Truban a Záleská. Ovplyvňuje popularita sudcu ochotu skúmať jeho prešľapy?

„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Záleská ako Truban? Predseda súdu medzi nimi podobnosť nevidí

Jej je väčšina médií – a prostredníctvom nich verejnosť – naklonená skôr pozitívne.

Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská bola členkou senátu, ktorý odsúdil Mariana Kočnera za falšovanie zmeniek televízie Markíza.

V inom konaní zas desaťročný trest pre sprostredkovateľa vraždy novinára Jána Kuciaka Zoltána Andruskóa vyhodnotila ako prinízky a nespravodlivý.

Spoluzakladateľa skupiny Penta Jaroslava Haščáka vzala do väzby a napriek tomu, že Najvyšší súd jej rozhodnutie zrušil ako nezákonné a J. Haščáka prepustil na slobodu, niektorými novinármi bolo rozhodnutie P. Záleskej interpretované ako pokorenie nedotknuteľnosti slovenských oligarchov.

Naproti tomu jemu je väčšina médií – a prostredníctvom nich verejnosť – naklonená skôr negatívne.

Sudca Špecializovaného trestného súdu Michal Truban odmietol obžalobu na bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a keď toto jeho rozhodnutie Najvyšší súd zrušil, tak na hlavnom pojednávaní pripustil nahrávku, ktorá spochybňuje spolupracujúceho svedka.

Nedávno odmietol obžalobu na vplyvného podnikateľa z éry Smeru Miroslava Výboha, pretože NAKA mu doteraz riadne nedoručila obvinenie.

V korupčnej afére Dobytkár nevzal do väzby Norberta Bödöra, syna majiteľa bezpečnostnej agentúry Bonul, ktorý v ére Smeru tiež patril k partii vplyvných podnikateľov. Podobne ako v prípade P. Záleskej – aj rozhodnutie M. Trubana Najvyšší súd zrušil a N. Bödöra nakoniec vzal do väzby.

Médiami to však bolo prijaté výrazne kritickejšie než zrušenie rozhodnutia P. Záleskej o J. Haščákovi. Krátko nato M. Truban vypadol zo služieb, počas ktorých sudcovia rozhodujú o väzbe, domových prehliadkach či odpočúvaní.

K tomu treba pripočítať, že M. Truban v minulosti zažaloval noviny za kritický článok o poľovačkách, čo tiež ovplyvnilo dynamiku jeho vzťahov s novinármi – je to evidentné aj v tóne jeho stanoviska, ktoré v sobotu zverejnili Právne listy.

Spája ich totožná otázka o etike a zdržanlivosti. Popularita týchto sudcov sa zásadne líši. Teraz sa v ich príbehoch nečakane objavil spoločný bod.

Je ním otázka, či je sudca povinný sám sa namietnuť, ak nemá priamy vzťah k samotnému prípadu, prokurátorovi, obžalovanému ani obhajcom, ale v spise je dôkaz, ktorý sa dotýka jeho záujmov, čo potom vytvára pochybnosti o sudcovej schopnosti taký dôkaz nestranne vyhodnotiť.