„Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných „(čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach).

Prejednávaná vec sa týka maďarskej legislatívy, avšak vzhľadom na podobnosť právnych úprav s tou slovenskou, je vhodné pristaviť sa pri tom, ako súd v Štrasburgu hodnotí verejné zoznamy daňových dlžníkov a ich obsah.

V roku 2016 Národná daňová a colná správa Maďarska uverejnila na svojich internetových stránkach meno, priezvisko, daňové identifikačné číslo a adresu bydliska osoby L.B. v zozname osôb, ktoré dlžia štátu na daniach viac než 10 miliónov maďarských forintov (cca 30 000 eur). Prijatie tohto opatrenia malo oporu v daňovom poriadku. O necelý mesiac neskôr boli informácie uvedené v zozname využité internetovým médiom na vytvorenie „národnej mapy neplatičov daní,“ kde si ktokoľvek mohol zobraziť meno a adresu neplatičov.

Sťažovateľ L.B. namietal, že uverejnením jeho osobných údajov na webových stránkach Národnej daňovej a colnej správy došlo k porušeniu jeho práva na súkromný život.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) najskôr vydal rozsudok (dňa 12.01.2021, vec č. 36345/16), že nedošlo k porušeniu článku 8 dohovoru, t.j. práva na súkromný život. Súd konštatoval, že uverejnenie alebo využitie informácií týkajúcich sa súkromného života orgánom verejnej správy predstavuje zásah do práva zaručených čl. 8. dohovoru. Cieľom zákona, ktorý takýto zásah dovolil, bolo zlepšenie daňovej disciplíny a teda ochrana hospodárskeho blahobytu krajiny, ako aj ochrana záujmov tretích osôb vo vzťahu k informáciám o finančnej situácii daňových dlžníkov.

Z toho vyplýva, že sa sledoval legitímny cieľ ochrany práv a slobôd iných. K otázke nevyhnutnosti takéhoto zverejnenia v demokratickej spoločnosti súd uviedol, že nie je jeho úlohou skúmať, či mohli byť prijaté miernejšie opatrenia, avšak skúma, či zákonodarca pri prijímaní opatrení a hľadania rovnováhy dodržal priestor poskytnutý mu pre jeho úvahu. Súd pri prejednaní tejto veci prihliadol na to, že napadnuté opatrenie bolo jasne vymedzené svojim cieľom, zákonodarca obmedzil negatívne účinky opatrenia na tie osoby, ktorých správanie najviac poškodzovalo verejný rozpočet, ako aj na to, že osobné údaje boli z webu odstránené, len čo došlo k splneniu daňovej povinnosti. Súd poznamenal, že zoznam neplatičov a daňových podvodníkov by nemal zmysel, pokiaľ by na jeho základe nebolo možné takéto osoby dostatočne identifikovať, pričom uvedenie len mena a priezvisko by zjavne takýto účel neplnilo.

Zákonodarcu tak nemožno kritizovať za to, že ako ďalší identifikačný údaj zvolil práve bydlisko. Umožnenie širokého prístupu verejnosti k týmto údajom zodpovedá právu každého na informácie o osobách, ktoré dlžia peniaze štátnemu rozpočtu, údaje boli uverejnené na webe určenému úzkemu okruhu čitateľov a sťažovateľ neuviedol, akým konkrétnym spôsobom malo zverejnenie zasiahnuť do jeho súkromného života.

Prípad sa následne dostal pred Veľkú komoru ESĽP, ktorá rozsudkom zo dňa 09.03.2023 rozhodla, že systematické zverejňovanie osobných údajov daňových dlžníkov v Maďarsku je porušením článku 8 dohovoru – práva na rešpektovanie súkromného života.

Takéto zverejňovanie, o aké išlo vo veci samej, bolo systematické, bez vyvažovania verejného záujmu na zabezpečení daňovej disciplíny oproti právu na súkromie jednotlivcov. Len málo pozornosti resp. žiadne vyváženie nebolo poskytnuté ochrane osobných údajov, riziku zneužitia uvedenia adresy bydliska daňového dlžníka verejnosťou a ani dosahu internetu. Prijatá legislatíva o zverejnení údajov nahrádzala staršiu právnu úpravu, pričom zákonodarca žiadnym spôsobom nevyhodnotil, prečo staršia právna úprava nebola dostatočná a bolo nevyhnutné prijať zákon o zverejnení osobných údajov daňových dlžníkov v novej podobe.

Nebolo teda preukázané, či takéto opatrenie bolo nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Pri balansovaní súkromného a verejného záujmu musia byť vzaté do úvahy aj vhodné procesné záruky. Maďarské daňové orgány nemali žiadnu právomoc pre výkon svojej úvahy na preverenie, či bolo nevyhnutné zverejniť osobné údaje daňových dlžníkov. Pokiaľ daňový dlh nebol zaplatený nepretržite 180 dní, bolo povinné a systematické, aby bol dlžník identifikovaný menom a priezviskom, ako aj adresou bydliska, a to uverejnením v zozname dlžníkov na webovom sídle daňového orgánu.

A ako je to na Slovensku?

Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje v zmysle § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z.  o správe daní (daňový poriadok), zoznam daňových dlžníkov do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa zoznam vyhotovuje podľa stavu k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla 170 eur. V zozname je uvedené meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo. Ďalej sa v zozname uvádza suma daňových nedoplatkov.

Konkrétne zoznamy podľa § 52 citovaného zákona, ktorých sa podľa zákona predpokladá ich zverejnenie, sú viaceré. Ide teda nielen o zoznam daňových dlžníkov. Vo všetkých zoznamoch sa podľa cit. ustanovenia uvedie meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu.

Finančné riaditeľstvo o.i. na svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov, ktorým bol určený index daňovej spoľahlivosti, v ktorom sa uvedie meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od adresy trvalého pobytu, obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo, daňové identifikačné číslo, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, a index daňovej spoľahlivosti.

Údaje, ktoré finančné riaditeľstvo zverejňuje v zoznamoch, a údaje, ktoré finančné riaditeľstvo sprístupňuje, sa zverejňujú a sprístupňujú v štruktúrovanej podobe, ktorá umožňuje ich cielené vyhľadávanie a ďalšie automatizované spracovanie.

Podľa názoru autorky tohto príspevku, systematické zverejňovanie adresy trvalého bydliska fyzickej osoby orgánom verejnej správy naráža na limity stanovené GDPR a ochranou súkromia, a to aj v kontexte vyššie uvedeného rozsudku ESĽP. Nežiadúcim efektom takéhoto zverejnenia môže byť aj trend len formálnej adresy trvalého bydliska, pričom fyzická osoba reálne býva a zdržiava sa na inej adrese ako je oficiálna adresa jej trvalého bydliska, a to práve kvôli ochrane svojho súkromia a súkromia svojej rodiny vrátane ochrany maloletých detí. Každopádne, otázka dostatočnosti vyvažovania verejného a súkromného záujmu pri zverejnení osobných údajov fyzických osôb štátnym orgánom, by mala na Slovensku byť preskúmaná relevantnými autoritami.

Dana Jelinková Dudzíková

Sudkyňa správneho kolégia Krajského súdu v Bratislave a členka Súdnej rady SR zvolená sudcami. V minulosti  pôsobila 18 rokov ako advokátka. Svoju advokátsku činnosť vykonávala najmä ako advokát prvého kontaktu. Profesionálne sa zameriavala na pomoc osobám v exekúcii a s osobným bankrotom. Niekoľko rokov poskytovala bezplatne právnu pomoc. Okrem advokátskej práce vykonávala aj správcovskú činnosť. V roku 2012 bola zapísaná do zoznamu frankofónnych advokátov vedeným Veľvyslanectvom Francúzskej republiky v Bratislave. Od toho obdobia poskytovala právnu pomoc aj občanom Francúzskej republiky a spolupracovala v týchto veciach so zložkami francúzskeho justičného systému. Sudkyňa Dana Jelinková Dudziková hovorí anglicky a francúzsky.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora