Ústavný sudca: Boj s „temnými silami“ nebude mať víťaza

„Bez názvu“ - pravidelný týždenný newsletter Adama Valčeka

Toto vydanie Bez názvu je trochu dlhšie, píšem v ňom o

• podnetnom disente ústavného sudcu, v ktorom sa snaží nájsť hranicu, od ktorej je obídenie generálneho prokurátora pri paragrafe 363 trestného poriadku neakceptovateľné,
• paradoxoch prípadného zlacňovania palív Slovnaftom,
• zákaze textových online prenosov (minút) z pojednávaní,
• ďalšom zvereneckom fonde vo vlastníckej štruktúre skupiny Penta,
• úniku e-mailov obhajkyne jedného zo spolupracujúcich obvinených;
• plus odporúčanie na výborný juhokórejský seriál z justičného prostredia.

Nový pohľad na paragraf 363

Vo vydaní Bez názvu spred troch týždňov som spomínal štyri prípady na Ústavnom súde, ktorých vývoj sa oplatí sledovať. Rozhodnutie v jednom z nich je už známe.

Ústavný súd v tlačovej správe pôvodne chybne informoval, že prijal na ďalšie konanie sťažnosť advokátky Anny Žedényiovej. V skutočnosti jej sťažnosť odmietol už pri predbežnom prerokovaní. K rozhodnutiu pripojil svoje odlišné stanovisko sudca Peter Straka.

Žedényiová bola obvinená za vydieranie a marenie spravodlivosti pre podozrenie, že v kauze okolo trenčianskeho baru Fatima ovplyvňovala kľúčového svedka, ktorý vypovedal, že niekdajšia štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská ešte ako sudkyňa vzala za rozhodnutie v tomto prípade úplatok tri milióny korún.

Na Ústavnom súde sa sťažovala, že Úrad špeciálnej prokuratúry sa v jej prípade ponáhľal s podaním obžaloby a pripravil ju tak o možnosť obrátiť sa na generálneho prokurátora, aby preskúmal jej stíhanie podľa známeho paragrafu 363 trestného poriadku.

Ústavný súd v pomere hlasov 2:1 jej sťažnosť odmietol. Vychádzal z predchádzajúcich rozhodnutí za ostatné dva roky z podobných prípadov o paragrafe 363.

Prokurátori podľa interných predpisov síce nesmú podať obžalobu skôr než generálny prokurátor rozhodne o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku. Ale špeciálna prokuratúra to prestala rešpektovať.

Najvyšší súd a neskôr aj Ústavný súd rozhodli, že je to v poriadku a s obžalobou naozaj nemusia čakať, pretože obvinení v konečnom dôsledku nestrádajú – rozhodovanie o zákonnosti stíhania iba prechádza z prokuratúry na súdy.

Sudca Straka s rozhodnutím kolegov sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského nesúhlasil a spísal o tom odlišné stanovisko, ktoré ponúka inšpirujúce čítanie nielen o paragrafe 363 trestného poriadku.

V podstate so všetkými jeho názormi v tom disente súhlasím a je škoda, že podobné umiernené a zrozumiteľné hlasy hľadajúce rovnováhu nie je počuť častejšie a hlasnejšie.

Na začiatok zdôrazňujem dve dôležité poznámky:

• Prvá. V tomto článku vypichujem myšlienky z odlišného stanoviska. Je to stále len odlišné stanovisko. Nie záväzné súdne rozhodnutie. V budúcnosti sa ním môžu inšpirovať iní sudcovia na Ústavnom súde alebo iných súdoch a môže ovplyvniť verejný diškurz. Nateraz nič viac, nič menej.
• Druhá. Sudca Straka odlišným stanoviskom nehovorí, že špeciálna prokuratúra porušila práva advokátky Žedényiovej. Hovorí iba to, že jej sťažnosť bolo treba prijať na ďalšie konanie a detailne sa ňou zaoberať – pretože v jej prípade sa nakopilo niekoľko udalostí, ktoré by si zaslúžili, aby s nimi Ústavný súd konfrontoval špeciálnu prokuratúru.

Snaží sa definovať rozlišovacie kritérium

Sudca Straka v odlišnom stanovisku nepolemizuje s predchádzajúcimi rozhodnutiami Ústavného súdu, podľa ktorých s obžalobou netreba čakať na rozhodnutie generálneho prokurátora o mimoriadnom opravnom prostriedku. Súhlasí s nimi. Ale snaží sa k nim pridať nové rozlišovacie kritérium.

Jeho disent sa dá interpretovať ako hľadanie odpovedí na otázky: Kedy je obídenie generálneho prokurátora v poriadku? A kedy je to už zlomyseľnosť tak intenzívna, že zasahuje do základných ľudských práv obvineného?