Negatívnym efektom lustrácií môže byť ich zneužitie na eliminovanie politicky neželaných sudcov.“

Ambíciou tohto článku je verejne objasniť, aké typy previerok sudcov sú bežné v iných členských štátoch EU, ako sa na preverovanie sudcov pozerá Ústavný súd SR, aké sú európske odporúčania, a v tom kontexte nahliadnuť na konanie bývalého predsedu a bývalého člena súdnej rady Jána Mazáka.

Štandardy v iných členských štátoch EU

V roku 2023 sa pod záštitou Združenia sudcov Slovenska uskutočnilo podujatie, na ktorom sa zahraniční hostia podelili s informáciami o ich úprave previerok sudcov. Z vystúpenia českých, poľských, maďarských, rakúskych a dánskych hostí vyplynulo, že žiaden z týchto štátov nemá takú právnu úpravu preverovania sudcov ako má Slovenská republika.1

Sudcovia v Česku vypĺňajú majetkové priznania, ktoré odosielajú na najvyšší súd. Majetkové priznanie je neverejné a nepodlieha režimu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ohľadom previerok sudcov neexistuje žiadna osobitná procedúra okrem splnenia podmienok účasti vo výberovom konaní.  V Poľsku nie je žiaden osobitný proces previerok sudcov. Previerky sudcov boli vykonané v čase transformácie spoločnosti v prechode režimov z komunistického do demokratického režimu. Majetkové priznanie v Maďarsku sa podáva pri vstupe do funkcie a potom v pravidelných 3 ročných intervaloch, okrem prípadu, pokiaľ dôjde k výzve na podanie mimoriadneho majetkového priznania na základe osobitného odôvodneného podnetu.

V Dánsku nie je žiaden osobitný proces previerok sudcov, okrem previerok odbornosti pri uchádzaní sa o post sudcu. V rozprave odznelo aj to, že preverovanie sudcov v dnešných časoch je potrebné vykladať v kontexte aktuálnej doby, ktorá je zneužívaná niektorými vládami. Previerky sudcov sú používané aj ako populistický argument. Dôležité však je zabrániť ich zneužívaniu. Problémom je, že niekedy je argument boja proti korupcii používaný ostatnými mocami na zakrytie ich vlastnej korupcie.

Európske odporúčania

Podľa stanoviska Poradnej rady európskych sudcov (č. 21 z 9. novembra 2018) o prevencii korupcie medzi sudcami by sa malo rozlišovať medzi kandidátmi na sudcov vstupujúcimi do súdnictva a už vymenovanými sudcami. Za žiadnych okolností by boj proti korupcii sudcov nemal viesť k zasahovaniu tajných služieb do výkonu spravodlivosti. Korupcia sudcov je trestným činom a mala by sa preto riešiť v rámci ustanovenej legislatívy.

Negatívnym efektom lustrácií môže byť ich zneužitie na eliminovanie politicky neželaných sudcov. Proces preverovania musí byť vykonávaný kompetentnými, nezávislými a nestrannými orgánmi. Musia byť poskytnuté inštitucionálne, infraštrukturálne a iné organizačné záruky pre nezávislé, transparentné a nestranné súdnictvo.

Charta základných práv Európskej únie obsahuje zakotvené právo na dobrú správu vecí verejných, ktoré zahŕňa najmä:

a) právo každého na vypočutie pred prijatím akékohoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať;

b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva;

c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia.

Aj keď sa ustanovenia Charty základných práv EÚ týkajú konania pred inštitúciami Európskej únie, možno analogicky naň prihliadať pri definovaní obsahu pojmu „právo na dobrú správu vecí verejných“ aj vo vnútroštátnom právnom prostredí pri konaniach ovplyvňujúcich status sudcov, keďže nezávislosť súdnictva je hodnotou všeobecne zdieľanou v Európskej únii.

V tejto súvislosti musíme spomenúť aj odporúčanie Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe.

Obsahom práva na dobrú správu vecí verejných je transparentnosť (obsahuje povinnosť vysvetliť a odôvodniť konanie, viesť záznamy a umožniť verejnú kontrolu svojho konania) nediskriminácia (s osobami, ktoré sú v rovnakej situácii, sa zaobchádza podobne), zákonnosť, nezneužitie právomocí, proporcionalita (primeraná rovnováha medzi záujmami súkromných osôb a všeobecným verejným záujmom), právo na vypočutie a vyjadrenie, povinnosť uviesť dôvody rozhodnutia.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze, ktorým „zrušil“ previerky sudcov vykonávané Národným bezpečnostným úradom formuloval viaceré právne stanoviská k problematike previerok všeobecne, ale aj vo vzťahu k zapojeniu tajných služieb či zložiek výkonnej moci do previerok sudcov. Súdna moc rozhoduje spory o právo. Podstata jej právomoci je dvojcestná. Súdna moc poskytuje oprávneným osobám ochranu ich práv priznaných právnym poriadkom. Súdna moc tiež núti subjekty povinností určené právnym poriadkom na to, aby svoje povinnosti riadne a včas splnili. Notorietou učebnicovej povahy je, že nezávislosť súdnej moci zahŕňa inštitucionálnu nezávislosť (nezávislosť súdov) a individuálnu nezávislosť (nezávislosť sudcov).

Získavanie informácií utajeným spôsobom patrí k pracovným metódam, aké používa nielen demokratický štát, ale predovšetkým aj policajný štát. Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že prostriedky tajného dohľadu nad občanmi, ktoré sú typické pre policajný štát, sú tolerovateľné podľa dohovoru (o ochrane ľudských práv a základných slobôd) len potiaľ, pokiaľ sú striktne nevyhnutné pre ochranu demokratických inštitúcií (Klass and Others v. Germany). Existencia právnej úpravy, ktorou sa vytvára možnosť uplatnenia tajného dohľadu je možná za výnimočných podmienok, ak je nevyhnutná v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti a/alebo na predchádzanie nepokojom a zločinnosti. Všeobecne sú zákonné podmienky pre využitie informácie získanej utajeným spôsobom v zmysle ustálenej judikatúry ESĽP v zásade tri, a to existencia vnútroštátneho zákona, prístupnosť zákona a predvídateľnosť zákona v súlade s medzinárodným právom.

Je nutné však v tej súvislosti pripomenúť, že existencia takéhoto zákona vytvára príležitosť pre podkopanie, či dokonca zničenie demokracie pod zámienkou jej ochrany. Súladný s dohovorom je len taký systém dohľadu, v ktorom existujú primerané a účinné záruky proti zneužitiu.

V štandardne organizovanej, hoci aj s istými chybami fungujúcej demokratickej spoločnosti, existujú štandardné prostriedky prijaté na ochranu spoločnosti pred zneužívaním súdnej moci sudcami. Voči sudcom na Slovensku je možné v súčasnosti uplatniť zodpovednosť trestnoprávnu, administratívnoprávnu, občianskoprávnu a disciplinárnu.

Slovenská realita

Transparentnosť,  zákonnosť, proporcionalita a rovnaké zaobchádzanie „na slovenský spôsob“.

V súvislosti s lustráciami sudcov selektívne vybraných bývalým predsedom súdnej rady Jánom Mazákom (podľa kľúča, ktorý poznal len on sám) nie je možné stanoviť ich zákonný dôvod a zákonný rámec, tieto lustrácie boli vykonávané netransparentne a neproporčne. Informácie sa totiž dajú získať aj jednoduchým dopytom na konkrétneho sudcu. Pravda, tento dopyt je možné dať len v určitom procese stanovenom zákonom a osobou na to zmocnenou. Len zvedavosť nestačí. Zakryť zvedavosť anonymom, ktorý by sa mal odložiť, nie je znakom chytrosti, ale prejavom nedostatku rešpektu k právnemu poriadku a k súdnej rade ako inštitúcii a k predstaviteľom súdnej moci.

Z prepisu zvukového záznamu z decembrového zasadnutia 2023, ktorý vykonala Ayše Pružinec Eren (členka súdnej rady)3 vyplývajú nasledovné vyjadrenia Jána Mazáka k uplatneniu jeho disciplinárnej právomoci: „Tak dovoľte mi zas faktickú poznámku, tak pozrite sa na môj názor je taký a dlhodobo ja som ho vlastne uplatňoval, keď som odmietal podnet na disciplinárne návrhy poukázať na to, že predseda súdu, predseda Súdnej rady nemôže suplovať predsedov súdov pri disciplinárnych veciach 1 452 sudcov...“

Na webovom sídle súdnej rady je v časti „Podania na súdnu radu“ zverejnené oznámenie a príručka s názvom „Podania na Súdnu radu Slovenskej republiky (Poradca)“ vypracovaná dňa 11. januára 2022 Jánom Mazákom ako predsedom súdnej rady.4 Podľa tohto Poradcu vypracovaného Jánom Mazákom, v prípade doručenia podnetu na disciplinárneho stíhanie sudcu jemu ako predsedovi súdnej rady tento najskôr postúpi predsedovi súdu alebo sudcovskej rade, a až následne, podľa spôsobu vybavenia podnetu na úrovni materského súdu sudcu, zváži konanie a podanie disciplinárneho návrhu. V ani jednom prípade lustrácií sudcov, ktoré boli podkladom pre odvolanie Jána Mazáka z funkcie predsedu súdnej rady, sa Ján Mazák neobrátil na predsedov súdov s vybavením podnetu, čím de facto potvrdil, že doručené podnety (ak nejaké vôbec boli) nevyhodnotil podľa ich obsahu ako podnet na disciplinárne stíhanie sudcu.

A čo hovorí Poradca Jána Mazáka k anonymným podnetom? Ján Mazák, že o anonymných podaniach súdna rada nekoná a odkladá ich bez ďalšieho opatrenia; to platí aj pre podania, ktoré sú podpísané neexistujúcimi osobami alebo osobami, ktoré nie sú ich pisateľmi.

Záver

V prípadoch lustrácií sudcov, pre ktoré bol odvolaný Ján Mazák z funkcie predsedu súdnej rady, tieto vykonával bez doručenia kvalifikovaného resp. disciplinárneho podnetu, bez zákonných kompetencií, bez poskytnutia primeraných a účinných záruk proti zneužitiu právomocí, bez možnosti dotknutého sudcu vyjadriť sa, bez  súdnej rady, tj bez kontroly, netransparentne, diskriminačne a bez dodržania zásady proporcionality zásahu do práv lustrovaného sudcu. Tým došlo k zásahu do nezávislosti predstaviteľov súdnej moci, aký nemá v Slovenskej republiky obdoby. Toto konanie je nielen v rozpore s vnútroštátnou úpravou Slovenskej republiky, ale je aj v rozpore s európskymi štandardami záruk nezávislosti súdnictva.

Dana Jelinková Dudzíková

Sudkyňa správneho kolégia Krajského súdu v Bratislave a členka Súdnej rady SR zvolená sudcami. V minulosti  pôsobila 18 rokov ako advokátka. Svoju advokátsku činnosť vykonávala najmä ako advokát prvého kontaktu. Profesionálne sa zameriavala na pomoc osobám v exekúcii a s osobným bankrotom. Niekoľko rokov poskytovala bezplatne právnu pomoc. Okrem advokátskej práce vykonávala aj správcovskú činnosť. V roku 2012 bola zapísaná do zoznamu frankofónnych advokátov vedeným Veľvyslanectvom Francúzskej republiky v Bratislave. Od toho obdobia poskytovala právnu pomoc aj občanom Francúzskej republiky a spolupracovala v týchto veciach so zložkami francúzskeho justičného systému. Sudkyňa Dana Jelinková Dudziková hovorí anglicky a francúzsky.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora