Nielen prax, ale už aj štatistiky Analytického centra Ministerstva spravodlivosti SR upozorňujú, že vymáhanie práv je pre firmy časovo aj finančne náročné. Kým sa dočkajú výsledku konania, môže ich obchodný partner skončiť v konkurze. Advokát a arbiter Rozhodcovského súdu Slovenskej advokátskej komory (SAK) Ľudovít Mičinský preto podnikateľom približuje alternatívu, ktorá im pomôže domôcť sa práv za pár mesiacov.
Zatiaľ čo o obchodných sporoch rozhodujú tradičné súdy viac ako dva roky, rozhodcovská arbitráž ich vie zvládnuť za štyri až päť mesiacov. Prečo je to tak?
Základný rozdiel je v tom, že si strany vedia dohodnúť samotný proces. Napríklad to, kedy podajú žalobu, žalobnú odpoveď či iné vyjadrenia. Výhodou je takisto jednoinštančnosť tohto konania. Na rozdiel od klasického súdneho konania tu odpadá možnosť odvolať sa proti výsledku rozhodcovského súdu, ak sa strany nedohodnú inak.
Takže sa už s finálnym výsledkom nedá nič robiť?
Teoreticky je možné rozsudok žalovať na súde, ale tu treba povedať, že na rozdiel od bežných súdov nemôže byť dôvodom len nespokojnosť jednej zo strán. Dôvody na podanie žaloby sú presne vymedzené zákonom, napríklad že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Opätovné posúdenie skutkového stavu veci medzi ne nepatrí.
Ako zabezpečujete, aby súd nebol preťažený?
Rozhodcom môže byť v podstate každý advokát, nielen tí, ktorí sú zapísaní v zozname rozhodcov. Strany si tak môžu zvoliť rozhodcu, pričom ten pri akceptácii sporu musí potvrdiť, že je nezávislý, kvalifikovaný v danej oblasti a že má čas venovať sa procesu, aby nedošlo k prieťahom.
Ako si môže byť podnikateľ istý, že rozhodca, ktorého navrhne protistrana, bude nestranný?
Pri vyhlásení o nezávislosti advokáta platia podobné kritériá ako pri sudcovi. Napríklad nemôže pracovať pre jednu zo strán alebo mať finančný záujem na spore. Výhodou oproti všeobecnému súdu však je, že sa to vyhlásenie o nezávislosti následne posiela obom stranám, aby sa k nemu vyjadrili. Až následne rozhodcovský súd pridelí spor advokátovi, pričom prípadné námietky sú vždy preskúmavané.
Strany tak majú možnosť zhodnotiť prípadné väzby k rozhodcovi, skôr než sa dostane k spisu?
Áno. Samozrejme, ak by podnikateľ dodatočne zistil určité väzby medzi rozhodcom a protistranou, môže podať námietku zaujatosti.
Celý proces nemôže prebehnúť bez takzvanej rozhodcovskej doložky. Môže si ju podnikateľ spísať sám alebo k tomu potrebuje pomoc odborníka?
Samotná doložka zvyčajne býva súčasťou zmluvy, v rámci ktorej sa podnikatelia zhodnú na tom, že prípadné spory budú riešiť formou rozhodcovského súdu. Pri tvorbe týchto ustanovení je dobré pozrieť sa na stránku Rozhodcovského súdu SAK, ktorá poskytuje vzor aj variácie doložky. Strany si totiž pri jej tvorbe napríklad môžu dohodnúť, či ich spor bude rozhodovať jeden alebo traja rozhodcovia, alebo si vybrať aj rozhodcovský súd v zahraničí.
Posuňme sa k priebehu rozhodcovského konania. Čo nasleduje po výbere rozhodcu?
Ak s ním obe strany súhlasia, dostane potvrdenie od predsedníctva rozhodcovského súdu a stáva sa v danej veci sudcom. V praxi to znamená, že vedie konanie, teda sa so stranami dohodne na jeho forme a harmonograme. Napríklad či stranám stačí na zaslanie vyjadrení pätnásť dní, kedy im vyhovuje termín ústneho pojednávania, kedy sa uskutoční výsluch svedkov, či potrebujú úradne overené preklady a podobne. Obe strany sú tak informované o priebehu a približnej dĺžke konania.
Pri klasických súdnych sporoch dochádza z rôznych dôvodov k odročeniu. Je to bežný problém aj pri obchodnej arbitráži?
Väčšinou to nie je zvykom a stáva sa to len v prípade nepredvídaných okolností. Je to najmä preto, že sa na začiatku na jednotlivých termínoch strany s dostatočným časovým predstihom dohodnú. Pri klasickom súdnom procese to takto nefunguje a klient môže dostať predvolanie na konanie, ktoré sa uskutoční napríklad o dva týždne. Prieťahy vieme minimalizovať aj flexibilnejšou elektronickou komunikáciou, ktorá je vďaka online platforme advokátskej komory adekvátne zabezpečená, ale napríklad aj online pojednávaním uskutočneným cez tieto platformy.
Čo v prípade, ak jedna zo strán predsa len nechce komunikovať?
Je to na konkrétnom rozhodcovi, ktorý však musí zabezpečiť každej zo strán možnosť uplatniť si práva. V takýchto prípadoch si väčšinou pomáha viac formálnou komunikáciou, teda komunikuje klasickou aj elektronickou poštou, a okrem toho stranu viacnásobne osloví telefonicky. Ak to podnikateľ nevyužije, tak rozhodca môže pokračovať v konaní ďalej, a to na základe tých dôkazov, ktoré má k dispozícii.
Môže rozhodcovský súd rozhodnúť aj o iných než obchodných veciach?
Zjednodušene povedané môže rozhodnúť o všetkom, čo sa môže medzi stranami skončiť dohodou o urovnaní. V praxi sú preto u nás najčastejšie obchodné, ale aj korporátne či občianske spory. Nemôžeme však rozhodovať spotrebiteľské spory, na to slúži osobitná arbitráž či trestnoprávne alebo rodinné veci. Tie sú v kompetencii štátu.
Existujú predsudky, ktoré od rozhodcovských súdov odrádzajú?
Do roku 2002 existovala v našich podmienkach veľmi liberálna legislatívna úprava, ktorá dovoľovala zriadiť rozhodcovský súd prakticky komukoľvek, čo sa v praxi často odzrkadľovalo na výslednej kvalite rozhodnutí. Z toho ešte stále pramení určitá nedôvera ľudí v tieto inštitúcie. V súčasnosti však u nás fungujú kvalitné rozhodcovské súdy, ktoré by sa firmy nemali báť využívať, keďže ide o rýchlejšiu a efektívnejšiu alternatívu v porovnaní s klasickými súdmi.
- Ľudovít Mičinský
- Člen Predsedníctva SAK, ktorý sa dlhodobo špecializuje na poskytovanie právneho poradenstva v oblasti riešenia sporov, kde zastupoval Slovenskú republiku v investičných sporoch. Patrí medzi najvýznamnejších slovenských právnikov zaoberajúcich sa arbitrážnym konaním na národnej i medzinárodnej úrovni.
