Kultivovanie slobody prejavu vo verejnom priestore

„Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“ Čl. 26 ods. 4 Ústavy SR (Tretí oddiel Politické Práva)

Právo slobody prejavu patrí medzi základné politické práva v právnom poriadku každej demokratickej spoločnosti. V právnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Avšak sloboda prejavu nie je bez hraníc, t.j. nemá absolútny charakter. Ústava stanovuje možnosť obmedzenia slobody prejavu a práva na vyhľadávanie a šírenie informácií ako ochranu pred zneužitím slobody prejavu na zásah do iných ústavou garantovaných práv.

V prípade vzájomného konfliktu ústavou garantovaných práv Ústavný súd SR vo svojej doterajšej judikatúre už viackrát zdôraznil, že každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Pri posúdení kolízie dvoch základných práv sa používa tzv. test proporcionality.

Sloboda prejavu je garantovaná len do tej miery, pokiaľ v neprimeranom rozsahu nezasahuje do základných práv a slobôd a právom chránených záujmov iných, prípadne do iných záujmov chránených právnym poriadkom krajiny. V takých prípadoch je nutné hovoriť o jej obmedzení a výnimkách, kedy je potrebné zasiahnuť do slobody prejavu.

Slobodu prejavu je možné obmedziť na základe kumulatívneho splnenia troch podmienok. Obmedzenie musí vyplývať zo zákona (požiadavka legality), byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (požiadavka proporcionality) a sledovať legitímny cieľ (požiadavka legitimity).

Táto požiadavka sa premietla aj do potreby zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania verejne vysielaných programov. Uvedená požiadavka vychádza z potreby ochrany maloletého diváka pred obsahom, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na jeho osobnostný vývin, a teda vychádza z potreby ochrany záujmu chráneného Ústavou SR - mravnosti, ktorá môže byť ohrozená obsahom vysielaného či sprístupňovaného obsahu. Táto požiadavka je jednoznačne zakotvená v právnom poriadku SR. Právo na slobodu prejavu je teda celkom zrejme obmedzené osobitnou ochranou nedospelých osôb.

Naplneniu tejto požiadavky prispieva povinnosť vysielateľov informovať rodičov o tom, pre ktoré vekové skupiny daný program nie je vhodný (resp. pre ktoré vekové skupiny je určený), aby rodič, ako zákonný zástupca zodpovedný za mravný vývoj svojho dieťaťa, mohol obsah toho, čo môže mať vplyv na maloleté dieťa, kontrolovať a regulovať. V ére internetu a sociálnych sietí sa javí naplnenie cieľa absolútnej kontroly nad obsahom prijímaným maloletými z verejného priestoru ako značne sťažené, avšak nemožno na túto úlohu rezignovať.

Náš právny poriadok považuje za nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov verejne vysielané programy, ak obsahujú zobrazenie násilia na živých bytostiach, najmä zobrazenie krutého ubližovania alebo krutej násilnej smrti človeka bez pocitov ľútosti, vulgárne vyjadrovanie, zobrazenie prejavov neznášanlivosti alebo nenávisti, xenofóbie, rasizmu, náboženskej diskriminácie a neznášanlivosti, násilia voči etnickým alebo iným menšinám, zobrazenie šikanovania, zobrazenie zámerne vyvolávajúce pocity strachu alebo úzkosti v žánri horor.

Za nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov náš právny poriadok považuje vysielané programy so slovnou agresivitou alebo expresívnym vyjadrovaním, vulgárne vyjadrovania, zobrazenie správania s vysokým rizikom ublíženia na zdraví, pričom toto riziko sa prezentuje ako atraktívne alebo zábavné a správanie je prezentované bez upozornenia na nebezpečenstvo a možné následky tohto správania.

Pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov nie sú vhodné programy, ak obsahujú zobrazenie negatívnych príbehov detí, ktoré by odôvodnene mohli vyvolať u detí efekt obete reálneho sveta, zobrazenie reálneho násilia alebo zobrazenie následkov reálneho násilia na živých bytostiach, slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie. Pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov nie sú vhodné programy, ktoré obsahujú zobrazenie ohrozenia rodičovských vzťahov alebo rodiny, agresívne útočiace živé bytosti a predmety vyvolávajúce strach.

Úmyslom tohto článku je zamyslieť sa nad úrovňou dodržiavania povinnosti chrániť maloleté deti pred verejnými prejavmi v slovenskom mediálnom priestore a položiť si otázku, či od pandemickej krízy až po súčasnosť nebol verejný priestor plný prejavov, ktoré by napĺňali klasifikačné kritérium nevhodnosti pre maloletých divákov, avšak ich obsah sa do dispozície maloletých mohol dostať.

Ako príklad možno uviesť tzv. kategorizáciu občanov v závislosti od toho, či boli očkovaní alebo neočkovaní a s tým spojenú slovnú agresivitu a expresívne vyjadrovanie s vyvolávaním negatívnych emočných prejavov nenávisti vo vzťahu k neočkovaným občanom druhej kategórie príp. vulgárne a zosmiešňujúce šikanózne vyjadrovanie vo verejnom priestore na adresu osôb s opačným názorom.

Javí sa tiež, že slovenský mediálny priestor sa nie celkom ubránil momentom pripustenia vyhodnotenia krutého ubližovania alebo krutej násilnej smrti človeka bez pocitov ľútosti, a to v takej nekontrolovanej miere, ktorá mohla postihnúť aj osoby zraniteľné, vrátane maloletých detí. Celospoločenská zmena v správaní sa maloletých sa javí ako dvihnutý prst a veľký otáznik, či naša spoločnosť nezlyhala v potrebe ochrany jednej z najdôležitejších nielen ústavných, ale najmä ľudských hodnôt, a tou je hodnota mravnosti, a to najmä vo vzťahu k nedospelým deťom.

Dana Jelinková Dudzíková: Sudkyňa správneho kolégia Krajského súdu v Bratislave a členka Súdnej rady SR zvolená sudcami. V minulosti pôsobila 18 rokov ako advokátka. Svoju advokátsku činnosť vykonávala najmä ako advokát prvého kontaktu. Profesionálne sa zameriavala na pomoc osobám v exekúcii a s osobným bankrotom. Niekoľko rokov poskytovala bezplatne právnu pomoc. Okrem advokátskej práce vykonávala aj správcovskú činnosť. V roku 2012 bola zapísaná do zoznamu frankofónnych advokátov vedeným Veľvyslanectvom Francúzskej republiky v Bratislave. Od toho obdobia poskytovala právnu pomoc aj občanom Francúzskej republiky a spolupracovala v týchto veciach so zložkami francúzskeho justičného systému. Sudkyňa Dana Jelinková Dudziková hovorí anglicky a francúzsky.