Slovensko malo do 30. októbra vysvetliť Výboru ministrov Rady Európy, ako tu funguje systém ochrany pred odpočúvaním a tiež poskytnúť aktuálne informácie k ničeniu nahrávok a iných výsledkov odpočúvania zo spravodajskej operácie Gorila z rokov 2005 a 2006. 

Vláda však žiadnu odpoveď do Štrasburgu neposlala. Vyplýva to zo stanoviska ministerstva spravodlivosti.
Výbor ministrov prijal uznesenie k odpočúvaniu na Slovensku ešte 14. marca, vláda mala teda na jeho splnenie viac než sedem mesiacov. 

Ministerstvo argumentuje, že časť požadovaných informácií predložilo ešte v marci, ale Sekretariát Rady Európy ich nezahrnul medzi podklady, ktoré boli prerokované 14. marca. Neskôr už žiadne iné informácie ministerstvo výboru ministrov neposkytlo. 

„Ďalšia časť bude predložená po tom, ako budú informácie v potrebnom rozsahu získané od dotknutých vnútroštátnych orgánov a skompletizované,“ uvádza sa v stanovisku ministerstva. Nespomína v ňom, kedy tieto podklady skompletizuje a poskytne.

Ministerstvo svoj postup obhajuje aj pripomienkou, že dohľad nad výkonom rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva nie je formálnym konaním: „Je na dotknutom štáte, aby zvolil svoj postup.“

„Slovenská republika postupuje v jednotlivých prípadoch v závislosti od individuálnych okolností a situácie na vnútroštátnej úrovni, pričom svoje kroky vždy konzultuje s príslušným organizačným útvarom Rady Európy,“ dodalo ministerstvo.

Výbor ministrov je rozhodovacím orgánom Rady Európy. Okrem iného dohliada na vykonávanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva. 

Zasadá v rôznych formátoch – od samotných ministrov, cez ich zástupcov (stáli predstavitelia členských krajín Rady Európy v Štrasburgu) až po zasadnutie na úrovni úradníkov. Zjednodušene platí, že o vážnosti situácie čosi vypovie aj to, v ktorom z týchto formátov výbor ministrov konkrétnu tému prerokuje. Uznesenie k odpočúvaniu prijal v marci v zástupcovskom formáte, čiže druhom najvyššom. Od roku 2018 neprijal žiadne podobné kritické rozhodnutie proti Slovensku.

Výbor ministrov prijal uznesenie v rámci dohľadu nad výkonom rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Varga proti Slovenskej republike z roku 2021.

Zoltán Varga je majiteľ bytu na Vazovovej ulici v Bratislave, ktorý v rokoch 2005 a 2006 odpočúvala Slovenská informačná služba (SIS). Vraj podľa jeho výzoru SIS operáciu nazvala Gorila. 

V byte sa stretával spoluzakladateľ skupiny Penta Jaroslav Haščák s rôznymi vtedajšími verejnými funkcionármi a preberali aj pozadie privatizačných procesov. 

V roku 2011 unikol na internet údajný analytický prepis Gorily. V roku 2015 tajná služba uviedla Ústavnému súdu, že oficiálne nahrávky Gorily a ich doslovný prepis boli zničené ešte v roku 2008, no k likvidácii iných spravodajských produktov sa ani po rokoch nevyjadruje. Tento stav platí dodnes.

Zástupkyňa Slovenska pred ESĽP Miroslava Bálintová ešte v marci Rade Európy napísala, že vlani boli zničené aj audio, video a iné nahrávky vyhotovené na základe jedného z troch nezákonných súdnych povolení v kauze Gorila, ale ani v tomto liste sa nevyjadrila k likvidácii iných spravodajských produktov.

Ústavný súd medzičasom prijal rozhodnutie, v ktorom spísal podrobný návod na ich zničenie. Jedným z bodov tohto návodu je aj to, že SIS musí informovať Z. Vargu o zničení všetkých výsledkov odpočúvania a táto správa nesmie byť utajená. 

„K vyrozumeniu zatiaľ nedošlo,“ reagoval na otázky advokát Ján Piešťanský z kancelárie Škubla & Partneri, ktorá zastupuje Z. Vargu a J. Haščáka. 

Od prijatia tohto rozhodnutia Ústavného súdu uplynulo už päť mesiacov a pätnásť dní, a v zákone sa píše, že k zničeniu výsledkov nezákonného odpočúvania musí dôjsť „bezodkladne“. Ústavný súd dokonca v rozhodnutí vyslovene píše: „Povinnosťou SIS je postupovať bez zbytočného odkladu v lehotách zodpovedajúcich objektívnej náročnosti ich realizácie.“

Advokát J. Piešťanský potvrdil, že ani podľa ich informácií vláda neinformovala Výbor ministrov Rady Európy o aktuálnom stave zničenia všetkých spravodajských produktov z Gorily. „Od marca 2024 mala Slovenská republika dostatočný čas na to, aby na vnútroštátnej úrovni skompletizovala informácie požadované výborom ministrov. Nemôže sa vyviňovať tým, že jej vlastné orgány nekonajú dostatočne aktívne. Slovenská republika by mala urýchlene konať a o všetkých relevantných informáciách, hoci aj nepriaznivých pre ňu, by mala korektne informovať Výbor ministrov Rady Európy,“ dodal právny zástupca.

Celá situácia je politicky chúlostivá. Nevyhnutne nie preto, že v nej ide o Gorilu. Uznesenie výboru ministrov totiž obsahuje aj časť o všeobecných opatreniach, ktorých význam presahuje túto kauzu. Otázky Výboru ministrov Rady Európy k všeobecným opatreniam sú tak presne namierené, že vláde nedávajú žiaden priestor na prikrášľovanie skutočnosti a preto bude musieť skôr alebo neskôr priznať, že ochrana pred odpočúvaním na Slovensku je nefunkčná.

„Výbor vyzval orgány, aby poskytli podrobné informácie o platných pravidlách a praxi uchovávania a ničenia spravodajských informácií; kontrole odpočúvania zo strany osobitného kontrolného výboru Národnej rady SR a nápravných opatrení, ktoré môže výbor prijať v prípade nezákonného odpočúvania; akýchkoľvek existujúcich opravných prostriedkoch, ktorými sa odpočúvané osoby môžu domáhať nápravy v prípade nezákonného odpočúvania; a akýchkoľvek existujúcich alebo plánovaných možností, ktoré majú na svoju právnu obranu osoby náhodne nahraté,“ uvádza sa v uznesení. 

Aj tieto informácie malo Slovensko predložiť do 30. októbra, čo nesplnilo. Vláda nemá a v krátkom čase ani nebude mať na túto časť rozhodnutia uspokojivé odpovede, pretože

  • „pravidlá a prax uchovávania a ničenia spravodajských informácií“ sú z veľkej časti upravené v interných predpisoch SIS, ktoré sú utajené a širokej verejnosti neznáme,
  • kontrola odpočúvania zo strany parlamentného výboru nefunguje, pretože politici neboli osem rokov schopní zriadiť kontrolnú komisiu; ak by ju aj narýchlo zriadili, nevieme, nakoľko zmysluplná bude ňou vykonávaná kontrola,
  • ľudia nahratí pri spravodajskom odpočúvaní nemajú k dispozícii žiaden opravný prostriedok, odpočúvanie sa ani spätne neoznamuje a ak sa o ňom niekedy náhodou dozvedia, môžu ho napadnúť iba na Ústavnom súde a ak ten konštatuje, že odpočúvanie bolo protiprávne, nemajú žiaden nástroj, ktorým by od SIS vymohli zničenie výsledkov odpočúvania,
  • ochranu náhodne nahratých osôb nemáme vôbec žiadnu.

Nie je známe, že by teraz na úrovni vlády existoval akýkoľvek plán, ako tieto nedostatky odstrániť.

Širší kontext ku Gorile

Ešte v roku 2012 Ústavný súd rozhodol, že odpočúvanie bytu Z. Vargu bolo protiprávne, ale odvtedy sa SIS, schvaľujúci súd a ani iné orgány presadzujúce právo nemajú k tomu, aby zničili všetky výsledky odpočúvania a prestali ich používať. 

Z. Varga a J. Haščák sa ich k tomu viac než dvanásť rokov snažia donútiť právnymi prostriedkami, ale nedarí sa im to napriek tomu, že majú v rukách vykonateľné rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva. Ešte pred letom zničenie nariadil aj Ústavný súd a hoci sa v jeho rozhodnutí vyslovene píše, že SIS má postupovať bezodkladne, ani po piatich mesiacoch o zničení spravodajských produktov z Gorily Z. Vargu neinformovala.

Celý prípad má aj ďalšiu komplikáciu navyše. V roku 2018 polícia našla u Mariana Kočnera 37 hodín postrihaných nahrávok, ktorých obsah sa podobá na internetový analytický prepis. Neskôr tento zostrih unikol do médií. 

V roku 2022 Ústavný súd konštatoval (I. ÚS 448/2021), že NAKA porušila právo J. Haščáka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov – pretože sa zdráha povedať, že zostrih od M. Kočnera je skutočne Gorila a tvári sa akoby išlo o iný záznam. Tento rok Ústavný súd opätovne konštatoval prieťahy v tomto prípade.

Ak ide o Gorilu, tak podľa rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské právo musí byť záznam zničený a podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním ho NAKA ani žiaden iný orgán nesmú používať ako dôkaz. 

Za celou situáciou je asi mix dôvodov – systémové nedostatky v legislatíve na kontrolu SIS a ochranu pred odpočúvaním; ale tiež neochota politikov riešiť ich; nedostatok odvahy orgánov činných v trestnom konaní prijať nepopulárne rozhodnutie, že aj nahrávky od M. Kočnera sú nepoužiteľné.

Pozn.: TREND vydáva vydavateľstvo News and Media Holding, ktoré patrí do skupiny Penta.