„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Na odblokovanie a extrakciu dát z mobilu treba predchádzajúci súhlas súdu

Súdny dvor Európskej únie (EÚ) ešte v piatok 4. októbra vyslovil názor, s ktorým sa budú musieť vyrovnať aj slovenské súdy pri trestných kauzách, ktoré stoja na dátach z mobilných telefónov.

Asi najsledovanejšie takéto trestné stíhania posledných rokov súvisia s Marianom Kočnerom a tiež so sudcami v justičnej afére Búrka.

V aktuálnom prípade Súdny dvor Únie odpovedal na otázky, ktoré mu prišli z Rakúska, no odpoveď je záväzná pre súdy vo všetkých štátoch EÚ.

Tirolskí sudcovia riešili situáciu, či polícia smie skúsiť len tak odblokovať mobilný telefón, ktorý zaistila pri domovej prehliadke alebo ho niekomu odňala, aby sa dostala k dátam, ktoré sú v zariadení uložené.

Krátka odpoveď znie, že len tak to urobiť nesmie.

Odblokovanie a extrakcia dát z mobilu musia byť podľa Súdneho dvora „podmienené predchádzajúcim prieskumom súdom alebo iným nezávislým orgánom“. Výnimkou sú naliehavé situácie, keby by zháňanie súdneho povolenia viedlo napríklad k strate dát.

Už v roku 2019 na túto tému upozorňovali obhajcovia M. Kočnera počas hlavného pojednávania v prípade obžaloby za falšovanie zmeniek. Špecializovaný trestný súd vtedy prvýkrát pripustil prepis jeho komunikácie cez šifrovaciu aplikáciu Threema ako riadny dôkaz.

Národná kriminálna agentúra sa k správam dostala tak, že bývalý kamarát M. Kočnera Peter Tóth jej odovzdal auto, kde bolo niekoľko kufrov s dokladmi. Medzi nimi boli aj dva telefóny M. Kočnera. Oba polícia zaistila a odovzdala ich Europolu, kde z nich extrahovali dáta, ktoré následne spracovala samotná NAKA.

Na pokus kriminalistov o odblokovanie telefónu za účelom extrahovania dát z neho však nemali súhlas súdu. Trestný poriadok síce taký postup ani nepozná, ale je to najskôr naša chyba. Súdny dvor Únie totiž v aktuálnom prípade interpretoval smernicu z roku 2016, ktorá je záväzná aj pre Slovensko.

Táto téma navyše nie je slovenským súdom úplne cudzia, ale Najvyšší súd v minulosti povedal presný opak toho, čo teraz Súdny dvor a tak sa tomu bez väčšieho odporu prispôsobila prax.

Keď v roku 2017 senát Juraja Klimenta, Petra Hatalu a Petra Szaba riešil, či na prístup ku kontaktom a histórii komunikácie v zaistenom telefóne treba osobitné súdne povolenie, odpovedal, že nie.

Podrobnosti sú v tomto archívnom článku sudcu Krajského súdu v Bratislave Petra Šamka na Právnych listoch. Ešte v SME som o tom písal v rokoch 2018 a 2020 v súvislosti s odňatím telefónu novinárke Pavle Holcovej a neskôr pri kauze Búrka – pretože na tú istú medzeru pri extrakcii a analýze dát zo zaistených mobilov upozorňovala napríklad aj bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská.

Obhajcovia M. Kočnera boli už v roku 2019 presvedčení, že polícia sa nemôže len tak pokúsiť odblokovať jeho telefóny za účelom extrakcie dát z nich. Vychádzali z toho, že právo sa bude musieť skôr či neskôr prispôsobiť technologickému pokroku, podľa ktorého mobil už dávno neslúži len na telefonovanie, ale jeho obsahom sú častokrát tie najcitlivejšie informácie používateľa – história pohybu, telefonátov, správ, zvukové či písomné poznámky, denník, obsah e-mailov, nudes a podobne.

Tomu by mali zodpovedať aj pravidlá prístupu orgánov presadzujúcich právo k smartfónom. Ak na odpočúvanie alebo sledovanie treba predchádzajúci súhlas súdu, tak ho treba aj na odblokovanie a extrakciu dát z telefónu, čo môže byť ešte citlivejší zásah do súkromia, tvrdili. 

Argumentovali, že už v roku 2014 k tomu dospel Najvyšší súd Spojených štátov amerických. Išlo o prípad, v ktorom Najvyšší súd USA uviedol aj tento argument: „Tieto prípady vyžadujú, aby sme rozhodli, že závery doktríny search incident to a lawful arrest (vo väčšine prípadov sa vyžaduje predchádzajúci príkaz na prehliadku, pozn.) sa vzťahujú na moderné mobilné telefóny, ktoré sú teraz natoľko všadeprítomnou a neoddeliteľnou súčasťou každodenného života, že povestný návštevník z Marsu by si mohol myslieť, že boli dôležitou súčasťou ľudskej anatómie. Telefón, ktorý bol zaistený [v tomto prípade] pred desiatimi rokmi síce nebol moderný smartfón, ale väčšina Američanov v súčasnosti vlastní práve takéto smartfóny.“

Aktuálne rozhodnutie Súdneho dvora Únie znamená, že sa začne nová epizóda sporov o použiteľnosť komunikácie cez Threemu ako riadneho dôkazu v jednotlivých trestných konaniach. 

Obhajca M. Kočnera Marek Para tento týždeň v príspevku na sociálnej sieti Facebook uviedol, že o tento rozsudok doplnia dovolanie proti odsudzujúcemu rozsudku za falšovanie zmeniek. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a dovolací senát Najvyššieho súdu nemá žiadnu lehotu na rozhodnutie.

Je preto pravdepodobné, že najbližšie sa k extrakcii dát z mobilných telefónov bez povolenia vyjadrí Špecializovaný trestný súd v niektorom z prípadov, ktoré súvisia s kauzou Búrka.

Ústavný súd sa vyjadrí k vzťahu sudcu s novinárom 

Pri Marianovi Kočnerovi ešte ostanem, pretože za zmienku stojí aj ďalšia aktualita, ktorá s ním súvisí. Ústavný súd (senát zložený zo sudcov Libora Duľu, Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka) mu podľa tlačovej správy súdu z pondelka prijal na ďalšie konanie sťažnosť proti rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu v súvislosti so zaistením jeho majetku. 

Aktíva v hodnote 15 až 25 miliónov eur má zablokované v súvislosti s trestným stíhaním pre údajné podvody s DPH pri prevodoch hotelov na Donovaloch a pre podozrenie z vytunelovania golfového ihriska Welten v obci Báč pri Šamoríne.

Zaujímavejší je však širší kontext tohto prípadu. Hovorkyňa Ústavného súdu Martina Ferencová uviedla, že sťažovateľ namieta „porušenie práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivé súdne konanie v spojení s právom na zákonného sudcu, práva na pokojné užívanie majetku a práva na rešpektovanie prezumpcie neviny“.

Podľa aktuálnej tlačovej správy Ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie „v celom rozsahu“, teda vrátane podozrenia z porušovania prezumpcie neviny.

Rovnako zaujímavý je bod, že M. Kočner namieta porušenie práva na zákonného sudcu. Sťažnosť totiž podal proti rozhodnutiu v súvislosti so zaistením majetku, ktoré vydala sudkyňa Pamela Záleská. 

V novembri 2023, kedy sudkyňa rozhodnutie vydala, už bolo známe, že P. Záleská má vzťah s novinárkou Denníka N Monikou Tódovou. M. Kočner je trestne stíhaný za sledovanie novinárov vrátane M. Tódovej. Jeho nepriateľský postoj k tejto novinárke bol dlhodobo známy. Sudkyňa v tom však dôvod na svoje vylúčenie z káuz M. Kočnera nevidí.

Prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie teda znamená, že Ústavný súd sa prvýkrát vyjadrí k tomu, aký vplyv má vzťah medzi sudcom a novinárom na posudzovanie jeho nestrannosti v kauzách obvinených, o ktorých dotknutý novinár písal alebo píše.

Doteraz sa k tomu záväzne vyjadril iba senát 5T Najvyššieho súdu v súvislosti s námietkou stíhaného podnikateľa Norberta Bödöra a iné senáty jeho názor neskôr doslovne prevzali aj v iných kauzách.

Pozn.: M. Kočner je trestne stíhaný za sledovanie novinárov, medzi ktorými bol aj autor tohto newslettra.

Spory o rekordnú pokutu za obídenie Protimonopolného úradu budú trvať roky

Rada Protimonopolného úradu potvrdila pokutu 21 miliónov eur pre spoločnosť Agrofert zo zvereneckého fondu českého oligarchu Andreja Babiša. Je to tretia najvyššia sankcia v histórii úradu – vyššie pokuty boli uložené iba skupine firiem za kartel pri výstavbe diaľnice D1 (45 mil. eur) a Slovak Telekomu za zneužitie dominantného postavenia v súvislosti s ponukou vysokorýchlostného internetu pre alternatívnych operátorov (29 mil. eur).

Pre Protimonopolný úrad ide o významný prípad. Nielen výškou sankcie alebo dĺžkou vyšetrovania a administratívneho konania (súvisiace razie sa uskutočnili ešte v roku 2017), ale tiež kvôli rešpektu (Agrofert pokutoval za neohlásenie transakcie, ku ktorej mal úrad predtým výhrady).

Celý prípad súvisí s transakciou, ktorú A. Babiš dohodol pred vyše desaťročím, práve v čase, keď vstupoval do českej politiky. V roku 2012 Agrofert kúpil veľkú stredoeurópsku pekárenskú skupinu United Bakeries, v balíku mal získať aj Prvú Bratislavskú Pekárenskú a žilinskú pekáreň Peza. Ale nedostal súhlas Protimonopolného úradu, ten mal totiž obavy, že skupina A. Babiša prikúpením týchto podnikov k už vtedy silnej pekárni Penam narastie do nezdravých rozmerov.

Proti rozhodnutiu o nesúhlase sa firmy v určitom momente prestali brániť a z transakcie naoko zišlo. Skutočnosť v pozadí však bola iná. Žilinskú a bratislavskú pekáreň nakoniec kúpili právnici blízki skupine A. Babiša a po určitom čase ich predali Agrofertu. Keďže predávajúcou stranou boli oficiálne „drobní“ právnici a nie ekonomicky silný podnik, transakcia nespĺňala limity, aby bola hlásená na Protimonopolný úrad. A tak ju ani neohlásili. Ďalšie podrobnosti o prípade nájdete v newslettri z 23. júla 2023 a v archívnom článku z roku 2017.

Agrofert avizuje, že proti pokute podá žalobu, rozhodne o nej Správny súd v Bratislave. Ale zaplateniu pokuty sa teraz podnik dokáže vyhnúť iba v prípade, že by súd požiadal o jej odklad – vzhľadom na zložitosť a nával sporov na bratislavskom správnom súde by bolo prekvapujúce, ak by sudcovia návrhu vyhoveli, pretože podľa zákona by v takom prípade museli o žalobe rozhodnúť do polroka.

Zaplatenie sankcie podnik pocíti. Pre predstavu, tunajšia pekárenská firma zo skupiny Agrofert Penam Slovakia má ročný obrat 80 miliónov eur, vlani dosiahla mierny zisk (1,2 mil. eur) a k tomu treba pripočítať stratu z predchádzajúcich rokov (2,5 mil. eur).

Tento prípad pritom zďaleka nekončí, čo ukazuje iná správa z tohto týždňa. Ústavný súd prijal sťažnosť spoločnosti Slovak Telekom proti rozsudku Najvyššieho súdu z roku 2021, ktorý súvisí s inou pokutou Protimonopolného úradu – 17,5 milióna eur ešte z roku 2007, išlo o postih za zneužitie dominantného postavenia telekomunikačnej firmy.

Bez názvu je týždenný newsletter Adama Valčeka. Prináša komentovaný výber udalostí a jeho poznatkov z konkrétneho týždňa. Vychádza na adamvalcek.sk a trend.sk spravidla v nedeľu. V prípade, že máte akékoľvek pripomienky alebo námety, napíšte e-mail autorovi.