Koľko bitcoinov má Slovensko, vlastníci hausbótov a ponižujúce prehliadky väzňov

Aj súd číta zákon tak, že vlastníci hausbótov sa nemajú skrývať

Je možné, že po viac než desiatich rokoch verejnosť spozná identitu vlastníkov hausbótov, ktoré sú vyviazané na Dunaji. 

Správny súd v Bratislave totiž vo štvrtok 12. decembra vyhovel žalobe proti neposkytnutiu celého registra plavidiel, ktorú ešte v roku 2022 podal autor tohto článku.

Debata o verejnosti registra sa vedie na Slovensku dlho, pravidlá sa rôzne menili. Dopyt po týchto údajoch súvisí najmä so situáciou v Bratislave, kde sa množstvo hausbótov využíva na trvalé bývanie a pri ich vyviazaní vznikli čierne stavby. V roku 2012 poslanec Alojz Hlina vyhlásil, že niektoré z nich patria politikom a podľa neho práve kvôli nim došlo k obmedzeniu prístupu verejnosti k registru.

Naposledy sa pravidlá prístupu k nemu menili v roku 2014 v ére jednofarebnej vlády Smeru. Kabinet sa vtedy novelou zákona o vnútrozemskej plavbe snažil upevniť interpretáciu, že verejnosť k registru plavidiel nemá prístup. 
Ale parlament prekvapujúco schválil pozmeňujúci návrh výboru pre hospodárske záležitosti presne v opačnom znení. „Mení sa režim registra plavidiel tak, aby údaje do neho zapisované boli verejne prístupné (...),“ odôvodnil výbor (podrobnosti sú na tretej strane žaloby). 

Register síce nie je verejne prístupný plošne, preto sa do neho nedá nahliadať kedykoľvek a online ako je to v prípade údajov o vlastníkoch nehnuteľností alebo firiem. Od roku 2014 však platí, že prístup verejnosti k údajom o majiteľoch lodí je podmienený. V zákone sa píše, že sú prístupné komukoľvek na základe žiadosti a to „vrátane osobných údajov“ s výnimkou dátumov narodení, ktorých poskytovanie je vyslovene zakázané. 

Dopravný úrad to však interpretuje tak, že meno ani priezvisko vlastníka sprístupňovať nesmie a poskytuje údaje iba o firemných plavidlách.

Senát Správneho súdu v Bratislave zložený z predsedníčky sudkyne Vladimíry Slobodovej a členov sudcov Davida Žáka a sudkyne Daniely Uhríkovej s tým nesúhlasí a priklonil sa k jasne znejúcemu zákonu, podľa ktorého je register plavidiel verejne prístupný. 

„Žalovaný (Dopravný úrad, pozn.) sa ani po námietke žalobcu (autora tohto článku, pozn.) uvedenej v odvolaní nevysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadne sprístupnenia informácií podľa ustanovenia zákona o vnútrozemskej plavbe, podľa ktorého register plavidiel je verejný a každý má právo do neho na základe písomnej žiadosti nahliadať a robiť si z neho výpisy alebo odpisy, (...) zakazuje sa sprístupnenie iba dátumov narodenia,“ uviedol pri odôvodňovaní sudca spravodajca D. Žák. 

Podrobnosti budú v písomnom rozsudku, ktorý bude známy najskôr za tridsať dní.

Dopravný úrad môže proti nemu podať kasačnú sťažnosť, v správnom súdnom konaní sa tak volá odvolanie. Rozhodoval by o nej Najvyšší správny súd. 

Vzhľadom na doterajší postoj úradu k poskytovaniu údajov o vlastníkoch hausbótov a iných plavidiel by nebolo prekvapujúce, ak by siahol po opravnom prostriedku a poskytnutie ich identity tým odďaľoval. Ale ani v prípade, že by Dopravný úrad rešpektoval prvostupňový rozsudok, automaticky to neznamená, že údaje poskytne. Súd totiž nevyhovel návrhu, aby mu to prikázal. Úrad preto môže prísť s ďalšou novou interpretáciou, prečo tieto údaje treba chrániť pred verejnosťou.

Ombudsman napadne novelu infozákona na Ústavnom súde, proti prezidentovi hlasoval celý Hlas

Koalícia ešte na decembrovej schôdzi opätovne schválila kritizovanú novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú pripravila Slovenská národná strana. Prezident Peter Pellegrini ju totiž vetoval.

V rozhodnutí o vrátení uviedol tie isté dôvody, ktoré sú vysvetlené v newslettri z 10. novembra. Kritizoval rôzne aspekty možnosti vyberať dodatočné poplatky za spracovanie rozsiahlej žiadosti o poskytnutie informácií. Poslanci prezidentské veto prelomili najtesnejšou väčšinou, 76 hlasmi.

Bol to prvý zákon vrátený P. Pellegrinim. Proti jeho pripomienkam hlasoval celý poslanecký klub jeho niekdajšej strany Hlas, naopak, opoziční poslanci ich podporili. Žiaden z jeho bývalých spolustraníkov sa neodchýlil od koaličnej línie ani pri finálnom hlasovaní o novele.

Bezprostredne po hlasovaní reagoval verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, že sa obráti na Ústavný súd s návrhom na posúdenie súladu účtovania dodatočných poplatkov za informácie a ďalších schválených zmien s Ústavou. 

„Ak by novela zákona 1. marca nadobudla účinnosť, obyvatelia Slovenska po 24 rokoch stratia jednoduchý a rýchly prístup k informáciám, ktorý nám takpovediac závidia na celom svete. Návrh na Ústavný súd podám tak, aby stihol rozhodnúť o prípadnom odklade účinnosti novely,“ uviedol ombudsman. 

Novela okrem iného predlžuje lehotu na vybavenie žiadosti o informácie z ôsmich na dvanásť pracovných dní, čo v praxi znamená, že žiadosti sa nebudú vybavovať dva, ale tri týždne.

Pre R. Dobrovského je to blízka téma, informačným právom sa zaoberal ako ministerský úradník aj akademik. 

Pozn.: Autor článku bol v rokoch 2016 a 2017 členom pracovnej skupiny ministerstva spravodlivosti pre prípravu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú viedol R. Dobrovodský. O výklade tohto zákona spolu komunikovali aj neskôr.

Prehľadali ho 1500-krát, súčasťou boli aj drepy. Podľa ESĽP je to ponižujúce, ale nie až neľudsky

Európsky súd pre ľudské práva vo štvrtok 12. decembra vyhlásil rozsudok v súvislosti s viacerými sťažnosťami Branislava Adamča, ktorý je právoplatne odsúdený za založenie a podporovanie zločineckej skupiny na Zemplíne, vraždu a hrubý nátlak, ktorého sa podľa súdov dopustil spolu s kumpánmi počas fungovania jeho mafiánskej skupiny.