Konsolidácii verejných financií môže pomôcť nielen zvyšovanie, ale aj efektívny a úspešný výber daní. Aj preto sa Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky každoročne snaží zlepšovať daňovú exekúciu, ktorá nastupuje po tom, čo daňovník dobrovoľne, riadne a včas nesplní svoje povinnosti. Nezáleží pritom na tom, či mu vznikli na základe zákona alebo mu ich uložil správca dane.
Ide tak o donucovací prostriedok, vďaka ktorému sa finančnému riaditeľstvu darí zabezpečiť viac finančných zdrojov do štátneho rozpočtu. Za rok 2023 sa mu napríklad podarilo vyzbierať oproti predchádzajúcemu roku takmer o štyri percentná viac, vďaka čomu sa mohlo riaditeľstvo pochváliť sumou 321 miliónov eur.
Podľa vlastných slov za tento výsledok vďačí správne nastavenej stratégii vymáhania, ktorá reflektuje aktuálne európske trendy manažmentu daňových dlhov, rýchle, efektívne a cielené využitie zákonných možností, ale aj vysokému pracovnému nasadenie daňových exekútorov.
Menej známe negatíva
Samotní daňovníci však nemusia byť z tejto efektivity nadšení. Daňová exekúcia im totiž v praxi spôsobuje viacero problémov. „Asi najvýznamnejším je odliv likvidity, čo môže negatívne ovplyvniť bežnú prevádzku podnikateľskej činnosti daňového subjektu, respektíve života, ak ide o fyzickú osobu,“ približuje situáciu druhej strany advokát z kancelárie Kvasňovský & Partners | Advokáti Miloš Kvasňovský.
Zároveň zdôrazňuje, že daňový subjekt, ktorý je súčasne daňovým dlžníkom, vo všeobecnosti nemôže čerpať rôzne dotácie a štátnu pomoc. Registre dlžníkov štátu sú totiž verejne dostupné informačné systémy, a tak do nich má prístup v podstate ktokoľvek. Tým sa síce na dlžníka vytvára spoločenský tlak, aby uhradil záväzok, ale zároveň to môže prispieť k jeho zamotaniu do akejsi dlhovej špirály. Vo výsledku sa tak neuhradený záväzok voči štátu môže skončiť konkurzom a ukončením podnikateľskej činnosti.
- Priebeh daňovej exekúcie
Daňové exekučné konanie sa vždy začína vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania na podklade exekučného titulu so všetkými náležitosťami. Následne správca dane vydá bezodkladne daňovú exekučnú výzvu. Ide o posledný prostriedok, keď daňový dlžník má možnosť ešte dobrovoľne splniť svoju splatnú povinnosť bez uplatnenia donucovacích prostriedkov. V prípade, že na základe daňovej exekučnej výzvy nie je splnená povinnosť, správca dane vydá daňový exekučný príkaz, na základe ktorého sa už reálne vykonáva daňová exekúcia. Spôsoby daňovej exekúcie sú od predaja majetku daňového dlžníka cez zrážky zo mzdy až po odobratie peňazí alebo zadržanie vodičského preukazu.
Prameň: Kvasňovský & Partners | Advokáti
Aj preto by mal správca dane pri samotnom výkone daňovej exekúcie prihliadať na individualitu a špecifiká daňového dlžníka. Jednou z odlišností je napríklad to, či daňovník s príslušným úradom aktívne spolupracuje. V takom prípade by mal voči nemu daňový exekútor využívať menej invazívne úkony. V opačnom prípade, teda ak ide o nespolupracujúci alebo rizikový daňový subjekt, môže očakávať zo strany kompetentných úradov výraznejšie obmedzenia, napríklad vo forme záložného práva alebo predbežných opatrení.
Medzi ďalšie povinnosti spomínaného správcu patrí aj zisťovanie hmotného, respektíve nehmotného majetku, cenných papierov, pohľadávok, obchodných podielov a vodičského preukazu dlžníka, a to už v počiatočnom štádiu celého procesu. „Najdôležitejšia podmienka je však vždy a zásadne to, aby tento majetok bol majetkom daňového dlžníka, pretože daňovou exekúciou je možné postihnúť výlučne majetok daňového dlžníka,“ upozorňuje odborník z advokátskej kancelárie Kvasňovský & Partners | Advokáti.
Problémový nástroj
Za jeden z najproblematickejších spôsobov daňovej exekúcie pritom M. Kvasňovský považuje prikázanie inej peňažnej pohľadávky. Jeho podstata spočíva v tom, že dlžník daňového dlžníka, teda takzvaný poddlžník, neuhradí splatný peňažný záväzok svojmu veriteľovi, ale správcovi dane. Základným predpokladom pre možnosť uplatnenia tohto spôsobu výkonu daňovej exekúcie je však existencia platnej, nespochybniteľnej a splatnej pohľadávky, ktorú má daňový dlžník voči inej osobe.
Práve tento predpoklad je však podľa advokáta v mnohých prípadoch kameňom úrazu, respektíve dôvodom na vyslovenie nezákonnosti takéhoto spôsobu výkonu daňovej exekúcie. „Ako najdôležitejší a najvýznamnejší problém vnímam nedostatočné zisťovanie existencie a spornosti pohľadávok zo strany správcu dane,“ dodáva. Podľa skúseností odborníka z advokátskej kancelárie Kvasňovský & Partners | Advokáti Patrika Špirka v praxi často dochádza k tomu, že správca dane nevykonáva dostatočné dokazovanie v súvislosti s existenciou a platnosťou pohľadávok daňového dlžníka.
Jedným z dôvodov napríklad je, že správca dane zisťuje existenciu pohľadávok len z kontrolných výkazov DPH a nie aj z iných zdrojov. Takýmto postupom pritom môže zasiahnuť do práv tretej osoby, ktorá nie je daňovým dlžníkom. Je preto povinnosťou správcu dane v záujme zákonného postupu zistiť, respektíve preveriť, či povinnosť na jej strane trvá. Tretia strana totiž medzitým mohla daný záväzok voči daňovému dlžníkovi splniť.
Preto ak správca dane na základe kontrolného výkazu zistí u daňového dlžníka majetok v podobe pohľadávok, mal by realizovať aj ďalšie dokazovanie vo vzťahu k zisteniu, hodnovernosti, oprávnenosti, zákonnosti a rozsahu majetku. Mal by napríklad zistiť, či uvedené pohľadávky nie sú medzi daňovými subjektmi sporné, či v súvislosti s ich existenciou, respektíve platnosťou neprebiehajú súdne spory alebo či ich existencia naďalej trvá, alebo nezanikli.
- Spôsoby výkonu daňovej exekúcie
Z hľadiska efektivity správy je najúčinnejším spôsobom daňovej exekúcie prikázanie pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb. Ďalšími sú predaj hnuteľných vecí, nehnuteľností, zrážky zo mzdy, zadržanie vodičského preukazu, prikázanie iných peňažných pohľadávok, odobratie peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju. V roku 2023 daňoví exekútori odobrali v prevádzkach 1 474 daňových dlžníkov hotovosť vo výške 1,15 milióna eur. Dlžníci potom dodatočne uhradili ďalších 1,4 milióna eur.
Prameň: Finančná správa Slovenskej republiky
„Správca dane často svojou činnosťou judikuje správnosť a nespochybniteľnosť uvedených pohľadávok, a to napriek tomu, že takéto oprávnenie je zverené výlučne nestrannému a nezávislému súdu,“ uvádza svoje praktické skúsenosti M. Kvasňovský. V konečnom dôsledku tak v praxi môže mať poddlžník dojem, že správca dane má väčší rozsah oprávnení ako súdny exekútor alebo súd.
V prvom prípade, teda ak ide o exekučné konanie, môže totiž podať takzvanú poddlžnícku žalobu a v rámci následného súdneho konania predložiť tvrdenia alebo dôkazné prostriedky, ktoré oslabujú nárok povinného. Pri takzvanom upomínacom konaní zase môže žalovaný poddlžník predložiť na súde vyjadrenia, skutočnosti a dôkazné pro-striedky, ktoré závažným spôsobom oslabujú tvrdenia a nároky žalobcu.
Možností na opravu je málo
Pri daňovej exekúcii však tretia strana vlastne ťahá za kratší koniec. Jej veriteľ, teda samotný daňový dlžník, totiž nie je vôbec motivovaný pomáhať, napríklad prostredníctvom opravných prostriedkov voči daňovej exekučnej výzve. V oboch prípadoch totiž nemusí platiť dlh voči správcovi dane.
Ten však bude pohľadávku vymáhať voči poddlžníkovi, ktorý môže skončiť napríklad so zablokovaným bankovým účtom a s malou možnosťou obrany. Daňový poriadok mu síce umožňuje podať voči daňovej exekučnej výzve odvolanie, no tento opravný prostriedok je až následný. Tretia strana ho v praxi môže použiť až po tom, ako jej správca dane zablokuje bankové účty. Kým o jeho odvolaní rozhodne príslušný orgán, prejde mnohokrát niekoľko mesiacov, počas ktorých nemôže nakladať s finančnými pro-striedkami, ktoré mu neoprávnene a nezákonne zablokoval správca dane.
Pripraviť sa na najhoršie. Pre podnikateľov to platí dvojnásobne
Daňový subjekt má v zásade ešte možnosť podať takzvanú vylučovaciu žalobu. Tú však často nedokáže napísať sám, respektíve o predmetnom právnom prostriedku ani nemá vedomosť, a preto je vhodné dať sa v daňovej exekúcii zastúpiť kvalifikovaným advokátom.
M. Kvasňovský si však v tejto súvislosti kladie otázku, či by sa takýmto problémom nedalo vyhnúť buď dôsledným zistením skutkového stavu v čase pôvodnej daňovej exekúcie, keď je daňová exekučná výzva daňovému dlžníkovi ešte len doručená, alebo komplexnejšou právnou úpravou. Tá by definovala dôkazné povinnosti správcu dane vo vzťahu k zisteniu existencie, spornosti a oprávnenosti pohľadávky, na ktorú má zámer správca dane uplatniť daňovú exekúciu prikázaním inej peňažnej pohľadávky na strane poddlžníka. Týmto spôsobom by sa dalo podľa odborníka predísť množstvu problémov.
- Ako sa vyhnúť daňovej exekúcii
V súvislosti s daňovými nedoplatkami finančná správa daňovníkov informuje, že na riešenie problémov majú niekoľko možností. V prvom rade by mal daňovník komunikovať so svojím daňovým úradom, v ideálnom prípade už v momente, keď sa jeho finančná situácia zhoršila a vie, že nebude schopný daň zaplatiť v lehote splatnosti, prípadne v stanovenej výške. Vtedy môže požiadať o odklad platenia dane, respektíve o zaplatenie tejto dane v splátkach. Ak bude jeho žiadosti vyhovené, správca dane nezačne sumu nezaplatenej dane vymáhať v daňovom exekučnom konaní. V prípade včasného podania žiadosti a vydania rozhodnutia ešte pred splatnosťou dane daňový subjekt nebude musieť platiť úrok z omeškania, ale len úrok zo sumy odkladu dane alebo zo sumy povolenej splátky, kde je úroková sadzba výrazne nižšia.
Prameň: Finančná správa Slovenskej republiky
Jednou z pozitívnejších správ je to, že takto postihnutá osoba sa môže aspoň čiastočne brániť. Medzi účinné nástroje, ktoré môže využiť, patrí napríklad sťažnosť na postup konkrétnych zamestnancov správcu dane. Prípadne sa môže voči správcovi dane dožadovať zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Takéto konania sú však mimoriadne zložité a môžu trvať niekoľko rokov.
„Som toho názoru, že efektívnejšie ako sa domáhať škody je jej predchádzať, a to práve nastavením exaktných pravidiel buď vydaním interného metodického pokynu, alebo novelizáciou zákona, ktorým sa nastaví zákonnosť postupu pri výkone daňovej exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky,“ uzatvára problematiku odborník z advokátskej kancelárie Kvasňovský & Partners | Advokáti M. Kvasňovský.
- Kvasňovský & Partners | Advokáti
- Advokátska kancelária je už šestnásť rokov stabilnou a stále sa rozvíjajúcou advokátskou spoločnosťou poskytujúcou právne služby predovšetkým na území Slovenskej republiky, ale aj Českej republiky. Zameriava na komplexné právne služby a poradenstvo nielen pre podnikateľov, ale aj pre iné právnické osoby, ako sú napríklad občianske združenia, neziskové organizácie, nadácie a fyzické osoby, a to tak pre domácich, ako aj zahraničných klientov. Aktívne pôsobí v oblasti pracovného práva, daňového práva, ale aj energetického práva, korporátneho práva, súdnych sporov a správneho súdnictva, zmluvného práva vrátane vypracúvania stratégií a analýz pre úspešnú realizáciu klientskych záujmov. V roku 2009 rozšírila svoje pôsobenie do Prahy a Českej republiky a v roku 2018 úspešne otvorila pobočku a stále zastúpenie na východnom Slovensku v Košiciach.
