Ochrana získaného majetku, ale aj záujem rozširovať podnikanie či zabezpečiť rodinu. Aj to sú motívy, ktoré podľa predsedu správnej rady spoločnosti CCS Premium Trust Jakuba Hollmanna môžu stáť za výrazným nárastom záujmu klientov o možnosti ochrany majetku. V rozhovore preto vysvetľuje výhody populárnych nástrojov, ktoré vlastníci využívajú, a radí, ako sa môžu na zahraničných trhoch rýchlo zorientovať.
Rastie záujem našincov o efektívnejšiu správu majetku?
Dopyt v tejto oblasti rastie podľa mojich skúseností dokonca extrémne. Súvisí to aj s nárastom povedomia o danej problematike, na ktorom sa takisto podieľame, a to najmä formou rôznych periodík a konferencií. A práve preto, že Slováci čoraz viac vedia o tejto téme, teda o tom, že majú aj iné možnosti než závet alebo prepis majetku, začínajú sa viac zaujímať o tieto alternatívy. Som rád, že im môžeme ponúknuť tieto zaujímavé inštitúty, ktoré tu síce roky existovali, ale osveta o nich chýbala.
Ktoré produkty, respektíve fondové štruktúry, sú u nich najpopulárnejšie?
Na Slovensku sú najpopulárnejšie nadačné fondy a lichtenštajnské rodinné nadácie. Hneď za nimi sú zverenecké fondy. Povedal by som, že nadačných fondov aj rodinných nadácií je na trhu približne štyridsať percent a zvereneckých fondov zhruba dvadsať percent.
Existujú fondové štruktúry, na ktoré by ste chceli upozorniť, pretože ich klienti až tak nevyužívajú?
Ide o spomínané lichtenštajnské rodinné nadácie, o ktorých sa v slovenskom podnikateľskom prostredí veľa nehovorilo. Napriek tomu s nimi často pracujeme a máme veľa klientov, ktorí ich v Česku aj na Slovensku využívajú. Je to predovšetkým preto, že lichtenštajnské rodinné nadácie ponúkajú storočnú tradíciu správy súkromného majetku. Ide o destináciu, ktorá je napriek geografickej vzdialenosti stále dostupná, a to z hľadiska komunikácie aj práva. Navyše predstavuje pre slovenských podnikateľov jednoduchú a čitateľnú štruktúru, ktorú si vedia ľahko predstaviť.
Pripraviť sa na najhoršie. Pre podnikateľov to platí dvojnásobne
V ktorých prípadoch ich slovenskí klienti využívajú?
Ide predovšetkým o situácie, v rámci ktorých nakupujú alebo predávajú nehnuteľnosti do osobného vlastníctva v zahraničí. Záujem o ne majú aj podnikatelia, ktorí obchodne pôsobia v zahraničí, a takisto klienti, ktorí chcú mať pri správe majetku tú najvyššiu formu bezpečnej ochrany majetku. A to ponúka práve lichtenštajnská rodinná nadácia, ktorá je dnes v tejto oblasti jednotkou, a to nielen v našom regióne, ale na celom svete.
Čo je hybným momentom, ktorý klientov motivuje, aby sa začali o tieto možnosti zaujímať?
Významne to súvisí so spomínanou osvetou. Klienti potrebujú vedieť, že majú k dispozícii alternatívne možnosti správy majetku. Ak sa o tom dozvedia, tak sa prirodzene začnú zaujímať o detaily. K samotným zmenám ich môže motivovať potreba medzigeneračného presunu majetku, no nie je to jediná situácia, v ktorej možno fondové štruktúry využiť. Usporiadať majetok znamená aj zabezpečiť jeho ochranu pred ručením, respektíve ochranu v prospech rodiny v pokrvnej línii. A to sú impulzy, ktoré Slovákov motivujú, aby sa nad správou a usporiadaním svojho majetku zamýšľali.
Existuje časové obdobie v živote klienta, v ktorom by si mal usporiadať majetok?
Mal by sa do toho pustiť v momente, keď si uvedomí, že vlastníctvo nielen zaväzuje, ale aj zaťažuje. Platí to predovšetkým v prípade, že jeho majetok dosiahne určitú kvantitatívnu hodnotu minimálne na úrovni jedného milióna eur. V takýchto situáciách si klienti začínajú uvedomovať nielen pozitíva, ale aj skutočnosť, že môžu o nadobudnutý majetok nesprávnym rozhodnutím prísť. A to sa týka nielen klientov, ktorí fondovú štruktúru založia, ale najmä ich potomkov, ktorým fondová štruktúra dokáže majetok ochrániť. V opačnom prípade môže padnúť za obeť neuváženým krokom.
Ak sa však Slováci rozhodnú pre správu majetku, musia ísť do zahraničia. Prečo je to tak?
Minulý rok sa u vás v legislatívnom procese diskutovalo o určitom type rodinnej nadácie, ktorá sa mohla stať akousi obdobou spomínaných majetkových štruktúr. Na jej prijatie však neexistovala dostatočná politická vôľa. Takže na Slovensku žiadna právna úprava takejto majetkovej štruktúry neexistuje. V Lichtenštajnsku však hovoríme o storočných skúsenostiach s rodinnými nadáciami, v Česku tento inštitút funguje desať rokov. Existuje tu teda určitá miera skúseností a praxe v tejto oblasti.
Firmy majú pri odhaľovaní lenivých zamestnancov zviazané ruky. Môžu však urobiť jednu vec
Pripravuje sa týmto správaním o niečo aj štát?
Prichádza o potenciálnych zahraničných investorov, ktorí by tieto štruktúry využili. Táto forma je znakom určitej legislatívnej vyspelosti krajiny a láka zahraničný kapitál. Založenie majetkovej štruktúry v danej krajine totiž často sprevádza aj určitá podnikateľská aktivita. Kvôli úplnosti treba dodať, že slovenskí podnikatelia platia dane podľa svojej daňovej rezidencie. Ak teda majú majetok na Slovensku, zdaňujú ho podľa domácich zákonov. Tu by som ešte doplnil, že napriek tomu, že ide o zahraničný inštitút, váš právny poriadok ho plne uznáva.
Na základe akých kritérií by si mal klient z dostupných trhov vybrať?
Ak aktivity klientov obsahujú prvok mimo regiónu Českej a Slovenskej republiky, mali by zvážiť lichtenštajnskú rodinnú nadáciu. Je totiž známa po celom svete a prináša so sebou určitú mieru dôveryhodnosti. Ak sú ich aktivity obmedzené len na Slovensko a jeho českého suseda, môžu využiť možnosti nadačného alebo zvereneckého fondu v Českej republike. Pri ich zakladaní vždy pracujeme aj s možnosťou zmeny legislatívy. Ak teda nastanú určité skutočnosti, ktoré si klient vyberie, tak kým je to možné, dôjde k presunu majetku alebo celej entity do iného legislatívneho režimu.
Takže klient môže v prípade potreby medzi jednotlivými trhmi prechádzať?
Presne tak, a výhodou je, že už má danú štruktúru vrátane dokumentácie hotovú. Ak to zjednoduším, celý proces je obdobný ako presun spoločnosti z jedného štátu do iného. Má to však svoje špecifiká.
Predpokladám, že klienti sa pre nedostatok času alebo znalostí obracajú so založením majetkovej štruktúry na profesionálov. Čo by mali od takejto spolupráce očakávať?
Predovšetkým praktické a zahraničné skúsenosti, ktoré vypovedajú o tom, že príslušná firma alebo poradca vie s daným produktom pracovať. Nemali by im stačiť iba teoretické znalosti, ktoré nie sú na nastavenie správnej štruktúry majetku dostatočné.
Rok náročných rozhodnutí firmy ešte len čaká. O ich budúcnosti môžu rozhodnúť štyri otázky
Môže si klient takto zabezpečiť majetok aj sám?
Áno, ale má to svoje riziká. Ak však klient disponuje obchodnou spoločnosťou, respektíve reprezentatívnou vzorkou majetku, tak by som predsa len odporučil, aby sa obrátil na odborníka. Ideálne na právnika, ktorý má potrebné skúsenosti, pretože najdôležitejším dokumentom majetkovej štruktúry je zakladateľský štatút. A ten musí byť veľmi dobre prepracovaný, inak nemožno hovoriť o bezpečnej správe majetku.
Majú občas záujemcovia od majetkových štruktúr nesprávne očakávania?
Je potrebné zdôrazniť, že nejde o prostriedok, pomocou ktorého by si klient zabezpečil krátenie daní alebo sa vyhol ich plateniu. Niektorí klienti majú mylnú predstavu o tom, akým spôsobom dôjde k strate alebo zachovaniu kontroly nad ich majetkom. Jedným z mylných predpokladov je aj to, že musia mať nejakého externého správcu, čo v prípade českého trhu neplatí. No a na záver sa klienti mýlia, ak si myslia, že založením takejto štruktúry im vzniká povinnosť platiť pravidelné poplatky.
Čakajú podnikateľov v tejto oblasti zmeny?
Prebiehajú debaty o profesionalizácii správcov v Českej republike. Ide o oblasť, ktorá je napríklad v Lichtenštajnsku na veľmi vysokej úrovni. Cieľom je zaistiť okrem iného povinné poistenie zodpovednosti alebo odborné skúšky, ktoré by správcovia boli povinní absolvovať.
