„Bez názvu“ - pravidelný týždenný newsletter Adama Valčeka

Na začiatok by som vám rád odporučil dva cudzie newslettre, ktoré vznikli nedávno, sú bezplatné a ponúkajú pridanú hodnotu.

  • Vytrhnuté z kontextu. Newsletter, ktorý vydáva VIA IURIS a každé vydanie ponúka vždy niekoľko krátkych, ale podnetných komentárov od pracovníkov a spolupracovníkov VIA IURIS na pestré témy, ktoré však vždy súvisia s právom.
  • Škola nepísania. Newsletter vydáva bývalý kolega z vydavateľstva Petit Press Mário Šmýkal, ktorý vedie obsahové štúdio SME Creative. V každom vydaní ponúka konkrétne a praktické rady ako zlepšiť písanie tak, aby výsledok bol zrozumiteľný a pútavý. Jasné, tieto rady primárne ocenia ľudia pracujúci v kreatívnom priemysle, ale myslím si, že rovnako budú prospešné aj pre väčšinu právnických a ekonomických povolaní, ktoré často pripravujú písomné podania a ich konečným cieľom je tiež zaujať prijímateľa (či už je ním úradník, sudca, advokát, prokurátor, obvinený, študent, klient a podobne).

Spolupracujúci obvinení ako rozprávači príbehov

Právnické fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach v spolupráci s ďalšími inštitúciami vo štvrtok zorganizovali v Bratislave celodennú konferenciu o výzvach trestného konania, o ktorých sa začalo diskutovať najmä v súvislosti s protikorupčnými stíhaniami po roku 2018.

Spoluorganizátorom bola Generálna prokuratúra a jej predstavitelia preto na konferencii boli. Naproti tomu zástupcovia Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry nie. Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda k tomu na otázku reportérky Hospodárskych novín Jany Šimíčkovej odpovedal, že „policajný zbor musí rešpektovať prokuratúru a špeciálna prokuratúra nie je samostatnou prokuratúrou, je to súčasť Generálnej prokuratúry, na ktorej vrchole je generálny prokurátor“.

„My sme tu nechceli urobiť divadlo. Chceli sme začať serióznu diskusiu. Toto vnímame ako prvý krok, aby sme šialenú mediálnu debatu dostali do rozumného rámca. Budem rád, ak budeme takéto akcie robiť aj širšie, ale ak by sme ju tak začali teraz, tak by sa nám mohlo stať, že z toho vznikne dohadovanie o konkrétnych prípadoch a v konečnom dôsledku by sme pokus o serióznu vedeckú a odbornú debatu zabili,“ dodal.

Rozumiem tej Burdom priamo nevyslovenej obave, že prípadná prítomnosť zástupcov NAKA a špeciálnej prokuratúry by diskusiu mohla dostať do bodu, v ktorom nie sú rozhodujúce argumenty, ale sympatie a to, kto má aký početný zástup fanúšikov, tipujem, že by sa to aj stalo. Rozumiem aj prípadnému hodnoteniu, že významné textové médiá dávajú viac priestoru špeciálnej prokuratúre a NAKA a konferencia bez nich môže pôsobiť ako akési vyvažovanie takto vedeného mediálneho diskurzu, ale to všetko ma vedie k otázke, akým konkrétnym spôsobom sa usilovať o zblíženie ťažko zmieriteľných názorových táborov, ak ním nakoniec nebude ani konferencia na akademickej pôde. Pretože, zdá sa mi, že nediskutovaním, autoritatívnym prístupom (napríklad zdôrazňovaním funkčnej nadriadenosti) alebo vylučovaním vybraných ľudí z diskusie sa nám to nepodarí.

Píšem to práve preto, že si uvedomujem, že sa môžem dopúšťať úplne rovnakej chyby. O to je frustrujúcejšie, že nateraz nepoznám funkčné riešenie, ako sa zbližovať s opačným názorovom spektrom v situácii, keď nie sú dôležité fakty, ale skôr pocity a zdania. Aj preto podľa mňa také to základné odporúčanie, že veď poďme diskutovať, celkom nefunguje. V takejto atmosfére nie je zvyk diskusiu ukončiť takpovediac remízou a uznať, že každá zo strán má sčasti validnú argumentácia, tzv. pravda je uprostred, a tak je diskusia orientovaná na víťazstvo a skúsenosť vraví, že potom nevíťazí ten, kto má presvedčivejšie argumenty, ale ten, kto vie lepšie pracovať s predsudkami a emóciami, čo vo výsledku poznanie o akejkoľvek téme ďalej neposúva.

Ale naspäť k obsahu konferencie, pretože trvala celý deň a bola podnetná. Do tohto newslettru som vybral niekoľko svojich poznámok z nej.

Chabé odôvodnenia a väzba ako dôkazný prostriedok. Burda bol aj jedným zo spíkrov na konferencii a vystúpil pravdepodobne z najpriamočiarejším príspevkom:

  • Burda hovorí, že orgány činné v trestnom konaní neargumentujú, keď kritizoval najmä vyšetrovateľov, ktorí v obvineniach iba zhrnú skutkové zistenia, potom odcitujú súvisiace zákony a bez vysvetľovania, iba autoritatívne, dodajú, že „z uvedeného je nepochybné“, že skutok sa stal, má znaky stíhaného trestného činu a s vyššou mierou pravdepodobnosti ho spáchal obvinený.
  • „To je neakceptovateľné. Čo je to za odôvodnenie? Ak sa rozhodnutia akceptujú iba na základe všeobecných formulácií, že asi to tak je, lebo to povedal policajt, prokurátor alebo súd, ale ich rozhodnutia nemajú schopnosť materiálnej presvedčivosti, vzniká tu priestor na svojvôľu, nezákonné trestné stíhania a nezákonné zastavovanie trestných stíhaní,“ vysvetľoval Burda.
  • V rámci prezentácie zmienil aj myšlienky, ktoré sám neustále a rád opakujem – nemôžeme ostať slepí a hluchí k pochybnostiam v trestných stíhaniach alebo vidieť v dôkazoch to, čo tam nie je, iba preto, že si na základe celého radu mediálne známych káuz myslíme alebo sme vnútorne presvedčení, že určitá osoba sa nechala korumpovať alebo sa podieľala na manipulácii verejného obstarávania a to, že takéto obvinenie potom kritizujeme automaticky neznamená, že si neželáme potrestanie toho či onoho podozrivého. „Ja viem. Aj mňa niekedy rozčuľuje, že asi vinník nebude potrestaný, ale v konečnom dôsledku je oveľa horšie, keď sú potrestaní nevinní,“ uviedol Burda.
  • Dekan právnickej fakulty vyjadril obavy, že z väzby sa stal dôkazný prostriedok, čím narážal na podozrenia, že je využívaná na vynútenie priznania alebo iných dôkazov od obvinených. Kto s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracuje, do väzby nejde, hoci by aj existovali dôvody na jeho väzobné stíhanie, všíma si Burda a dodáva, že keď už niekto vo väzbe je a nepriznáva sa, chodia za ním pravidelne policajti aj bez toho, aby o tom informovali obhajcu. „Nemusíte byť génius, aby ste chápali, že sa tam nechodia rozprávať o počasí alebo o najnovších módnych trendoch,“ uviedol Burda k podozreniam, že policajti chodia nespolupracujúcich obvinených presviedčať, aby začali svedčiť.
  • K tomuto bodu neskôr vznikla na konferencii zaujímavá diskusia. Predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu a predseda Združenia sudcov Slovenska sudca František Mozner reagoval, že „to nemá odraz v spisových materiáloch a deje sa to za oponou“. Keď potom následne ďalší zo spíkrov reagoval, že treba skúmať časté návštevy obvinených z policajnej operatívy a pýtať sa ich, o čom konkrétne chodia s obvinenými diskutovať, z publika sa ozval nezákonne väznený trestne stíhaný obhajca Martin Ribár s poznámkou, že on sa síce pokúšal získať takýto prehľad návštev policajnej operatívy z obdobia svojho väznenia, aby sa ďalej skúmali ich dôvody, ale nedostal sa k nemu.
  • Burda ďalej hovoril o obave, že polícia uplatňuje prísnu právnu kvalifikáciu zločineckej skupiny aj na menej závažné formy zločinného spolčenia, ktoré nie sú štruktúrované (práve štruktúrovanosť je jednou z charakteristík zločineckej skupiny). To, či určité spolčenie je hodnotené ako zločinecká skupina a nie organizovaná skupina, čo je o stupeň menej závažná forma spolčenia, má významné dopady na obvineného – ovplyvňuje to výšku trestu, ale aj to, ktorá prokuratúra by mala taký prípad riešiť (vyšetrovanie zločineckých skupín patrí pod špeciálnu prokuratúru, organizované skupiny nie). Niektoré podrobnosti sú v tomto vydaní Bez názvu z apríla.
  • Burda kritizoval „zľahčovanie podozrení z manipulácie vyšetrovaní“: „Doba je taká. Doba si vyžaduje, že sa veci riešia mediálne a vníma sa to potom tak, že mediálne stanovisko je niekoho alebo niečoho podpora. Lebo niekto si myslí, že od médií závisí výsledok konania. A možno je to tak. Ale ak je to tak, je to veľká tragédia,“ uviedol.
  • Nakoniec Burda vyslovil obavu zo spôsobu budúcich novelizácii trestných noriem: „Nepripustime, aby riešenie bolo postavené na tom, že všetky doterajšie nezákonnosti už nebudú nezákonnosťami, pretože dôjde k zoslabeniu pravidiel.“

Znepokojujúci prieskum SAK. Ďalším spíkrom bol podpredseda Slovenskej advokátskej komory Martin Puchalla, ktorý prezentoval výsledky vlaňajšieho prieskumu medzi advokátmi. Zúčastnilo sa ani nie sto advokátov, čo môže viesť k spochybňovaniu jeho reprezentatívnosti.

Puchalla nízky počet respondentov pripisuje tomu, že môžu mať obavu z vyjadrenia názoru, pretože vyše pätina z advokátov, ktorí sa do prieskumu zapojili, uviedla, že bola orgánmi činnými v trestnom konaní požiadaná, aby určitého klienta prestala zastupovať.

Pár čísiel z Puchallovej prezentácie:

  • 63 percent advokátov odpovedalo, že nepodanie návrhu na vzatie do väzby bolo podmieňované alebo stimulované priznaním obvineného,
  • 56 percent advokátov odpovedalo, že do väznice za ich klientami chodili pracovníci orgánov presadzovania práva a to aj bez vedomia obhajcu, vo väčšine prípadov išlo o policajnú operatívu,
  • 59 percent advokátov uviedlo, že ich klientovi bolo prisľúbené vylúčenie na samostatné konanie výmenou za usvedčujúcu výpoveď proti spoluobvinenému.

Ako na vierohodnosť spolupracujúcich obvinených. Popoludní sa na štvrtkovej konferencii diskutovalo o využívaní spolupracujúcich obvinených. Vystúpil tam americký advokát a bývalý tamojší prokurátor Richard Donoghue z kancelária Pillsbury Winthrop Shaw Pittman, ktorý poskytuje právne poradenstvo obvinenému podnikateľovi Miroslavovi Výbohovi a v príspevku spomínal niektoré postupy vo vzťahu k spolupracujúcim obvineným z USA, ktorými sa Slovensko mohlo inšpirovať, aby sme dokázali lepšie vyhodnotiť vierohodnosť ich výpovedí.

„Nie je možné odsúdiť obžalovaného iba na základe výpovede spolupracujúceho svedka. My ich v USA používame ako rozprávačov príbehov, ktoré spájajú objektívne dôkazy, napríklad históriu telefonátov, bankové výpisy a podobne,“ povedal Donoghue.

  • Donoghue uviedol, že pri spolupracujúcich obvinených platí akási vyvrátiteľná domnienka nevierohodnosti. Nie je to v právnom poriadku zakotvené pravidlo, ale skôr o nastavení kritického myslenia prokurátorov, sudcov a porotcov v USA. V praxi to podľa neho znamená, že kým sa výpovede spolupracujúcich obvinených nepotvrdia inými dôkazmi, treba k nim byť skeptický, hoci by sami svedkovia hovorili aj to, čo chceme počuť, resp. o čom sa intuitívne domnievame, že je pravda.
  • Všetky dohody so spolupracujúcimi obvinenými by podľa Donoghuea mali byť písomné a komplexné. Hovorí, že v USA „musí existovať písomná dohoda, čo všetko sa od spolupracujúceho svedka očakáva a čo on za to očakáva od prokuratúry“.
  • Takáto dohoda pritom nemá zahŕňať iba benefity súvisiace s vyšetrovaním jediného prípadu, ale má ísť o komplexný sumár toho, čo obvinený dostane za svoju spoluprácu aj v prípade, že vypovedá o množstve rôznych skutkov, ktoré sa vyšetrujú v rôznych prípadoch.
  • Takéto dohody podľa Donoghuea niekedy nie sú písané právnickým jazykom, pretože ich prvotný návrh pripravuje samotný spolupracujúci obvinený. Potom sa stáva, že pri výsluchu pred súdom musí svedok vysvetľovať, aký konkrétny benefit dostal v súvislosti s konkrétnym bodom takto laicky písanej dohody, čím sa zmenšuje priestor na skrývanie ústupkov.
  • Na Slovensku je situácia s dohodami odlišná, čo spôsobuje neprehľadnosť jednotlivých benefitov, ktoré spolupracujúci obvinení v konečnom súčte dostanú. Oficiálne dohody o vine a treste nie sú takéto komplexné, uzatvárajú sa iba v konkrétnych prípadoch.
  • Podmienečné zastavenie trestného stíhania alebo dočasné odloženie vzneseného obvinenia podľa zákona ani nie je závislé od akejkoľvek dohody s obvineným, preto môže ísť o dôsledok vlastných úvah prokurátora, ale aj neformálnej dohody s obvineným, ktorá sa neoficiálne uzatvorí v ranných štádiách vyšetrovania. Ale na začiatku stíhania sa oficiálne nespisuje žiaden zoznam potencionálnych budúcich benefitov s konkrétnym obvineným.
  • Niektoré výhody pritom môžu ostať úplne skryté, pretože sa zatiaľ neustálilo, že vôbec ide o benefity a preto sa tak ani nezaznamenávajú. Môže ísť napríklad o situáciu, že spolupracujúcemu obvinenému prokuratúra majetok zablokuje neskôr alebo vôbec oproti nespolupracujúcim obvineným, v dôsledku čoho má spolupracujúci obvinený priestor na disponovanie s majetkom. Iným takýmto neoficiálnym benefitom môže byť miernejšia právna kvalifikácia, čo je právne posúdenie určitého skutku, od ktorého potom závisí výška trestu – skutok spolupracujúceho obvineného môže byť právne kvalifikovaný miernejšie než ten istý skutok nespolupracujúceho obvineného.
  • Donoghue uviedol, že ďalšiou dôležitou súčasťou hodnotenia vierohodnosti spolupracujúcich svedkov je povinnosť prokuratúry poskytnúť obhajobe všetky jeho výpovede od začiatku vyšetrovania, čo následne obhajoba využíva na to, aby svedka konfrontovala s nepresnosťami v nich.
  • Na Slovensku naproti tomu existuje legálny trik, ktorým vedia orgány činné v trestnom konaní docieliť, aby obhajcovia ani súd nemohli skoršie výpovede spolupracujúcich obvinených konfrontovať s tými neskoršími (tzv. vylúčenie na samostatné konanie).
  • Samostatným problémom je podľa Donoghuea poskytovanie výpovedí spolupracujúcich obvinených v iných prípadoch. Ani v USA podľa neho prokurátori nie sú nadšení, že majú poskytovať výpovede spolupracujúcich obvinených z iných prípadov. Podobne je to na Slovensku – aj tu obhajcovia dostávajú iba výpovede spolupracujúcich obvinených, ktoré súvisia s konkrétnym obvineným, nie všetky výpovede v iných prípadoch. „V USA platí pravidlo, že všetky výpovede sa musia poskytnúť prinajmenšom súdu.“
  • „Niektorí podozriví sú považovaní za natoľko nebezpečných, že by im ani výmenou za výpoveď nemali byť poskytnuté benefity,“ povedal Donoghue.
  • Aj na Slovensku platí, že objednávateľovi, organizátorovi alebo návodcovi sa nesmú poskytnúť benefity v podobe odloženia vznesenia obvinenia ani podmienečne zastaviť trestné stíhanie, hoci by pri vyšetrovaní spolupracovali, ale obhajcovia vyjadrujú obavy, či sa to v skutočnosti dodržiava, pretože práve pri korupcii môže existovať množstvo hraničných situácií.
  • Napríklad nedávno špeciálna prokuratúra zastavila dve trestné stíhania bývalého riaditeľa kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa ako odmenu za jeho spoluprácu pri vyšetrovaniach. V uznesení prokurátor síce autoritatívne píše, že Makó nebol organizátor, návodca ani objednávateľ, ale toto konštatovanie tam nie je bližšie odôvodnené, hoci v jednom z týchto dvoch prípadov išlo o stíhanie za prijímanie úplatku za vynášanie informácií z finančnej správy a v uznesení nie je uvedené, či dopyt po nich vytvoril Makó a teda naviedol niekoho, aby mu za vynášanie informácií platil alebo, naopak, niekto k vynášaniu informácií naviedol jeho.

Klišé týždňa

Okresný súd Žilina začal využívať asi pätnásť až sedemnásť rokov prežitú obštrukciu v rámci zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Predseda súdu sudca Peter Hrnčiar nástojí na tom, že žiadosť o informácie treba podať papierovo s vlastnoručným podpisom alebo elektronicky s elektronickým podpisom do schránky na Slovensko.sk.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám pritom vyslovene umožňuje podať žiadosť o informácie aj obyčajným e-mailom bez elektronického podpisu a zákon o e-Government dokonca hovorí, že Slovensko.sk sa pri podávaní žiadostí o informácie používať nemá.

Novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám je síce nevyhnutná, ale táto príhoda ilustruje, že nie je iba otrepanou frázou konštatovanie, že nech bude zákon akokoľvek pokrokový a podrobný, reálny pokrok bude vždy závisieť od ľudí, ktorí ho uplatňujú.

V praktickej rovine verím, že Okresný súd Žilina si túto obštrukciu čo najskôr rozmyslí a ak nie, tak snáď mu v jej uplatňovaní zabráni krajský súd alebo ministerstvo spravodlivosti.

Bez názvu je pravidelný týždenný newsletter novinára Adama Valčeka. Prináša komentovaný výber udalostí a jeho poznatkov z konkrétneho týždňa. Vychádza spravidla v piatok popoludní. Niektoré vydania sú bezplatne dostupné na weboch trend.sk a pluska.sk. Jeho pravidelný odber je spoplatnený a je možné sa naň prihlásiť na tomto odkaze.