Pokarhanie Lipšica je na Ústavnom súde, ale riešiť sa bude aj slovník iných

„Bez názvu“ - pravidelný týždenný newsletter Adama Valčeka

Stakeholderi v justícii sa v najbližších mesiacoch pravdepodobne opäť vrátia k diskusii o tom, kde je hranica, ktorú sudcovia a prokurátori nesmú prekročiť pri komentovaní spoločenských udalostí a konkrétnych jednotlivcov.

Naznačujú to tri udalosti z posledných dní.

Lipšicov komentár policajnej inšpekcie

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic minulý týždeň 28. júla podal ústavnú sťažnosť v súvislosti so svojím disciplinárnym trestom za stanovisko, v ktorom vlani v lete kritizoval policajnú inšpekciu pre trestné stíhanie vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Bol to dôsledok napätých vzťahov medzi predstaviteľmi jednotlivých orgánov presadzovania práva, ktoré pretrvávajú doteraz.

V stanovisku Lipšic vyjadril obavy z účelovej selekcie dôkazov proti vyšetrovateľom NAKA a ich obvinenie označil za „snahu spomaliť a zabrzdiť vyšetrovanie mimoriadne závažnej trestnej činnosti“, ktorú riešia pod dozorom prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry.

Najvyšší správny súd za to v máji Lipšica písomne pokarhal, podľa päťčlenného senátu porušil prokurátorskú povinnosť zdržať sa komentovania neskončených prípadov. Návrh na jeho disciplinárne stíhanie podal generálny prokurátor Maroš Žilina.

Lipšic sa bránil, že nič neporušil a bolo jeho povinnosťou zastať sa kolegov prokurátorov a vyšetrovateľov, ktorí čelia kritike zo strany policajnej inšpekcie a časti obhajcov, že manipulujú trestné stíhania.

Najvyšší správny súd Lipšicovi vyčíta, že komentoval neskončený prípad, ktorý ani nepatrí do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry. „Zverejnené stanovisko malo povahu polemiky s hodnotením dôkaznej situácie, resp. procesného postupu. Spoľahlivý záver o týchto otázkach nebolo možné prijať bez znalosti príslušného vyšetrovacieho spisu. Ten však disciplinárne obvinený (Lipšic) v rozhodnej dobe nemal k dispozícii,“ píše sa v rozsudku.

Prokurátori podľa Najvyššieho správneho súdu môžu informovať aj o neskončených prípadoch, ale len za predpokladu, že ich dozorujú a poskytnú z nich iba fakty. „Musia sa strániť vyjadrovania svojho názoru, teda poskytovania subjektívnych vyjadrení a hodnotiacich súdov na jednotlivé dôkazy,“ uvádza sa v rozsudku.

Najvyšší správny súd v ňom kritizuje aj to, ak prokuratúra takýmito subjektívnymi vyjadreniami vedie paralelné dokazovanie v médiách, ktoré na rozdiel od dokazovania v riadnom trestnom konaní nemá žiadne pravidlá a obvinení sú súdení verejnou mienkou:

„Tento spôsob mediálneho nátlaku alebo masovokomunikačného ovplyvňovania trestného procesu zo strany štátneho orgánu je v prostredí demokratického materiálneho právneho štátu neprípustný.“

Dobrá správa. Disciplinárne rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu pôsobí presvedčivo, ale zo stredno- a dlhodobého pohľadu je správne, ak sa naň pozrie Ústavný súd, prípadne neskôr Európsky súd pre ľudské práva. Generálny prokurátor i samotný Najvyšší správny súd totiž uznávajú, že ide o prelomové rozhodnutie. Bezprostredne môže ovplyvniť vyše deväťsto prokurátorov v krajine a ich ochotu verejne sa vyjadrovať.

Ak disciplinárne rozhodnutie prieskum na Ústavnom súde ustojí, zvýši to jeho rešpekt aj medzi ľuďmi, ktorí s ním teraz nesúhlasia. A naopak, ak ho neustojí, prípadné kritické argumenty Ústavného súdu môžu presvedčiť tých, ktorí teraz považujú pokarhanie Lipšica za správne.

Navyše, sťažnosť proti trestu v takomto prípade nie je výnimočná. Napríklad Európsky súd pre ľudské práva v minulosti riešil niekoľko podobných prípadov disciplinárnych trestov, ktoré súviseli s ich verejnými vyjadreniami predstaviteľov justície.

Nebolo to spravodlivé súdne konanie? Zatiaľ nie sú známe podrobnosti z Lipšicovej ústavnej sťažnosti. Zmení sa to až potom, čo Ústavný súd rozhodne, či ju odmietne alebo príjme na ďalšie konanie a bude sa jej detailne venovať.

Z mála dostupných informácií vyplýva, že Lipšic okrem porušenia slobody prejavu namieta aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Môže to súvisieť s reformou disciplinárnych konaní, ktoré z prokuratúry prešli na Najvyšší správny súd.

O sťažnosti má rozhodovať štvrtý senát Ústavného súdu, ktorému predsedá sudca Ladislav Duditš a členmi sú sudcovia Libor Duľa a Miroslav Duriš.

Záleskej komentár obvinených sudcov