Odstíhajú niekoho za tisíce zbytočných životov počas covidu?

„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Odstíhajú niekoho za tisíce zbytočných životov počas covidu?

Generálna prokuratúra spropagovala výsledky dôležitej štúdie, podľa ktorej politici zlyhali pri prijímaní opatrení proti pandémii ochorenia covid-19 a preto zbytočne zomrelo možno až viac než dvadsaťtisíc ľudí.

Je to akoby vymrelo celé jedno mesto veľkosti Dunajskej Stredy, Vranova nad Topľou alebo Partizánskeho.

Štúdia vyšla ešte pred vianočnými sviatkami.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka dal v uplynulých dňoch pokyn, aby sa preverili „významné skutočnosti“ vyplývajúce zo štúdie. Preverovanie má ukázať, či bývalý premiér Igor Matovič, niekdajší minister zdravotníctva Marek Krajčí alebo iní verejní funkcionári nespáchali trestný čin pri manažovaní pandémie.

Prokuratúra síce nekomunikovala, aké konkrétne podozrenia jej zo štúdie vyšli, ale teoreticky môže ísť o všeobecné ohrozenie či marenie úlohy verejným činiteľom.

Autorom štúdie je konzultačná spoločnosť Pažitný & Kandilaki. Jej partner Peter Pažitný bol blízkym spolupracovníkom ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca v období druhej vlády Mikuláša Dzurinda a spoluautor jeho zdravotníckej reformy.

Stostranová štúdia porovnávala prístup slovenskej vlády k manažovaniu pandémie s inými európskymi krajinami.

Zvýšenú úmrtnosť zaznamenali síce všade, ale na Slovensku bola ešte vyššia. Zbytočne podľa štúdie zomrelo 3600 až 21-tisíc ľudí. Konkrétny odhad závisí od toho, s akou krajinou sa porovnávame.

Najhorší výsledok sme dosiahli v porovnaní s Dánskom (21-tisíc zbytočných úmrtí), najmiernejšie vychádza z porovnania s Českou republikou (3600 zbytočných úmrtí). Ak by Slovensko postupovalo ako Nemecko, mohlo zomrieť o 19-tisíc ľudí menej.

„Pod neúspech sa podpísali najmä zanedbaná príprava, chaotické politické rozhodovanie, neskoré zavedenie tvrdého lockdownu, ale aj politizácia očkovania,“ uviedol Peter Pažitný.

Niektorí pozorovatelia v Žilinkovom pokyne vidia politiku a snahu zviditeľniť sa.

Preto zaujme správa zo sveta, ktorá vyšla v rovnakom čase a ukazuje, že podobné preverovanie a vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti za podcenenie rizík zo strany verejných činiteľov nemusí byť výnimočné.