Nezodpovedná žurnalistika a prichádza zo Štrasburgu schladenie horlivých stíhaní?

„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu vo štvrtok vyhlásil rozsudok proti Slovensku v súvislosti s odsúdením Erika Adamča za účasť na dvoch vraždách v rokoch 1997 a 1999 (na ESĽP v minulosti uspel jeho brat Branislav Adamčo). Kľúčovým usvedčujúcim svedectvom boli výpovede spolupracujúcich obvinených a podľa ESĽP slovenské súdy zlyhali pri ich kritickom vyhodnotení.

Konkrétne argumenty sú prenositeľné na mnohé trestné stíhania začaté po roku 2018, ktoré sú postavené výhradne alebo prevažne na svedectvách spolupracujúcich svedkov. K tomu sa dostanem ďalej.

Jeden z argumentov ESĽP dokonca sedí aj na trestné stíhania vykonávateľov vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, tie sú však už právoplatne ukončené a preto by ich rozsudok nemal ovplyvniť.

Rozsudok však má aj iný zaujímavý rozmer. Vyhlásený bol v čase, keď Európsky súd pre ľudské práva slovenskej vláde oznámil prinajmenšom päť nových sťažností, ktoré súvisia s horlivosťou pri sledovaných trestných stíhaniach. Horlivosťje v tomto prípade eufemizmom pre postupy, pri ktorých sa nekladie priveľa kritických otázok a niektoré pravidlá idú bokom, pretože najdôležitejšie je predsa to, aby boli konkrétne osoby trestne stíhané a takzvané temné sily porazené.

Vláde oznámené sťažnosti súvisia s podmienkami vo vyšetrovacej väzbe, ostentatívnymi zásahmi kukláčov, zmrazovaním všetkého majetku podozrivým osobám či únikom dôverných informácií o trestnom stíhaní do médií. Podrobnosti by mali byť zverejnené v najbližších dňoch.

Dôležitá poznámka. Oznámenie sťažností vláde neznamená, že ESĽP nakoniec rozhodne v neprospech Slovenska. Je to však signál, že ich vníma ako zmysluplné. Oznámením dáva vláde priestor, aby na podozrenia z porušovania ľudských práv reagovala a prípadne ich vyvrátila (vlani ESĽP spracoval asi 40-tisíc sťažností, výraznú väčšinu však odmietol bez toho, aby ich predtým vláde notifikoval).

Na dohody sa nereaguje frázami a rozpory v svedectvách nezvyšujú ich vierohodnosť

Je isté, že rozsudok E. Adamčo proti Slovenskej republike sa teraz stane súčasťou obhajobných podaní a prednesov. Pritom neprináša žiaden prelomový právny argument. Jeho význam spočíva v tom, že nástojí na logickom a predsudkami neovplyvnenom hodnotení dôkazov vrátane výpovedí spolupracujúcich svedkov.

Súdy podľa ESĽP nemajú zatvárať oči pred nezrovnalosťami vo výpovediach spolupracujúcich svedkov „Vysvetlenia vnútroštátnych súdov týkajúce sa nezrovnalostí (...) vzbudzujú dojem, že sa snažia odôvodniť prijatie tej verzie udalostí, ktorú vypovedá spolupracujúci svedok a nie ju podrobiť kritickému hodnoteniu,“ uvádza ESĽP (69. bod rozsudku).

Čierna je čierna, nie je sivá. ESĽP tvrdí (71. bod rozsudku), že v prípade E. Adamča „(...) vnútroštátne súdy reagovali na niektoré jeho námietky spôsobom, ktorý skreslil dôkazy a poskytli k tomu rozporuplné odôvodnenie. Dokazuje to napríklad tvrdenie, že vierohodnosť výpovedí spolupracujúcich svedkov bola potvrdená a nie spochybnená nezrovnalosťami medzi nimi a inými objektívnymi dôkazmi (...).“