Nový zákon si slovenské firmy nevšímajú. Radšej čakajú na úpadok

Viac ako pred rokom priniesla slovenská legislatíva podnikateľom možnosť, ako zvládnuť hroziaci úpadok či s ním súvisiace problémy. Ide o preventívnu reštrukturalizáciu, teda spôsob, ako sa podnik môže dohodnúť s veriteľmi na úprave svojich dlhov. V praxi to často prebieha ako opätovné otvorenie a prerokovanie zmlúv, na základe ktorých je firma povinná plniť druhým stranám svoje záväzky.

Do rúk podnikateľov sa tak mal dostať účinný nástroj na včasné riešenie situácií na strane dlžníkov tak, aby sa vyhli konkurzu a mohli vo svojej činnosti pokračovať. Je však otázne, či sa tento cieľ zákonodarcu skutočne aj splní. „Podľa mojich informácií bol tento inštitút za posledné tri roky v celej EÚ použitý niečo vyše 80-krát. To je extrémne nízke číslo a jasne potvrdzuje moje predchádzajúce presvedčenie, že tento inštitút nebude úspešný,“ myslí si advokát a partner kancelárie Ikrényi & Rehák Ivan Ikrényi.

Viacero chýb

Myšlienka ozdravovať spoločnosti ešte pred tým, ako im hrozí úpadok, sa môže podľa odborníka javiť ako skvelý plán, má však niekoľko nedostatkov. Aby mohol dlžník preventívnu reštrukturalizáciu využiť, musí veriteľom hodnoverným spôsobom preukázať, že mu počas najbližších dvanástich mesiacov hrozí úpadok, teda že sa dostane do platobnej neschopnosti. I. Ikrényi však upozorňuje na to, že z hľadiska insolvenčného práva vlastne zákonodarca zavádza reštrukturalizáciu pre prípad, v ktorom dlžník nie je platobne neschopný, len sa ním v nasledujúcich dvanástich mesiacoch môže stať.

.„Ak teda dlžník nie je platobne neschopný a nevieme ani, či v budúcnosti bude, je namieste otázka, či je legitímne a ospravedlniteľné zasahovať do vlastníckych práv veriteľov v čase neexistencie insolvencie dlžníka. Podľa mňa rozhodne nie,“ myslí si. Úspechu tohto inštitútu nepomáha celkový prístup spoločnosti k insolvenčnému riešeniu úpadku.