„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Smer, Hlas a SNS tento týždeň (25. januára) obmedzili parlamentnú rozpravu k návrhu zákona, ktorý ruší špeciálnu prokuratúru, znižuje trestné sadzby a zvyšuje kontrolovateľnosť a transparentnosť trestného konania. Rozpravu skrátili na 20 hodín (podľa zákona je minimum 12 hodín). Desať hodín z toho pripadlo na opozíciu. V dôsledku tohto kroku parlament v piatok odhlasoval, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Koalícia obmedzila rozpravu zatiaľ iba v prvom čítaní. Je to prvá fáza parlamentného legislatívneho procesu. Národná rada v rámci nej debatuje a následne hlasuje, zjednodušene, iba o tom, či je konkrétny návrh zákona spoločensky potrebný. 

V nasledujúcom druhom čítaní návrh zákona prerokujú parlamentné výbory a pripravia k nemu pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. S vlastnými zmenami prichádzajú aj jednotliví poslanci. O všetkých sa následne debatuje a hlasuje v pléne Národnej rade v rámci druhého čítania.

Či vôbec a v akom rozsahu koalícia pristúpi k obmedzeniu rozpravy v druhom čítaní, bude známe cez týždeň, keď rokovanie začne. 

Robert Fico avizuje, že v rámci druhého čítania koalícia príde so zmenami v návrhu a pripúšťa diskusiu o zmenách od KDH.

Prezidentka Zuzana Čaputová aj parlamentná opozícia avizujú, že zmeny v trestnej politike štátu po ich schválení napadnú na Ústavnom súde a čerstvý príklad z Českej republiky ukazuje, že bude záležať na množstve detailov, ktoré sa v parlamentnom procese stali a ešte iba stanú.

Práve tento týždeň (24. januára) Ústavný súd Českej republiky prijal rozhodnutie k skracovaniu parlamentnej rozpravy a odôvodnenosti skráteného legislatívneho konania. Súvisí so zmenami vo valorizácii dôchodkov z marca 2023, ktorých zmyslom bolo znížiť výdavky štátneho rozpočtu. Opozícia sa vtedy snažila ich schválenie oddialiť rozsiahlou rozpravou, koalícia ju nakoniec obmedzila.

Poslanci hnutia ANO Andreja Babiša sa preto obrátili na Ústavný súd. Okrem skrátenia parlamentnej debaty namietali, že zmeny v dôchodkoch nemali byť prerokované v skrátenom legislatívnom konaní.

Ústavný súd ČR rozhodol, že obmedzenie rozpravy bolo v poriadku (body 123 až 128 rozhodnutia). Vychádzal z toho, že opozícia nemala záujem o racionálnu debatu, obštrukciou sa snažila iba oddialiť alebo úplne znemožniť schválenie zákona, no Ústavný súd ČR pripomína, že „zmyslom zákonodarného procesu je prerokovanie a schválenie (alebo odmietnutie) návrhu zákona, nie odďaľovanie jeho prijatia a obštrukcia vedúca k paralýze tohto (zákonodarného) procesu“.

Podobne ako v minulosti slovenský Ústavný súd, aj ten český sa preto zameral na skúmanie toho, či bola fakticky popretá parlamentná diskusia a zistil, že v konkrétnom prípade nie: „Jednotliví poslanci mali dostatok času sa k predmetu zákona vyjadriť. Nie je možné prisvedčiť navrhovateľom, že by parlamentnej menšine nebolo vládnou väčšinou umožnené sa proti návrhu zákona vymedziť. Práve naopak, časové penzum na to bolo dostatočné, zvlášť, ak Ústavný súd zohľadní, že obsahom návrhu bola jednoduchá novela troch právnych predpisov, nie právny predpis s ‚tisíckami paragrafov‘, pri ktorom by sa dala očakávať aj niekoľkotýždňová parlamentná diskusia. Z tohto dôvodu považuje Ústavný súd za dostatočný aj časový priestor pre komunikáciu zákona navonok. Nebola dotknutá kontrolná (legitimačná) funkcia parlamentného procesu nielen smerom dovnútra (voči aktérom legislatívneho procesu), ale ani navonok (voči verejnosti).“ 

A práve tu cítiť prvý detail, ktorý môže zavážiť. Takýto rozsiahly je zákon, ktorého expresné schválenie skúmal Ústavný súd ČR. A takáto rozsiahla je novela trestných predpisov, o ktorej rokuje slovenský parlament.

Podľa Ústavného súdu ČR v tomto prípade bolo postačujúce, že parlament o návrhu vrátane obštrukcií rokoval 12 dní, z toho 67 hodín čistého času zabrala diskusia medzi poslancami (prevažne opozičnými) a 17 dní pred schválením zákona bol návrh k dispozícii širokej verejnosti. Zjednodušene, podľa Ústavného súdu ČR bolo skrátenie rozpravy v poriadku, pretože o krátkej dvojstranovej novele o valorizácii dôchodkov sa aj tak nakoniec debatovalo 67 hodín.

Slovenský Ústavný súd čaká v krátkom čase zodpovedanie otázky, koľko je dostatočný čas na parlamentnú diskusiu o 67-stranovej novele trestných predpisov.

A v najbližších dňoch sa dozvieme, či bude po tomto rozhodnutí Ústavného súdu ČR koalícia opatrnejšia a skráti rozpravu pri druhom čítaní na viac než 20 hodín.

V prípade valorizácie českých penzií bol tamojší Ústavný súd veľkorysý aj pri posudzovaní toho, či bolo skrátenie legislatívne konanie odôvodnené. Väčšina ústavných sudcov sa priklonila k tomu, že vláda vychádzala z aktuálnych potvrdených makroekonomických analýz. Ale ústavný sudca Jan Svatoň tomu vo svojom odlišnom stanovisku oponuje (str. 45 a nasledujúce rozhodnutia ÚS ČR) a tvrdí, že nešlo o žiadnu naliehavú situáciu, pretože vláda mala k dispozícii aj makroekonomické prognózy a kvalifikované predikcie, a konsolidačné opatrenia mohla navrhovať skôr tak, aby prešli riadnym legislatívnym procesom. Pripojil sa k nemu aj ústavný sudca Josef Fiala (str. 62).

Prestrih na Slovensko. S určitou dávkou veľkorysosti sa dá vnímať, že dôvodom na skrátenie legislatívne konanie sú početné rozhodnutia Ústavného súdu o porušovaní ľudských práv špecializovanými orgánmi presadzovania práva po roku 2019 – no aj s touto dávkou veľkorysosti sa to dá vztiahnuť iba na rušenie špeciálnej prokuratúry a zvýšenie kontrolovateľnosti a transparentnosti trestného konania. Oproti tomu to, že trestné sadzby máme oproti iným štátom Európskej únie vysoké alebo to, že v porovnaní s inými krajinami ukladáme menej peňažných trestov alebo alternatívnych trestov sú dlhoročne známe fakty.

Čo z toho vyplýva pre Slovensko? To, že rozhodnutie slovenského Ústavného súdu o legislatívnom procese k novelám trestných zákonov sa nedá predpovedať, pretože rovnako reálne sú oba závery – aj slovenský Ústavný súd bude mať totiž na výber medzi veľkorysým a rigidným prístupom k hodnoteniu opodstatnenosti skráteného legislatívneho konania.

Stav verejnej diskusie

Minulý týždeň som tu spomínal, že som sa viackrát pokúšal o rozhovor so špeciálnym prokurátorom, ale neúspešne, pretože údajne v žiadnom z ponúkaných termínov nemal čas. Na rovinu rozhovor neodmietol.

Zaujal ma preto newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej, ktorá v ňom píše, že bez problémov dohodla účasť Daniela Lipšica na verejnej debate v pondelok 29. januára 18.30 h v Kácečku v Bratislave, ale zároveň píše, že zohnať protistranu bolo takmer nemožné. Nakoniec preto bude s D. Lipšicom debatovať bývalý riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Ľubomír Daňko. Obaja už majú za sebou spoločnú debatu v talkshow Večer Mareka Vagoviča a na navrhované zmeny zdieľajú rovnaký kritický názor. Ale k pointe tohto bodu. 

Pýtal som sa Petra Šamka, predsedu trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave a člena Súdnej rady, či nedostal pozvánku na debatu s D. Lipšicom u ZKH. Dostal. Prečo teda nepríde? „Doslova to bolo tak, že ma zo Sme oslovili na diskusiu s D. Lipšicom. Ja som povedal, že s tým nemám problém, ale zdá sa mi zbytočné, aby sme spolu diskutovali v pondelok, keď máme spolu diskutovať v utorok (ide o superdebatu usporadúvanú študentmi Právnickej fakulty Univerzity Komenského, pozn. autora). A oni, že to nevedeli a podľa toho sa zariadia. Takže som neodmietol, len som povedal, že tento týždeň  považujem za zbytočné duplicitné hovoriť o tom istom,“ vysvetlil P. Šamko. Za sebou má vystúpenie v Markíze a v dueli s prokurátorom Jánom Šantom na Pravda.sk. Obe relácie si vypočujte alebo pozrite, odporúčam.

Súhlasím s názorom ZKH, že je náročné viesť verejné rozhovory s rôznymi stakeholdermi o zmenách v trestnej politike štátu. Ona kriticky hodnotí, že verejne viac nepočuť odporcov zmien. Ale platí to aj naopak, že existuje nemalá skupina ľudí (napríklad na akademickej pôde alebo v rezorte prokuratúry), ktorá so zmenami súhlasí (snáď s výnimkou ich presadania v skrátenom legislatívnom konaní), ale tiež mlčia a nechcú sa k nim verejne vyjadrovať. Keď som sondoval prečo, najčastejšie ide o obavu, že ak budú zmeny hodnotiť pozitívne vo verejnom priestore, tak verejnosť si ich stotožní s obhajcami Smeru a spol., čo je dlhodobo problém, ktorého rozšírenie bolo citeľné za predchádzajúcich vlád (kto nie je s nami, je za návrat mafie a obmeny tohto názoru). Tento stav verejnej diskusie je zaujímavý.

Je možné, že je to tak, ako to opisuje v tomto rozhovore partner TaylorWessing Radovan Pala, že mnohí stakeholderi čakajú, ako to celé vypáli a predtým sa nechcú verejne pridávať na žiadnu stranu.

Superdebatu organizovanú študentami Právnickej fakulty Univerzity Komenského bude možné sledovať online v utorok večer.

Vo vlastnej veci

Rozhodol som sa uchádzať o miesto v Rade pre mediálne služby. Nič to nenásobí ani nedelí, iba chcem, aby ste to ako predplatitelia vedeli z prvej ruky. Voľbe v parlamente predchádza verejné vypočutie výborom pre kultúru a médiá. Ak sa už nič nezemní, tak sa uskutoční v utorok 30. januára podvečer.

O miesto v rade sa uchádza celkovo jedenásť kandidátov. Do voľby ma navrhla Asociácia digitálnych a tlačených médií.

Za rozhodnutím zúčastniť sa výberového konania je kombinácia intuície, že súčasná vládna koalícia sa pokúsi o prísnejšiu reguláciu online textových médií a ambície byť pri implementácii prípadných takýchto zmien tak, aby sa diali v rozumnej miere a neviedli k obmedzovaniu slobodnej novinárskej tvorby.

Bez názvu je týždenný newsletter Adama Valčeka. Prináša komentovaný výber udalostí a jeho poznatkov z konkrétneho týždňa. Vychádza na adamvalcek.sk a trend.sk spravidla v nedeľu. V prípade, že máte akékoľvek pripomienky alebo námety, napíšte e-mail autorovi.