„Bez názvu“ - pravidelný týždenný newsletter Adama Valčeka
Na koniec minulotýždňového vydania newslettra Bez názvu som napísal krátku poznámku, že Okresný súd Žilina nástojil, aby mu žiadosti o sprístupnenie anonymizovaných súdnych rozhodnutí chodili napísané na papieri s vlastnoručným podpisom žiadateľa alebo elektronicky cez štátne schránky na webe Slovensko s elektronickým podpisom, hoci podľa zákona má stačiť obyčajný e-mail.
Zo všetkých doterajších vydaní newslettra vyvolala práve táto drobná poznámka bezkonkurenčne najviac priamych reakcií od jeho odberateľov a ostatných čitateľov, preto cítim, že sa k téme treba vrátiť a dovysvetliť ju.
Kľúčový dôvetok hneď na začiatok – súd uznal, že nepostupoval správne, požadované súdne rozhodnutia poskytol a vysvetlil, prečo k takej situácii vôbec došlo.
- Prvá skupina odberateľov sa pýtala na podrobnosti toho prípadu – aké informácie som žiadal od súdu poskytnúť, či som sa im pred zverejnením newslettra ozval, že nástojenie na žiadosti cez Slovensko.sk nepovažujem za správne a ako to celé nakoniec dopadlo. Táto skupina reakcií súvisela najmä s tým, že poznámku k žilinskému súdu si v newslettri všimla sudkyňa Krajského súdu Bratislava I a nová členka Súdnej rady Dana Jelinková Dudziková, napísala k nej blog a informovala o ňom cez e-mail všetkých sudcov na Slovensku.,
- Druhá skupina odberateľov sa ozvala, že nezachytili žiadnu informáciu o okolnostiach odchodu sudcu Jaroslava Maceka z funkcie predsedu Okresného súdu Žilina, ale v newslettri som spomenul, že súdu už predsedá jeho iný kolega. Táto skupina reakcií súvisela najmä s tým, že Macek je uznávaný insolvenčný sudca, veľký fanúšik transparentnosti a spoluautor protischránkového registra – Registra partnerov verejného sektora, ktorý s kolegami na Okresnom súde Žilina rozbiehali, naďalej na ňom pôsobí ako rádový sudca a preto si jeho odchod z funkcie zaslúži širšie vysvetlenie.
Búrka v pohári vody, ale priniesla pozitívne zistenie
S tým Okresným súdom Žilina to bolo takto.
Pretože v novinárskych kruhoch je známe, že sa často odvolávam a niekedy aj súdim pre neposkytnutie informácií, tak ma kolegovia pravidelne upozorňujú na svoje vlastné skúsenosti so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.
Kolega Martin Turček z Aktuality.sk sa takto pred časom ozval, že Okresný súd Žilina mu na rutinnú žiadosť o poskytnutie rozhodnutia odpísal, že najprv má žiadosť poslať napísanú na papieri alebo s elektronickým podpisom a až potom mu rozhodnutie poskytnú.
Začudoval som sa, pretože je to nesprávny postup a nečakal by som ho na Okresnom súde Žilina. Tak som si sám podal žiadosť o poskytnutie toho istého rozhodnutia. Reakcia bola rovnaká – treba najprv napísať žiadosť na papier alebo ju poslať s elektronickým podpisom.
Súdu som obratom poslal reakciu, kde som podrobne vysvetlil, prečo ten postup považujem za nesprávny. Bolo to niekoľko dní pred zverejnením newslettra.
S Martinom Turčekom sme požiadali o poskytnutie súdnych rozhodnutí, ktoré súd vydal v rámci protischránkového registra v súvislosti s preverovaním vlastníckej štruktúry stavebnej spoločnosti TSS Grade, ale nakoniec sa ukázalo, že nebolo dôležité, čo konkrétne sme žiadali. Nesprávny postup totiž nesúvisel s tým, že by súd mal v úmysle čokoľvek tajiť. Išlo skôr o nedorozumenie.
Zo stanoviska podpredsedu Okresného súdu Žilina sudcu Vladimíra Kozáčika vyplynulo, že súd čelí viacerým žalobám od odsúdených, ktorým sa nepáči, že súd poskytuje verejnosti rozsudky, ktoré sú síce anonymizované, ale napriek tomu sa z kontextu dá dovtípiť, ktorého konkrétneho odsúdeného sa rozsudok týka.
Zároveň v rovnakom čase riešili kurióznu situáciu, keď anonym žiadal poskytnúť trestný rozsudok na cudzí e-mail a skutočný adresát z toho ostal znechutený.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám síce vyžaduje uvedenie mena, bydliska a e-mailovej adresy žiadateľa o informácie, ale pretože žiadosť netreba elektronicky podpísať, je možné si tieto údaje vymyslieť a podať žiadosť anonymne alebo zneužiť údaje niekoho cudzieho.
Okresný súd Žilina sa nástojením na papierovej žiadosti alebo elektronickom podpise snažil nájsť riešenie, ako tomu predísť, nešlo teda o spôsob, ako zámerne neposkytovať informácie.
Bližšie som tento prípad opísal v článku, ktorý vyjde online na Plus 7 dní a adamvalcek.sk v nedeľu.
Súd tento týždeň požadované rozhodnutia sprístupnil a sudca Kozáčik zároveň prisľúbil, že nesprávny postup už v budúcnosti nebudú opakovať, čím sa dá celý príbeh uzatvoriť.
Ale zaujímavé poznanie priniesol aj pohľad do krátkej e-mailovej diskusie medzi sudcami, ktorú načala sudkyňa Jelinková Dudziková.
Objavili sa v nej dva nápady.
Prvý – spresniť zákon o slobodnom prístupe k informáciám tak, aby sa vyžadoval vlastnoručný alebo elektronický podpis alebo iný typ preukázania, že keď do žiadosti napíšem, že som Adam Valček, tak sa dá spoľahnúť na to, že som to naozaj ja a žiadosť neposiela niekto cudzí. Prečo to nateraz ešte stále nie je dobrý nápad, hoci v obehu sú už takmer štyri milióny čipových občianskych preukazov, s ktorými by ľudia dokázali využívať Slovensko.sk, rozoberám v článku, ktorý čoskoro vyjde.
Druhý nápad v diskusii nadhodil sudca Kozáčik. Pozitívne ma pri ňom prekvapilo, že s takým návrhom prichádza sám sudca, pretože ide o niečo, o čom novinári a protikorupčné a kontrolné mimovládne organizácie „snívajú“ už dlhší čas.
„Anonymizácia súdnych rozhodnutí by mala byť obmedzená len na výslovne nevyhnutný rozsah, ako je adresa, dátum narodenia, rodné číslo a rozsudky, ktoré sú verejne vyhlasované, by mali byť zverejňované tak, aby skutočne bolo možné zistiť kto podal akú žalobu a ako o nej bolo rozhodnuté, ktorý sudca rozhodoval, bolo možné určiť pozemky, ktoré boli predmetom sporov a podobne,“ napísal kolegom sudca Kozáčik. Znamená to, že navrhuje, aby sa zo súdnych rozhodnutí vyhadzovalo pred zverejnením čo najmenej informácií.
Kozáčik kolegov vyzval, aby „sa zasadili o čo najväčšiu transparentnosť justície a podporili moje úsilie a návrhy, ktoré doposiaľ odmietli, respektíve nerealizovali všetci ministri spravodlivosti“.
O tom, že súdne rozhodnutia sú niekedy až príliš anonymizované, často diskutujú aj novinári. Nikdy nebola širšia zhoda na zmene, hoci na to netreba meniť zákon, stačí prepísať vyhlášku ministerstva spravodlivosti. O dôvodoch odporu k takej zmene sa dá iba špekulovať, ale dajú sa dovtípiť z jej potenciálu.
„Takéto penzum (informácií) môže tvoriť databázu, prostredníctvom ktorej je možné kontrolovať nie len sporové strany, ale aj rozhodovanie sudcov voči určitým osobám,“ ilustruje Kozáčik.
Áno, presne preto o tie informácie majú novinári a protikorupčné a kontrolné mimovládne organizácie záujem. Ak by sa v rozhodnutiach bezpodmienečne, s výnimkou naozaj chúlostivých situácií, začali zverejňovať aj všetky údaje o účastníkoch konaniach alebo podrobnosti z katastra nehnuteľností, ak sú predmetom sporov nehnuteľnosti, otvára to možnosti analyzovať, či výsledok sporu závisí napríklad od personálneho obsadenia sporu.
Ak by sa v rozhodnutiach zverejňovali dáta z katastra, mohli by vzniknúť napríklad voľne dostupné alebo platené služby, ktoré by susedov či potencionálne iné dotknuté osoby upozornili, že sa s nehnuteľnosťami v susedstve čosi deje.
Nejde o nič abstraktné. Takéto služby už existujú v súvislosti s dražbami a stavebnými konaniami – prehľadávajú rôzné oficiálne verejne dostupné dáta o dražbách a stavebných konaniach, filtrujú a lokalizujú ich, čo je prospešné pre susedov, developerov i potencionálnych kupcov.
„Toto je rozumné. Mal by byť jedna k jednej zverejnený rozsah súdneho rozhodnutia tak, ako bol vyhlásený v pojednávacej miestnosti,“ hovorí Róbert Dobrovodský z Katedry občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorý v minulosti viedol pracovnú skupinu pre prípravu návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Vychádza z toho, že by nemal byť rozdiel v tom, či niekto príde osobne na súd, vypočuje si rozsudok aj so všetkými detailmi alebo si ho rovno nahrá na mobil oproti situácii, že si ten istý rozsudok niekto dodatočne vypýta v písomnej podobe.
„Rozsah nezverejňovaných osobných údajov sa dá presne nastaviť v zákone a dá sa tam povedať, že napríklad v kauzách, kde vystupuje Slovenská republika, verejný sektor a podobne bude zverejňovaný širší rozsah údajov,“ vysvetľuje Dobrovodský.
Upozorňuje, že pri akejkoľvek diskusii o ňom treba myslieť na to, aby sa zbytočne nepridávala robota súdnym tajomníčkam a tajomníkom, ktorí rozhodnutia anonymizujú. „Oni robia iks vecí za 570 eur v čistom, na to treba myslieť,“ dodal.
Macek naďalej rieši konkurzy aj protischránkový register
Sudca Jaroslav Macek opustil funkciu predsedu Okresného súdu Žilina ešte vlani v lete. Vtedy mu skončilo riadne päťročné funkčné obdobie.
Za predsedu ho vymenovala ešte v roku 2016 vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská po tom, čo uspel vo výberovom konaní. Prvýkrát viedol súd medzi rokmi 2011 a 2012.
Zákon síce pripúšťa, aby ten istý sudca bol predsedom súdu opakovane, ale Macek to nevyužil. „Riadenie súdu s dvesto zamestnancami je mimoriadne náročné. V jednej chvíli som skončil aj v nemocnici. Popri riadení sa nedá naplno venovať odbornej práci, sudcovskej rozhodovacej činnosti, ktorú mám rád a baví ma,“ vysvetlil.
Sudca Macek naďalej pôsobí na Okresnom súde Žilina, venuje sa najmä insolvenčným konaniam, obchodnému registru a registru partnerov verejného sektora.
Predsedom súdu je od minulého roka sudca Peter Hrnčiar, ktorý uspel vo výberovom konaní, v ktorom nemal protikandidáta.
Hrnčiar má rovnako dobrú reputáciu reformného sudcu.
V minulosti otvorene vystupoval proti štýlu vedenia justície, ktorý reprezentoval Štefan Harabin a jeho lokaji, čím si privodil perzekvovanie. „Daniel Hudák bol symbolicky pri tom, keď tento súd (Okresný súd Žilina) padol na kolená a teraz, keď sa môže postaviť, tak tomu bráni,“ povedal Hrnčiar napríklad v roku 2004.
Hudák bol predsedom Okresného súdu Žilina a Harabinov blízky spolupracovník, zomrel v roku 2018 a jeho meno sa podľa Denníka N viackrát spomínalo pri vyšetrovaní korupcie na žilinských súdoch. Pred voľbami prvých členov Súdnej rady zas kolegom napísal, že pri voľbách majú iba dve možnosti: „Buď sa rozhodnú pre svet a morálku sudkyne Jany Dubovcovej (vtedajšia sudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica, pozn. autora) alebo pre svet a morálku Štefana Harabina,“ spomína na Hrnčiarove slová Denník N.
Patrí k skupine sudcov, ktorá sa dlhodobo prikláňa skôr k tomu, že problémom slovenského súdnictva nie je nedostatok sudcov, ale zle manažovaný a nedostatočne ohodnotený nižší justičný personál. „(...) Na niektoré úkony netreba žiadne vzdelanie, na niektoré základné a na niektoré síce vyššie vzdelanie, ale sú to rutinné úkony. Nepotrebujeme viac sudcov, ale súdnych úradníkov, asistentov, ktorí by to robili samostatne. Jeden sudca by potom zvládol to, čo dnes dvaja alebo traja,“ hovoril Hrnčiar už v roku 2008.
Je pravdepodobné, že práve preto si ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (vtedy Za ľudí, teraz SaS) Hrnčiara zavolala do tímu na tvorbu novej súdnej mapy. Kritici jej opakovane vyčítajú, že zloženie tohto tímu bolo subjektívne a nebolo názorovo vyvážené.
Zodpovednosť médií a nepravdivé priznania
Najvyšší súd tento týždeň v rámci dovolacieho konania zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v prípade odsúdeného Martina Macka, ktorému dali bulvárne médiá prezývku „fekálny fantóm“ a tvrdili, s odvolaním sa na informácie od polície, že fekáliami útočí na ženy v Bratislave. Vo vyšetrovaní boli od začiatku chyby, napríklad zle vykonaná rekognícia, žiadne či nedbalo zaistené stopy moču a stolice z oblečenia napadnutých žien alebo nepravdivé priznanie. Všetky chyby podrobne opisuje Denník N.
Písomné vyhotovenie rozsudku môže byť podnetné pre diskusie o
- zodpovednosti médií pri informovaní o trestných konaniach, pretože bulvárne médiá od prvého momentu bez väčších zábran Macka označovali ako „fekálneho fantóma“, čo mu zničilo reputáciu, aký veľký vplyv to malo na samotné súdne konanie, nevedno,
- nepravdivých priznaniach, pretože Macko sa vzhľadom na okolnosti svojho zadržania k skutku nepravdivo priznal, Najvyšší súd to dal do súvisu so spánkovým deficitom, hladom, smädom či taktikou vedenia výsluchu.
Aj preto namiesto knihy týždňa odporúčam tieto dva zdroje:
Veronika Prušová: Napriek pochybnostiam ho odsúdili za fekálne útoky. Stratil dôveru v ľudí, spravodlivosť aj lásku (rozhovor s Martinom Mackom)
Jiří Herczeg: Médiá a trestní řízení (odborná monografia)
Bez názvu je pravidelný týždenný newsletter novinára Adama Valčeka. Prináša komentovaný výber udalostí a jeho poznatkov z konkrétneho týždňa. Vychádza spravidla v piatok popoludní. Niektoré vydania sú bezplatne dostupné na weboch trend.sk a pluska.sk. Jeho pravidelný odber je spoplatnený a je možné sa naň prihlásiť na tomto odkaze.
Ďalšie dôležité správy
