tomu síce nevyhovelo, no sankciu určilo na zanedbateľných štyristo eur.

Zákonný interval pre pokuty je 50 až 20-tisíc eur. Okrem peňažného trestu existujú aj dištanc od znaleckej činnosti a úplná strata znaleckého oprávnenia.

Pre hlavné pojednávanie v kauze Mýtnik je podstatnejšie to, k čomu sa Ústav súdneho inžinierstva priznal, pretože sú to výhrady, ktoré obhajoba obžalovaných formuluje odkedy sa tento posudok na súde prečítal (archívne články tu alebo tu). V samotnom znaleckom posudku sú uvedené odhady cien za rôzne špecializované pracovné pozície, ktoré sa podieľajú na vývoji a implementácii informačných systémov.

Ústav napríklad tvrdil, že hodina práce systémového a databázového architekta vychádza na 68 eur, dizajnéra 48 eur, databázového administrátora 58 eur a tak ďalej. Ibaže odkiaľ sú tieto hodnoty? To nikto nevie a na hlavnom pojednávaní to nevysvetlil ani autor posudku. Nie je to však uvedené ani v ňom a ani v prílohách k nemu, zistilo ministerstvo.

„V obsahu znaleckého posudku sa nenachádza výpočet uvedených hodnôt, čiže nie je možné identifikovať, aké vstupné hodnoty boli použité, teda nie je možné preskúmať výpočet, ktorým znalec dospel k uvedeným hodnotám pre jednu človekohodinu,“ konštatuje ministerstvo.

Znalecký ústav sa bránil, že ide len o „nevedomú nedbanlivosť“, pretože posudok v kauze Mýtnik bol „náročný úkon obsahom a rozsahom“ a pochybenie spočíva iba v tom, že autor zabudol podklady spomenúť v obsahu posudku. Nie je to tak, zistilo ministerstvo: 

„Znalecký ústav na množstve strán posudku uviedol, že vychádzal z verejne dostupných cenníkov a vlastných realizovaných IT projektov vo verejnom sektore. Ministerstvo preskúmalo prílohy posudku. (...) Prílohy neobsahujú žiadne verejne prístupné cenníky, ani odkazy a názvy týchto cenníkov. Rovnako neobsahujú informácie z realizovaných IT projektov vo verejnom sektore.“

Ministerstvo ústavu vyčíta aj to, že sa v posudku nenachádzajú žiadne výpočty, ktoré by dokresľovali, že by autor v skutočnosti pracoval s viacerými zdrojmi údajov, priemeroval ich a podobne. „V obsahu posudku sa žiaden výpočet nenachádza, sú tam uvedené len konečné hodnoty pre rôzne špecializácie pracovných pozícii pre jednu človekohodinu,“ uviedlo ministerstvo. Spätne sa preto nedá overiť, ako znalec prišiel k týmto hodnotám.

Práve to je však zásadné. Údajnú škodu v kauze Mýtnik vo výške 45 miliónov vypočítal Ústav súdneho inžinierstva, podľa ktorého trhová cena kontrolných a analytických informačných systémov bola osem a pol milióna eur, a nie 54 miliónov, koľko za ne finančná správa vyplatila.

Naproti tomu znalec obhajoby zo Slovenskej technickej univerzity tvrdí, že cena bola férová.
Jiří Jelínek z Ústavu súdneho inžinierstva vychádzal z priemerných cien za človekodeň programátorských a iných vývojárskych prác v sume vyše štyristo eur. Pavol Paholík zo Slovenskej technickej univerzity ich vyčíslil na raz toľko. Znalci zotrvali na svojich výpočtoch aj po vzájomnej konfrontácii.

Kým P. Paholík na pojednávaní spresnil, z akých cenníkov vychádzal, J. Jelínek to konkretizovať nevedel a na žiadosť súdu predložil cenníky, ktoré boli vyplnené až dva roky po spracovaní znaleckého posudku.

Situácia v súvislosti s určením výšky škody je v kauze Mýtnik ešte o čosi zložitejšia. Ani prokuratúra totiž nepopiera, že drahé informačné systémy priniesli štátu dodatočné rozpočtové príjmy za vyše miliardu eur. No ani to podľa obžaloby neospravedlňuje ich obstaranie za údajne netrhové a predražené ceny.

Bez škody alebo prospechu niet trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku ani machinácie pri verejnom obstarávaní, z ktorých spáchania prokuratúra viní obžalovaných v kauze Mýtnik. Obžaloba zatiaľ iný posudok neprezentovala a na poslednom pojednávaní prokurátor uviedol, že ani nemá nové návrhy na ďalšie dôkazy.

Ak sa na hlavnom pojednávaní ukáže, že obžalovaný skutok nie je trestným činom, tak následkom je oslobodenie obžalovaných spod obžaloby.

Jozef Brhel st. so synom Jozefom a právnikom Martinom Bahledom sú však obžalovaní aj pre údajnú legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, no či k nej došlo, závisí aj od toho, či došlo k zdrojovému (predikatívnemu) trestnému činu, čo je v tomto prípade údajne nehospodárne obstarávanie informačných systémov.

Prípad Kažimír sa možno dostane do Luxemburgu skôr a inak

Kto číta tento newsletter pravidelne, nebol zaskočený, že sudca Špecializovaného trestného súdu Milan Cisarik pokračuje v hlavnom pojednávaní s obžalovaným guvernérom Národnej banky Slovenska Petrom Kažimírom napriek tomu, že trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu prijalo názor, že kratšie premlčacie doby sa uplatňujú spätne.

Vo vydaniach z 25. augusta a 3. novembra tohto roka som spomínal, že existuje rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sa dá uplatniť aj v súvislosti s korupciou pri DPH a podľa ktorého sa nesmie pri takejto trestnej činnosti spätne skracovať premlčacia doba – čo môže byť aj prípad P. Kažimíra.

Môže je dôležitý výraz, pretože na to musí odpovedať opäť iba Súdny dvor Únie. Prípad by sa tam mohol dostať, ak by sudca M. Cisarik mal rovnaký názor a obrátil sa naň s prejudiciálnymi otázkami.

P. Kažimír je totiž trestne stíhaný za podplácanie v súvislosti s údajným vybavovaním „urýchleného a prednostného vyplatenia“ vratiek DPH za výstavbu solárnych elektrární. No iba preto sa nedá automaticky povedať, že spadá do množiny trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie, pri ktorej je zakázané spätné skracovanie premlčacích dôb.

Úplatok síce údajne odovzdal v súvislosti s vyplatením vratiek DPH, ale v prípade solárnych elektrární nešlo o podvod. Naopak, prevádzkovatelia elektrární sa o vyplatenie peňazí s finančnou správou súdili a súdy vyplatenie vratiek odobrili – čo je jeden z kľúčových obhajobných argumentov P. Kažimíra.

Inšpirovať sa dá otázkami, ktoré vlani položili rumunskí sudcovia a na základe ktorých Súdny dvor Únie povedal, že pri trestných činoch poškodzujúcich finančné záujmy Únie nesmie dôjsť k spätnému skráteniu premlčacích dôb.

Pre kauzu P. Kažimíra sa asi tá najdôležitejšia otázka dá formulovať tak, či sa pod pojmom „podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie“ rozumie aj poskytnutie úplatku za zrýchlené vyplatenie vratky DPH a neoprávnené poskytnutie informácií o konkrétnom daňovom konaní vedenom v súvislosti s DPH, hoci v prípade, ktorého sa tieto podozrivé aktivity dotýkajú bolo samotné uplatnenie a vrátenie DPH oprávnené?

Ak by sudca M. Cisarik zvolil túto cestu, tak trestné konanie proti P. Kažimírovi by bolo prerušené a čakalo by sa na odpoveď zo Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu. Zodpovedanie otázok mu môže trvať niekoľko mesiacov, spravidla nie dlhšie ako rok.

P. Kažimír by sa proti prerušeniu stíhania a otázkam teoreticky mohol brániť sťažnosťou na Najvyšší súd, že podľa neho sú pre tento prípad nepodstatné, ale po vlaňajšej kritike z Ústavného súdu je nepravdepodobné, že by si Najvyšší súd trúfol zrušiť prerušenie stíhania v takomto prípade.

Kauza guvernéra NBS môže skončiť na Súdnom dvore Európskej únie aj v celkom inom kontexte – v prípade, že by bol nakoniec odsúdený. Ak by bol totiž ešte vo funkcii, mohol by podať žalobu po vzore lotyšského guvernéra z roku 2019. Odsúdenie za úmyselný trestný čin totiž znamená stratu funkcie a okolnosti takéhoto odchodu by mohol preskúmať Súdny dvor EÚ. P. Kažimír bude vo funkcii ďalších sedem mesiacov, môže sa o ňu uchádzať ešte raz, zatiaľ nie je známe, či tak urobí.

Tento týždeň Denník N informoval, že jeho partnerka Katarína Korecká s rodinou financovala kúpu vily vo Francúzsku prostredníctvom pôžičky, ktorú pôvodne poskytla cyperská spoločnosť Jozefa Brhela st. Bolo to v roku 2014, keď sa realizovalo obstaranie informačných systémov, pre ktoré teraz Jozef Brhel st. so synom stoja pred súdom.

Blokovanie „škodlivých“ webov má byť transparentné

Správny súd v Bratislave vo štvrtok vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu z roku 2022 o neposkytnutí rozhodnutí o „blokovaní škodlivého obsahu alebo aktivít“, čím sa mysleli weby ako Hlavné správy, Armádny magazín a podobne. Žalobu som podával ešte v lete 2022.

Parlament dal NBÚ dočasné oprávnenie blokovať niektoré weby po začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu v roku 2022, úrad dodnes nesprístupnil žiadne z rozhodnutí o blokovaní, verejnosť preto nepoznala dôvody, pre ktoré vyhodnotil konkrétne webstránky ako škodlivý obsah alebo aktivitu. Argumentoval profesijnou mlčanlivosťou a ochranou utajovaných skutočností.

Rozhodnutia zrušil senát zložený z predsedníčky sudkyne Jany Ondrejkovej a členiek sudkýň Miroslavy Fodor a Michaely Machovej. Odôvodnenie rozhodnutia bude známe najskôr za tridsať dní, dovtedy sa dá prečítať žalobná argumentácia.

V najbližších piatich týždňoch by mal Správny súd v Bratislave vyhlásiť ďalšie dva rozsudky v súvislosti so žalobami o poskytnutie informácií, ktoré som podával ešte v roku 2022. V jednom z prípadov sa rieši otázka, či je register plavidiel na Slovensku verejne prístupný aj vrátane údajov o vlastníkoch – fyzických osobách. Dopravný úrad číta zákon tak, že poskytuje iba údaje o vlastníkoch – právnických osobách.

Debata o verejnosti registra plavidiel sa vedie na Slovensku viac než desať rokov, pravidlá sa rôzne menili, naposledy v roku 2014 v ére jednofarebnej vlády Smeru. Do zákona sa vtedy dostalo, že údaje z registra sa sprístupňujú „vrátane osobných údajov“ s výnimkou dátumov narodení, ktorých poskytovanie je zakázané. Dopravný úrad to však interpretuje tak, že meno ani priezvisko vlastníka sprístupňovať nesmie.

Dopyt novinárov a mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti ochrany životného prostredia po dátach o vlastníkoch plavidiel súvisí najmä so situáciou v Bratislave, kde sa hausbóty využívajú na dlhodobé bývanie a pri ich vyviazaní vznikli čierne stavby.
Vyhlásenie rozsudku v súvislosti s registrom plavidiel je naplánované na 12. decembra.

Vetoval dodatočné poplatky za informácie

Prezident Peter Pellegrini vrátil Národnej rade na opätovné prerokovanie kritizovanú novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú pripravila Slovenská národná strana. V rozhodnutí o vráteníspomína tie isté dôvody, ktoré som spomínal v newslettri z 10. novembra – kritizuje rôzne aspekty možnosti vyberať dodatočné poplatky za spracovanie rozsiahlej žiadosti o poskytnutie informácií.

O vrátenom zákone bude parlament rokovať až na januárovej schôdzi, nie je jasné, v akej personálnej kondícii dovtedy vládna koalícia bude a či sa jej podarí prelomiť prezidentské veto.

Ak by koalícia novelu schválila s výhradami P. Pellegriniho, tak by to znamenalo, že na zákone o slobodnom prístupe k informáciám by sa od 1. marca zmenilo iba to, že by sa na poskytnutie informácií nečakalo dva týždne (osem pracovných dní), ale tri týždne (dvanásť pracovných dní).

Analytické centrum rozpustili a potom znova založili

Ministerstvo spravodlivosti pred štyrmi mesiacmi zrušilo svoje Analytické centrum. Viacerí bývalí ministri za to Borisa Suska (Smer) kritizovali. Ten sa bránil, že centrum bolo treba zrušiť pre „zefektívnenie činnosti“, ktorá sa rozdelí pod iné sekcie a odbory ministerstva.
Po štyroch mesiacoch je jasné, že to nebola pravda, upozornil bývalý analytik centra Maroš Terkanič na sociálnej sieti.

Ministerstvo vytvára nový Odbor rezortných stratégií, ktorý však bude mať tú istú pracovnú náplň ako Analytické centrum, iba sa bude volať inak.

Jeho analýzy sa nebudú volať analýzy, ale „odborné rozbory“ a politiky sa nebudú analyzovať, ale budú sa „podrobovať odbornému rozboru“, vyplýva z porovnania organizačného poriadku, ktorý urobil M. Terkanič.

Bez názvu je týždenný newsletter Adama Valčeka. Prináša komentovaný výber udalostí a jeho poznatkov z konkrétneho týždňa. Vychádza na adamvalcek.sk a trend.sk spravidla v nedeľu. V prípade, že máte akékoľvek pripomienky alebo námety, napíšte e-mail autorovi.