„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Vyčiernili pravidlá k cene či prevodu akcií. Súd im to opäť vrátil

Na budúci rok uplynie dvadsať rokov odkedy vláda predala dvojtretinový podiel v Slovenských elektrárňach talianskej spoločnosti Enel, no niektoré podrobnosti z privatizačnej zmluvy sú dodnes neverejné.

Ide napríklad o pravidlá prevodu akcií alebo výplaty dividend. Neverejná je tiež časť zmluvy o úprave výšky kúpnej ceny.

Ministerstvo hospodárstva už desať rokov tvrdí, že to nie sú informácie o nakladaní s majetkom štátu a preto musí rešpektovať, že sú obchodným tajomstvom firmy Enel. Správny súd v Bratislave opäť potvrdil, že táto argumentácia je povrchná.

„Ministerstvo obsah odpovede druhej zmluvnej strany zo 7. januára 2019 de facto len prevzalo, pričom tieto argumenty automaticky považovalo za preukázanie existencie obchodného tajomstva (...). Tomuto odôvodneniu sekunduje záver ministra hospodárstva (vtedy Peter Žiga, pozn. autora) o tom, že problematika existencie obchodného tajomstva bola ministerstvom dôkladne posúdená, s čím sa však správny súd nemohol stotožniť,“ uviedol v rozsudku senát Lucie Tóth, Milady Artnerovej a Martina Hraboša.

Senát bratislavského správneho súdu tiež pripomenul, že ministerstvo sa musí nanovo zamyslieť nad sprístupnením začiernených častí privatizačnej zmluvy aj v kontexte „uplynutia značného času od uzatvorenia dotknutých kontraktačných dokumentov“ a tiež vykonať „test proporcionality medzi potrebou ochrany obchodného tajomstva a verejným záujmom na transparentnosti a kontrole nakladania s verejnými prostriedkami“. 

Ide už o tretie súdne rozhodnutie, ktoré je kritické k argumentácii ministerstva hospodárstva – celý spor pochádza ešte z roku 2014, keď som požiadal o sprístupnenie privatizačnej zmluvy k elektrárňam. 

V ére ministra Pavla Pavlisa (2014-2015) ministerstvo hospodárstva žiadosti nevyhovelo. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie o neposkytnutí dokumentov prvýkrát skritizoval a zrušil v roku 2016. Ministerstvo sa však proti rozsudku odvolalo, Najvyšší súd v roku 2018 kasačnú sťažnosť (je to názov odvolania v správnom súdnom konaní, pozn.) zamietol.

V období Petra Žigu (2016-2020) sa ministerstvo hospodárstva prípadom zaoberalo nanovo, ale s rovnakým výsledkom – časti dokumentov o prevode akcií, kúpnej cene za ne či výplate dividend podľa ministerstva nie sú informáciami o nakladaní s majetkom štátu. V roku 2019 preto nasledovala druhá žaloba, o ktorej Správny súd v Bratislave rozhodol pred mesiacom.

Ministerstvo má teraz mesiac na zváženie, či bude rozsudok akceptovať alebo proti nemu opäť podá sťažnosť. Rozhodoval by o nej Najvyšší správny súd. 

V novom konaní o sprístupnenie zmluvy ministerstvo môže zotrvať na pôvodnom názore, čo opäť vyvolá ďalší spor alebo akceptovať názor súdov, čo by pravdepodobne viedlo k poskytnutiu častí dokumentov, ktoré predtým začiernilo. 

Tento prípad ilustruje, že aj pri slobodnom prístupe k informáciám je veľmi dôležitá rýchlosť súdneho konania. Pre širšiu verejnosť majú totiž s odstupom desiatich rokov začiernené časti privatizačnej dokumentácie výrazne nižšiu informačnú hodnotu.

Žiadal som o ňu v čase, keď bola téma stredobodom verejného záujmu – schyľovalo sa totiž k tomu, že vláda vezme Slovenským elektrárňam prevádzku Vodnej elektrárne Gabčíkovo – čo sa nakoniec staloa vyvolalo to mnohomiliónové súdne spory. 

V tom čase sa tiež špekulovalo aj o akcionárskych zmenách v elektrárňach. Aj k ním nakoniec došlo – podiel v spoločnosti kúpil Energetický a priemyslový holding podnikateľa Daniela Křetínského.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v minulosti Slovensko kritizoval za zdĺhavé súdne rozhodovanie o žalobe, ktorá súvisela so žiadosťou o sprístupnenie informácií. V rozsudku z roku 2020 ESĽP píše, že ak zákon o slobodnom prístupe k informáciám stanovuje na vybavenie žiadosti lehotu, ktorá sa počíta na nižšie jednotky pracovných dní, tak je neakceptovateľné, aby súdy rozhodovali roky, hoci aj ESĽP zdôrazňuje, že rovnako nesprávne by bolo očakávanie, že takéto prípady súdy vybavia za pár dní.

Autora tohto newslettra zastupovala v súdnom konaní o sprístupnenie privatizačnej zmluvy k elektrárňami advokátka Eva Kováčechová, spolupracujúca so združením VIA IURIS.

Súkromie Dušana Kováčika? Nie, pri neposkytnutí dovolania argumentujú inak

Pri zákone o slobodnom prístupe k informáciám ešte ostanem. Denník N pred mesiacom informoval, že požiadal ministerstvo spravodlivosti o sprístupnenie dovolania, ktoré minister Boris Susko (Smer) podal v prospech odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. 

Ministerstvo žiadosti nevyhovelo a dovolanie nesprístupnilo pre ochranu súkromia D. Kováčika, informovali vtedy noviny. Vzniklo k tomu neskôr aj video, kde sa reportérka pýtala D. Kováčika, či by súhlasil so sprístupnením dokumentu.

V skutočnosti je ochrana súkromia zástupný dôvod nesprístupnenia dovolania a ministerstvo spravodlivosti ako skutočný dôvod nesprístupnenia používa iný argument, ktorý je v kontexte celej kauzy D. Kováčika sám osebe zaujímavý.

Ministerstvo sa pri žiadosti reportérky Denníka N odvolalo na ochranu súkromia bývalého špecialneho prokurátora, pretože samotná novinárka uviedla v žiadosti jeho osobné údaje – meno a dátum narodenia. Nepomohla by preto žiadna anonymizácia; ak by ministerstvo poskytlo dovolanie s vyčiernenými osobnými údajmi na základe takej žiadosti, tak by napriek tomu bolo zrejmé, že ide o kauzu D. Kováčika. 

Samozrejme, sčasti je to úradnícky alibizmus, ktorý je pri uplatňovaný zákona o slobodnom prístupe k informáciám častý. Aj pri inak formulovanej žiadosti by totiž bolo zrejmé, že dovolanie súvisí s kauzu D. Kováčika, ale ak by si niekto dokument vypýtal napríklad na základe spisovej značky, zodpovednosť za neskoršie spojenie obsahu dovolania s menom konkrétneho odsúdeného by nenieslo ministerstvo spravodlivosti, ale noviny, ktoré by takú informáciu publikovali. 

Ministerské dovolanie v tomto prípade žiadali aj ďalšie osoby (vrátane autora tohto newslettra, pozn.). Aj v ďalšom prípade si niekto dokument vypýtal vrátane mena a dátumu narodenia, a dostal rovnakú odpoveďako Denník N – ministerstvo dovolanie neposkytlo, pretože ochrana súkromia.

Ak by však aj D. Kováčik poskytol súhlas so sprístupnením dovolania, ministerstvo by ho neposkytlo. Ukazujú to zvyšné dve žiadosti o jeho poskytnutie, ktoré ministerstvo vybavilo. V oboch prípadoch (tu a tu) žiadatelia špecifikovali dokument bez použitia osobných údajov a ministerstvo sa preto nevyhovorilo na ochranu súkromia. V týchto dvoch prípadoch uviedlo, že dokument nemôže poskytnúť, pretože sa týka rozhodovacej činnosti súdu. 

Ministerstvo postupovalo podľa ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré chráni „rozhodovaciu činnosť súdu“. V súdnej praxi prevláda názor, že to znamená ešte neskončené súdne konanie, pretože cieľom zákona je predísť tomu, aby verejnosť polemizovala o obsahu žalôb a dôkazov skôr než sa prednesú alebo vykonajú na súde. Ibaže súdne konanie v kauze D. Kováčika je právoplatne skončené – ministerské dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nové trestné súdne konanie začne až v prípade, že by Najvyšší súd dovolaniu vyhovel a odsudzujúci rozsudok zrušil. 

Nie je známe, že by v minulosti administratívne súdy riešili podobnú situáciu, či sa táto výnimka vzťahuje aj na dovolacie konanie – ktoré je síce „rozhodovacou činnosťou súdu“, ale o právoplatne skončenom prípade.
Najvyšší súd k tejto výnimke v zákone o slobodnom prístupe k informáciám v roku 2020 v inom prípade povedal (62. bod rozsudku) :

„Vzhľadom na charakter súdneho konania v neukončenej veci bude sprístupnenie informácií v takomto štádiu skôr výnimkou, čo možno odôvodniť garanciou nezávislosti súdnictva a vylúčením ‚paralelného procesu‘ na verejnosti (...). Po právoplatnom skončení veci však už poskytnutím informácie z takto skončeného konania nemôže k zásahu do nezávislosti súdnictva v zásade dôjsť, nakoľko účel, na ktorom je toto ustanovenie založené (zachovanie autority a nestrannosti súdnej moci) touto právoplatnosťou zaniklo. Preto v takomto štádiu konania (po právoplatnosti, pozn.) bude, naopak, práve nesprístupnenie informácií predstavovať výnimku, ktorej prípadnú existenciu treba riadne preukázať a presvedčivo odôvodniť.“ 

Aj neskorší Najvyšší správny súd prevzal a ďalej rozvíja argumentáciu, že pointou tejto výnimky je ochrana integrity súdneho konania.

Ministerstvo spravodlivosti sa však pri nesprístupnení dovolania v kauze D. Kováčika k týmto argumentom nevyjadrilo.

Špeciálna prokuratúra pre eurofondy

V parlamente sa objavila koaličná novela zákona o prokuratúre, ktorej pointou je uzákonenie oddelenia závažnej kriminality na Generálnej prokuratúre. Generálny prokurátor Maroš Žilinka takéto oddelenie vytvoril po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry, no jeho existenciu teraz riešia iba vnútorné predpisy rezortu.

V Pláne obnovy a odolnosti dohodnutom s Európskou komisiou sme sa však zaviazali, že trestnú činnosť súvisiacu s eurofondami budú stíhať špecializované justičné orgány a preto nám Komisia zrušenie špeciálnej prokuratúry vyčíta. V koalícii sa domnievajú, že uzákonenie oddelenia závažnej kriminality túto kritiku vyrieši. Jeho existencia totiž už nebude závisieť od názoru generálneho prokurátora, ale od vôle parlamentu.

Predseda trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave a člen Súdnej rady Peter Šamko návrh kritizuje, pretože podľa neho bude mať rovnakú slabosť ako niekdajšia špeciálna prokuratúra – vytvorenie oddelenia na Generálnej prokuratúre znamená, že stíhanie trestných činov súvisiacich s eurofondami bude uzatvorené pred viacstupňovou kontrolou. Oddelenie závažnej kriminality bude totiž eurofondy riešiť asi aj ako prvostupňová prokuratúra, no tá istá Generálna prokuratúra bude riešiť sťažnosti proti jej rozhodnutiam.

„Práve z tohto dôvodu (splynutie prvostupňovej a druhostupňovej prokuratúry v jeden celok) bol koncept, na ktorom bol vystavaný Úrad špeciálnej prokuratúry považovaný za právnu anomáliu a na rovnakom princípe je vybudované aj oddelenie závažnej kriminality. Takéto fungovanie prokuratúry je nutné odmietnuť a je potrebné bezvýhradne trvať na tom, aby prvostupňová prokuratúra mala svoju nadriadenú druhostupňovú prokuratúru, teda aby bola zachovaná dvojstupňová koncepcia rozhodovania,“ napísal P. Šamko. 

„Pokiaľ chce zákonodarca vytvoriť špecializáciu v špecializácii, ktorá by sa týkala ochrany finančných záujmov Európskej únie, potom by to mohol urobiť tak, že by napríklad určil dve krajské prokuratúry, ktoré by sa špecializovali na trestné činy týkajúce sa ochrany finančných záujmov Európskej únie a v týchto trestných činoch by vykonávali dozor v prípravnom a predprípravnom konaní a ako nadriadená prokuratúra by vo vzťahu k nim pôsobilo oddelenie závažnej kriminality Generálnej prokuratúry,“ dodal. 

Zatiaľ nie je známe, ako na tieto pripomienky bude reagovať vládna koalícia. Parlament by mal rokovať o návrhu novely rokovať v najbližších dňoch.

Opakované výsluchy kajúcnikov sa o mesiac posunuli

V utorok, stredu a štvrtok bolo na Špecializovanom trestnom súde naplánované pokračovanie hlavného pojednávanie v kauze Mýtnik. Nanovo mali vypovedať spolupracujúce osoby – bývalý prezident finančnej správy František Imrecze, podnikateľ s informačno-komunikačnými technológiami Michal Suchoba, niekdajšia konateľka jeho firmy Allexis Jana Rovčaninová, a bývalý riaditeľ sekcie daňovej a colnej na finančnej správe Daniel Čech. 

Všetci už raz vypovedali, no senát predsedu Jána Hrubalu ich chcel vypočuť nanovo potom, čo policajná inšpekcia obvinila niekdajších vyšetrovateľov Jána Čurillu, Pavla Ďurku a Ľubomíra Daňka, a prokurátora Michala Šúreka pre podozrenie, že vypočúvali spolupracujúce osoby nanečisto do takzvaných technických spisov a zápisnice o ich výpovediach skrývali pred obhajcami. Týka sa to aj kauzy Mýtnik.

Ide o vôbec prvú kauzu z éry protikorupčných stíhaní po roku 2020, ktorá je pred súdom a súd sa snaží preveriť integritu trestného stíhania.

Špecializovaný trestný súd však pojednávanie zrušil potom, čo obžalovaný podnikateľ Jozef Brhel st. ochorel. Súd už určil aj ďalšie termíny a ich počet naznačuje, že senát asi plánuje do konca tohto roka vyhlásiť rozsudok. Kauzu Mýtnik začal pojednávať ešte v roku 2022 a doteraz pojednával asi štyridsať dní. Teraz súd vypísal dohromady sedem termínov v novembri a decembri, nateraz posledné pojednávanie je naplánované na 12. decembra.

Bez názvu je týždenný newsletter Adama Valčeka. Prináša komentovaný výber udalostí a jeho poznatkov z konkrétneho týždňa. Vychádza na adamvalcek.sk a trend.sk spravidla v nedeľu. V prípade, že máte akékoľvek pripomienky alebo námety, napíšte e-mail autorovi.