Výhody pre kajúcníkov teraz neskontrolujú, súdy čítajú novelu inak než koalícia

„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Sú výhody pre kajúcnikov zákonné a primerané? Odpoveď nebude okamžitá

Smer, Hlas a SNS sa touto časťou novely Trestného poriadku usilovali dostať pod súdnu kontrolu výhody, ktoré orgány činné v trestnom konaní poskytli alebo prisľúbili spolupracujúcim obvineným výmenou za ich usvedčujúce svedectvá.

V rozpojednávaných kauzách podľa nej prokurátori do 25. marca predložili súdom zoznam jednotlivých výhod a podklady k nim. Vláda zamýšľala, že súdy ešte pred ďalším pojednávaním preveria, či je to všetko a najmä, či sú tieto výhody zákonné a primerané. Ak áno, rozhodli by, že obžaloba spĺňa náležitosti podľa novely Trestného zákona a hlavné pojednávanie by pokračovalo ďalej.

Ak by však súdy zistili, že výhody sú nezákonné alebo neprimerané, podľa koaličnej interpretácie by bol súd povinný odmietnuť obžalobu, hoci by to znamenalo, že v niektorých prípadoch by vyšli navnivoč aj desiatky už odpojednaných dní. Odmietnutím obžaloby by sa takýto prípad vrátil do prípravného konania a v ňom by prokuratúra reagovala na výhrady súdu. Ale nie všetko by sa dalo napraviť, pretože mnohí spolupracujúci obvinení už majú právoplatne schválené dohody o vine a treste alebo podmienečne zastavené trestné stíhania.

Po vyše troch mesiacoch účinnosti novely je zrejmé, že v praxi to podľa tohto úmyslu vládnej koalície nefunguje. Nateraz je definitívne, že Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd ju čítajú inak než vládni činitelia a koaliční poslanci.

Všetci sa zhodujú v tom, že súdy sú povinné skontrolovať zákonnosť a primeranosť benefitov pre spolupracujúcich obvinených. Rozchádzajú sa v interpretácii toho, kedy tak musia učiniť. Koalícia zamýšľala, že súdy to budú robiť okamžite. Zmyslom bolo predísť zbytočným pojednávaniam v kauzách, kde sú súdy už teraz schopné povedať, že stoja na svedectvách spolupracujúcich obvinených, ktoré orgány presadzujúce právo zobchodovali za nezákonné alebo neprimerané výhody. 

Súdy sa naproti tomu zhodujú, že teraz to robiť nemusia a stačí, aby sa zákonnosť a primeranosť výhod riešila na samotnom pojednávaní a vyjadria sa k nim v rozsudkoch. Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd sú zajedno v tom, že aktuálna kontrola výhod v rozpojednávaných kauzách je iba formálna – stačí, aby prokuratúra doložila ich zoznam a podkladové dáta, nič viac im netreba.

Rozhodnutia Najvyššieho súdu. Pravdepodobne prvýkrát takto Najvyšší súd rozhodol ešte 30. apríla v kauze Mýtnik, ktorá súvisí s údajne nevýhodnými nákupmi informačných systémov finančnou správou v ére predchádzajúcich vlád Smeru. Vystupujú v nej spolupracujúci obvinení František Imrecze a Michal Suchoba. 

„Vyhodnotenie prípadnej nezákonnosti či neprimeranosti poskytnutých benefitov bude predmetom hodnotenia výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ obžalovaní namietali, že povinnosťou súdu bolo zaoberať sa taktiež otázkou zákonnosti a primeranosti poskytnutých benefitov, (...) je zrejmé, že [zákon] súdu túto povinnosť neukladá, naopak, ukladá mu povinnosť rozhodnúť len o tom, či obžaloba spĺňa náležitosti,“ uvádza sa v uznesení trojčlenného senátu, ktorému predsedal sudca Peter Paluda.

Obžaloba podľa neho spĺňa náležitosti podľa novely Trestného poriadku, ak prokurátor doloží zoznam výhod. Tento senát dokonca tvrdí, že pojednávanie môže pokračovať aj v prípade, že k zoznamu chýbajú podklady, pretože „nič nebráni tomu, aby boli doplnené v priebehu dokazovania (na hlavnom pojednávaní, pozn. autora) na návrh niektorej zo strán, resp. súdom“.

Rovnako to vidia aj ďalší sudcovia Najvyššieho súdu. Právne listy upozornili napríklad na rozhodnutie iného trojčlenného senátu, ktorému predsedal sudca Pavol Farkaš:

„Nebolo úlohou [Špecializovaného trestného súdu] v tomto štádiu trestného konania skúmať zákonnosť a primeranosť benefitov a ani namietanú nemožnosť poskytnutia benefitov spolupracujúcej osobe z dôvodu jej postavenia ako organizátora či návodcu. Súd v tomto štádiu konania ‚iba‘ hodnotí, či došlo zo strany prokurátora k doplneniu obžaloby v zmysle novoprijatej novely Trestného poriadku s tým, že hodnotenie zákonnosti a primeranosti poskytnutých benefitov, ako aj ďalších k tomu prislúchajúcich právnych otázok, bude súčasťou hodnotenia nezaujatosti a hodnovernosti spolupracujúcej osoby, ktoré predchádza rozhodnutiu o ne/vine obžalovaného.“

Toto rozhodnutie vydal Najvyšší súd v prípade obžalovaných sudcu Richarda Molnára, advokátov Zoroslava Kollára a Tomáša Kuláka. V ich prípade s orgánmi presadzujúcimi právo spolupracuje niekdajší sudca Vladimír Sklenka.

Čo bude ďalej. Postoj Najvyššieho súdu v praxi znamená, že Špecializovaný trestný súd sa v žiadnej z rozpojednávaných káuz nateraz nemusí vyjadrovať k zákonnosti a primeranosti benefitov pre takzvaných kajúcnikov. Názor na výhody odprezentuje až na záver pojednávania pri odôvodňovaní rozsudku. Je pravdepodobné, že obhajcovia v priebehu ďalších pojednávaní využijú postoj Najvyššieho súdu na to, aby prezentovali argumenty a dôkazy na spochybnenie zákonnosti a primeranosti benefitov. 

Dôležité bude ešte to, čo urobí Ústavný súd, ak sa naň niektorí z obžalovaných obráti so sťažnosťou proti tomu, ako novelu Trestného poriadku interpretujú Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd. Existuje však iba veľmi malá pravdepodobnosť, že by k tomu ústavní sudcovia niečo dodávali a teraz najskôr neurobia nič. Pretože taká je ich rozhodovacia prax v rozpojednávaných trestných kauzách. Obžalovaní podľa nej musia najprv vyčkať na prípadné odsúdenie, následne na prípadné neúspešné odvolanie a až potom prichádza na rad Ústavný súd.

Perpetuum mobile na utajovanie informácií

Ministerstvo vnútra navrhlo novelizovať zákon o ochrane utajovaných skutočností tak, aby bolo jednoduchšie neposkytovať informácie verejnosti. K štyrom kategóriám utajenia (Vyhradené, Dôverné, Tajné a Prísne Tajné) má pribudnúť piata – Limitované. Verejnosť by sa k limitovaným informáciám nedostala, ale samotní úradníci by na prácu s nimi nepotrebovali bezpečnostnú previerku, čo túto piatu kategóriu odlišuje od zvyšných štyroch tradičných úrovní utajovania.

Mimovládne organizácie varujú, že návrh môže byť protiústavný, pretože definuje tak široké hranice toho, čo je limitovaná informácia, že do definície môže spadnúť priveľa informácií, ktoré sú pre verejnosť dôležité. Ministerstvo vnútra kritiku odmieta. 

Hromadnú pripomienku proti návrhu podpísalo vyše 14-tisíc ľudí. Znamená to, že ministerstvo bude musieť rokovať so zástupcami verejnosti.