Kto má riešiť zatajovanie dôkazov - sudca alebo prokurátor?

Viac než dva a pol roka uplynulo odkedy Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila Roberta Fica a Roberta Kaliňáka za to, že údajne založili zločineckú skupinu, aby v rokoch 2016 a 2017 zisťovali a neskôr zverejnili informácie z daňových konaní vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku a predsedu OĽaNO Igora Matoviča.

Generálna prokuratúra tieto obvinenia v kauze známej pod názvom Súmrak neskôr zrušila podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.

R. Fico a R. Kaliňák sa v roku 2022 proti obvineniu bránili aj argumentom, že nerozumejú čoho protiprávneho sa dopustili a NAKA s niekdajším Úradom špeciálnej prokuratúry im nesprístupnili všetky dôkazy.

Obaja preto podali ústavné sťažnosti. To sa udialo ešte v októbri 2022. Senát zložený z ústavných sudcov Roberta Šorla, Petra Straku a Martina Vernarského ich po dvoch rokoch posudzovania odmietol.

Nebolo to jednohlasné. Spravodajcom prípadu bol sudca P. Straka a kolegovia ho nakoniec pri rozhodovaní prehlasovali. On preferoval, aby Ústavný súd sťažnosti R. Fica a R. Kaliňáka prijal na ďalšie konanie a následne sa obrátil na Súdny dvor Európskej únie s otázkami, kto má počas vyšetrovania riešiť ponosy obvinených na to, že sú pred nimi utajované dôkazy. Stačí, aby tieto sťažnosti preskúmal prokurátor? Alebo to musí byť vždy sudca? A treba tieto sťažnosti riešiť hneď? Alebo stačí, keď sa vyriešia niekedy v ďalekej budúcnosti, ak bude v konkrétnej kauze podaná obžaloba? pýtal sa P. Straka.