K pokazeným chromozómom Slovákov v ženských otázkach

Keďže na pôde súdnej rady sa venujeme aj otázkam, ktoré okrem výkladu zásad právneho štátu majú etický či celospoločenský význam, dovolím si preniesť časť tejto debaty z pôdy súdnej rady aj do tohto príspevku.

Prednedávnom ma v jednom článku výskumníkov slovenskej justície zaujal záver, že na základe postrehov 5 až 7 žien-sudkýň v slovenskom súdnictve by sa dalo povedať, že dôsledkom prefeminizácie slovenského súdnictva môže byť rodovo podmienený prístup k spravodlivosti. Autorovi tohto článku som adresovala stanovisko. Z tohto stanoviska vyplýva, že každý jeden sudca, ktorý prichádza do systému alebo v rámci systému chce profesne rásť, musí podstúpiť psychologické posúdenie. Psychologické požiadavky sú unisex. Čiže stav psychiky, duševného nastavenia a osobnostných predpokladov sudcu nepodlieha rodovým rozdielom.

V tomto istom článku výskumníkov slovenskej justície sa konštatovalo, že trestné sudkyne môžu mať ťažšiu situáciu vydobiť si autoritu a rešpekt v súdnej sieni.

Každopádne, sudca profesionál (vysvetlivky – pod pojmom sudca rozumej muž aj žena) oblečením talára resp. otvorením spisu musí vypnúť predsudky, nálady a sústrediť sa len na spis a to, čo z neho vyplýva. Predstava, že by si sudca profesionál vyberal relevantnosť právnej argumentácie v závislosti od toho, či ho predkladá žena alebo muž, je absurdná a spôsobilá deformovať verejnú mienku a úsudok.

Z uvedeného výskumu slovenského súdnictva malo vyplývať, že spomínané sudkyne (vzorka 5 až 7 sudkýň) sa rozhodli pre vstup do súdnictva aj preto, aby mohli napĺňať tradičné úlohy žien ako stabilizátorov rodín. Hm. Neviem si predstaviť takúto motiváciu uviesť v konaní pred výberovou komisiou, psychológom a na súdnej rade. Žiaden právny štát, demokracia, služba verejnosti, ale stabilizátor rodiny. Troška málo motoru na zodpovedný výkon celoživotného poslania podľa môjho názoru.

Keby som mala byť purista a videla svet čiernobielo, mohla by som povedať, že na pôde súdnej rady by sme potrebovali dodržiavať funkcionálne kvóty. Od r. 2020 totiž máme predsedu - muža a podpredsedu tiež muža. Hoc napríklad predchádzajúca pani predsedníčka súdnej rady mala podpredsedu muža. Má sa z toho robiť kauza? No ani náhodou. Na kolegov (rozumej aj kolegyne) na pôde súdnej rady ja osobne pozerám cez unisex okuliare a cez ich názory či myšlienky, ktoré sa týkajú vecí verejných.

Minulý rok sme na pôde súdnej rady mali voľbu troch zástupcov za Slovenskú republiku do zoznamu ad hoc sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva. Požiadavky na kandidátov zneli „zoznam musí obsahovať obe pohlavia...“ Kládla som si otázku, a čo ak by sme mali tri ženy alebo troch mužov ako najlepších kandidátov? Jedného by sme zo zoznamu museli vynechať, pretože pokyn je pokyn? Navyše nepárne číslo počtu osôb, ktoré sme mali zvoliť, dávalo tušiť, že vždy bude niektoré pohlavie v menšine. Čo sa týka slovenských sudcov na Všeobecnom súde a Súdnom dvore, ak ma pamäť neklame, za Slovenskú republiku tam bola/je za celý čas len jediná žena. Pokyny ohľadom voľby kandidáta na súdny dvor, ktoré prebehli tiež minulý rok, neobsahovali žiadnu osobitnú požiadavku ohľadom preferovaného pohlavia národného sudcu.

Vrátim sa k oprave pokazených chromozómov. Pokiaľ by som si chcela urobiť názor, kde ako spoločnosť stojíme, začala by som analýzou slovenskej televíznej zábavy a politického života. Je súťaž 20 žien o priazeň jedného muža zábavou či podporou stereotypov? Je využívanie ženského rodu na imunitu voči kritike výkonu mandátu osobitnou výhodou v politickom boji alebo podporou stereotypov?

Dana Jelinková Dudzíková: Sudkyňa správneho kolégia Krajského súdu v Bratislave a členka Súdnej rady SR zvolená sudcami. V minulosti pôsobila 18 rokov ako advokátka. Svoju advokátsku činnosť vykonávala najmä ako advokát prvého kontaktu. Profesionálne sa zameriavala na pomoc osobám v exekúcii a s osobným bankrotom. Niekoľko rokov poskytovala bezplatne právnu pomoc. Okrem advokátskej práce vykonávala aj správcovskú činnosť. V roku 2012 bola zapísaná do zoznamu frankofónnych advokátov vedeným Veľvyslanectvom Francúzskej republiky v Bratislave. Od toho obdobia poskytovala právnu pomoc aj občanom Francúzskej republiky a spolupracovala v týchto veciach so zložkami francúzskeho justičného systému. Sudkyňa Dana Jelinková Dudziková hovorí anglicky a francúzsky.