Odpočúvanie Fica a spol. na chate neriešili. Viedli ich k tomu kontroverzné dôvody

„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Ústavný súd zverejnil odôvodnenie rozhodnutia z 24. novembra 2022 (III. ÚS 637/2022), ktorým odmietol sťažnosť lídra Smeru Roberta Fica proti odpočúvaniu poľovníckej chaty pri Leviciach.

Okrem Fica tam chodili obhajcovia, ktorí vystupujú v sledovaných kauzách, bývalý minister vnútra za Smer Robert Kaliňák či majiteľ bezpečnostnej agentúry Bonul a vplyvný podnikateľ v pozadí Ficovej partaje Miroslav Bödör. Spoločne preberali vývoj trestných stíhaní proti niekdajším funkcionárom z éry Smeru a Bödörovmu synovi Norbertovi.

To, že Ústavný súd Ficovu sťažnosť odmietol, bolo známe už koncom novembra, no bližšie zdôvodnenie doteraz verejnosť nepoznala.

Prečo to nie je príjemné čítanie. K šesťstranovému uzneseniu patria aj ďalšie štyri strany odlišného stanoviska, ktoré spísal ústavný sudca Peter Straka. Znamená to, že hlasovanie dopadlo 2:1 – proti prijatiu Ficovej sťažnosti na bližšie posúdenie boli Strakovi kolegovia sudcovia Martin Vernarský a Robert Šorl, ktorý bol spravodajcom prípadu, čo znamená, že pripravoval rozhodnutie o odmietnutí.

Uznesenie spolu s odlišným stanoviskom trocha narušilo obraz, že Ústavný súd je, ako sa hovorí, nad vecou. Práve to bolo v uplynulých troch rokoch v právnickej komunite cenené. Ak aj vydal rozhodnutia, ktoré viac vyhovovali predstaviteľom iba jedného z názorových prúdov, ktoré sú prítomné v napätých vzťahoch medzi orgánmi presadzovania práva (takzvanej vojne v bezpečnostných zložkách), spravidla to neviedlo k väčšej názorovej polarizácii, pretože súd pre svoje rozhodnutia ponúkol presvedčivú a podnetnú argumentáciu, a pritom neprejavoval dešpekt k iným názorom (išlo napríklad o rozhodnutia o paragrafe 363, domových prehliadkach, nepoužiteľnosti nahrávok Gorily, nadužívaní väzby a podobne).

Z odlišného stanoviska sudcu Straku však vyplýva, že v prípade Ficovej sťažnosti mali byť jeho kolegovia nekonzistentní a vytrhli z kontextu niektoré jeho argumenty, aby mohli sťažnosť odmietnuť. Z rozhodnutia navyše vyplýva ešte aj jedna ďalšia pochybnosť, či bolo odmietnutie sťažnosti Ústavným súdom správne.

Názorovo nekonzistentní. Sudcovia Šorl a Vernarský odmietli Ficovu sťažnosť aj preto, že podľa nich „priestor Ústavného súdu na vyhodnocovanie dôvodnosti návrhu na vydanie príkazu na vyhotovenie obrazovo-zvukových záznamov nie je porovnateľný s priestorom vyšetrovateľa a hlavne prokurátora“, teda protiprávnosť odpočúvania poľovníckej chaty si treba vyriešiť najmä s políciou a prokuratúrou.