Register partnerov verejného sektora, do ktorého sa musia povinne zapisovať osoby, ktoré podnikajú so štátom alebo s inými verejnými orgánmi funguje na Slovensku od roku 2017. S touto problematikou súvisí aj takzvaný pojem Konečného užívateľa výhod (KÚV). Práve KÚV je osoba, ktorá stoji takzvane na konci reťazca a skutočne ovláda podnikanie napríklad veľkej obchodnej spoločnosti so stovkami akcionárov a jej osobné údaje sú v registri prístupne širokej verejnosti.
Súdny dvor Európskej únie však vydal v novembri minulého roku rozsudok, na základe ktorého majú KÚV možnosť požiadať Ministerstvo spravodlivosti SR o zamedzenie prístupu širokej verejnosti k ich osobným údajom. Súdny dvor Európskej únie totiž hneď v niekoľkých bodoch explicitne konštatoval neexistenciu proporcionality medzi plošným a nekontrolovateľným prístupom širokej verejnosti k zapisovaným údajom o KÚV v registroch a sledovaným cieľom všeobecného záujmu.
Podľa Súdneho dvora EÚ všeobecný záujem na sprístupnení osobných údajov KÚV môže byť priznaný len štátny autoritám a nie širokej verejnosti. Treba zdôrazniť, že práve vyváženosť a proporcionalita je esenciálnou podmienkou každého zásahu do práva na súkromie jednotlivca.
Súdny dvor Európskej únie mal zato, že zásah do práva na súkromie KÚV je zjavne disproporčný k sledovanému cieľu a sprístupňovanie údajov o KÚV v registroch širokej verejnosti vyhodnotil ako rozpor s čl. 7 a 8 Charty základných práv EÚ.
Na tento rozsudok už okamžite zareagovalo aj niekoľko právnických osôb zväčša advokátskych kancelárii, ktoré ponúkajú možnosť požiadať o anonymizovanie osobných údajov KÚV. Tým, že sa jedna o relatívne čerstvý rozsudok a Slovenská republika naň ešte v dostatočnej miere nereflektovala, domáhať sa tak zamedzeniu prístupu širokej verejnosti k osobným údajom o KÚV je zatiaľ možné len na základe oficiálnej žiadosti adresovanej Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré by malo rešpektovať prednosť úniového práva pred zákonmi Slovenskej republiky.
Pravdou však je, že aj bez intervencie akékoľvek súkromného subjektu v danej veci by sa malo Ministerstvo spravodlivosti SR samé zaktivizovať (a to nielen vo vzťahu k RPVS ale aj iným verejným registrom) a dať „stopku“ pretrvávajúcemu nežiadúcemu stavu tak, ako k tomu zodpovedne pristúpili aj iné štáty, v ktorých miestne úrady prístup do registrov obmedzili. Ide napríklad o evidenciu konečných užívateľov výhod v Holandsku alebo práve v Luxembursku, kde celý prípad začal.
V budúcnosti bude z právneho hľadiska určite zaujímavé sledovať ako sa nielen táto téma, ale aj celkovo právo na ochranu súkromného a rodinného života a právo na ochranu osobných údajov bude vyvíjať. Už teraz je totiž jasné, že vyššia transparentnosť vo verejných veciach sa dostáva do čoraz silnejšieho konfliktu s ochranou osobných údajov, nariadenia GDPR alebo práva na ochranu súkromia.
- Viktor Šinský
Absolvent práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení univerzít pôsobil ako právny asistent, neskôr ako právny koncipient v advokátskej kancelárii.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
