Starý rok skončil a nový začína. Mnohí bilancujú. Je to čas, keď spomalíme, prehodnocujeme čo sa nám podarilo a čo nie, alebo čo sa podarilo inak ako sme chceli. Snažíme sa poučiť z vlastných alebo aj z cudzích chýb, ak sme všímaví a vnímaví. Niektorí len tak kritizujú bez vlastného poučenia a nestihnú nahliadnuť do vlastnej kuchyne.

Minulý rok o takomto čase nám vtedy ministerka spravodlivosti Mária Kolíková dovolila nahliadnuť do jej súkromnej kuchyne a mohli sme sa dočítať, čo rada pečie na Vianoce a z akej múky. Tento rok na to akosi zabudla. Nahliadnime teda spolu do jej pracovnej kuchyne.

Mária Kolíková, od kedy je z nej opozičná poslankyňa, kritizuje niektoré personálne zmeny, ktoré urobil aktuálne dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas. Pre pani poslankyňu je napríklad nepochopiteľné, že zrušil dočasné poverenie šéfovať vznikajúcemu Správnemu súdu v Bratislave Eve Behranovej. Podľa exministerky ho „bohviekto“ teraz bude viesť a nie doktorka Behranová, ktorá vyhrala výberové konanie a mala pokračovať ďalej a rozbehnúť celý súd „najlepšie ako sa dá“.

Bola odstavená ministrom spravodlivosti. Pani poslankyňa poukázala na nízku legitimitu súčasne dočasne poverenej vlády a zdôraznila, že si myslí, že by to mal minister veľmi dobre zvážiť a asi zatiahnuť aj ručnú brzdu a teraz radšej zmeny ani nerobiť.

Legitimita ministra

Nejdem na tomto mieste obhajovať Viliama Karasa. Je však rozdiel, keď sa s niekým nezhodnete po tom, ako máte kultivovanú, odbornú a vecnú debatu, ako keď Vás niekto ostentatívne ignoruje a častuje rôznymi prívlastkami mimo vecných rámcov. Nejdem ani citovať /keďže chcem udržať vecný a slušný tón tohto príspevku/ jedného poslanca strany SaS, ktorej je aktuálne členkou aj pani exministerka, a ktorý na pôde parlamentu tiež vytkol ministrovi Karasovi, že nemá žiadnu legitimitu, lebo ho slovenský ľud nevolil.

Pozrime sa teda na čísla. V parlamentných voľbách v roku 2020 prišlo k volebným urnám 65,80 percenta oprávnených voličov, čo predstavuje takmer tri milióny občanov tejto krajiny. Mária Kolíková, ktorá sa stala ministerkou spravodlivosti, získala 9 293 preferenčných hlasov ako kandidátka na poslankyňu v tom čase politickej strany Za ľudí. Toľko k legitimite. Viac netreba.

Doktorka Behranová

Mohla by som tu písať, ako vyzerala /ne/komunikácia exministerky Márie Kolíkovej a ignorovanie sudcov, ale o tom som už písala veľakrát. Nie len ja. Problémom však je, že v takto nastolenej ignorancii pokračovala aj doktorka Behranová. Doktorka Behranová bola „víťazkou“ výberového konania na post predsedníčky Správneho súdu v Bratislave. Bola jedinou uchádzačkou a je v justičných kruhoch známa tým, že si s pani exministerkou rozumie, pracovala s ňou aj na novej súdnej mape, nedávno ju dokonca pani poslankyňa Kolíková označila ako expertku na novú mapu, alebo tak nejako.

Výberová komisia mala päť členov. V prospech pani doktorky Behranovej hlasovali traja. Exministerka spravodlivosti ju dočasne poverila vedením tohto súdu v auguste 2022. Doktorka Behranová nikdy nepracovala v oblasti správneho práva a už vôbec nie v oblasti správneho súdnictva a pri výberovom konaní uviedla, že sa pri zriadení a riadení Správneho súdu v Bratislave bude radiť s odborníkmi.

Z titulu víťazstva vo výberovom konaní bola v rámci preverovania sudcovskej spôsobilosti vypočutá pred súdnou radou v novembri 2022. Položila som jej ako členka súdnej rady otázku, prečo od augusta nebola ani raz za sudcami a administratívou Správneho kolégia Krajského súdu v Bratislave, prečo s nimi nijako nekomunikovala, nezdieľala s nimi ako odborníkmi na správne súdnictvo svoje predstavy ako má a bude fungovať novozriaďovaný správny súd. Bolo mi dôrazne odpovedané, že na to ešte nebol čas /štyri mesiace!/, lebo zriadenie nového súdu v sebe zahŕňa množstvo povinností, ktoré musí najskôr vyriešiť.

Tak som sa teda pozrela, čo všetko stihla do momentu odovzdania agendy po zrušení jej poverenia ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom, a ako členka súdnej rady som požiadala o súčinnosť v nahliadnutí do príprav v kuchyni Správneho súdu v Bratislave a bola som podrobne informovaná.

Pečiatky

Vyhláška Ministerstva Spravodlivosti č. 543/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, v prílohe č. 3 označenej ako „Pravidlá používania pečiatok na súde“ uvádza, že veľká okrúhla pečiatka má priemer 36 mm, malá okrúhla pečiatka má priemer 22 mm, v strede je umiestnený štátny znak Slovenskej republiky, po obvode kruhu okolo štátneho znaku je označenie súdu. Každá veľká aj malá okrúhla pečiatka je očíslovaná.

Otlačkom malej okrúhlej pečiatky sa napríklad opatrí návrh plánu a rozpočtu či rôzne zmluvy. Podlhovastá pečiatka má spravidla rozmery 52 mm na šírku a 20 mm na výšku. Máme ešte pečiatky reliéfne aj osemhranné. A napokon podacia pečiatka, ktorá má mať rozmery 54 mm na šírku a 32 mm na výšku. Otlačkom podacej pečiatky sa opatria všetky podania došlé súdu. Napríklad aj prihlášky do výberového konania na sudcu.

Odovzdaná doktorkou Behranovou bola pečiatka jedna. Podacia. Akurát, že ani táto nemala predpísané rozmery, na výšku aj šírku bola o 0,5 cm menšia. Žiadne iné pečiatky od augusta do novembra vyhotovené neboli. Nie je teda zrejmé, ako doktorka Behranová poverená exministerkou spravodlivosti napríklad podpisovala bez okrúhlej pečiatky zmluvy uzatvárané pri rozbiehaní nového súdu.

Výberové konanie na sudcov Správneho súdu v Bratislave

Eva Behranová vyhlásila výberové konanie na sudcov Správneho súdu v Bratislave dňa 23.09.2022 pôvodne na deň 05.12.2022, neskôr bolo výberové konanie posunuté na deň 12.12.2022. Prihlášky do výberového konania boli záujemcami podané v určenej lehote do 21.10.2022. Od tohto dňa do 16.11.2022, kedy jej bolo zrušené poverenie ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom, uchádzači, ktorí nepredložili všetky doklady, neboli vyzvaní na ich predloženie v dodatočnej lehote v zmysle § 4 ods. 2 vyhlášky č. 307/2022 Z.z.

V zmysle tohto ustanovenia, ak žiadosť neobsahuje všetky náležitosti alebo ak k nej nie sú priložené všetky doklady, príslušný predseda súdu v pozvánke vyzve uchádzača, aby ich doplnil v lehote desiatich pracovných dní. Zároveň sa uchádzač poučí, že ak tieto nedostatky neodstráni, výberová komisia ho nezaradí do výberového konania. Predseda súdu, ktorý administratívne a organizačne zabezpečuje výberové konanie, bezodkladne po uplynutí lehoty na podanie žiadosti elektronicky zašle členom výberovej komisie URL adresu, na ktorej sú zverejnené žiadosti a doklady (§ 4 ods. 1 písm. a/ uvedenej vyhlášky), čo sa tiež do momentu odovzdania agendy nestalo.

Hoci lehota uplynula dňa 21.10.2022. Do 16.11.2022 je to takmer mesiac, takže žiadne „bezodkladne“ sa neudialo. Neboli obstarané ani odpisy registra trestov prihlásených uchádzačov. Všetko toto musela stihnúť nová poverená predsedníčka vrátane pečiatok na to, aby mohla fungovať, pričom v dôsledku týchto nedostatkov to „vyšlo“ tak, že lehota desať pracovných dní u prihlásených uchádzačov do výberového konania uplynula až v deň začatia konania výberového konania. Mimochodom, výberové konanie zatiaľ nie je ukončené, pokračuje v januári 2023. Nechápem, ako stále môže niekto tvrdiť, že sa mala súdna mapa spustiť v januári 2023, bez budov a bez sudcov.

Dočasné sídlo Správneho súdu v Bratislave

Správny súd v Bratislave nemá budovu v ktorej bude sídliť, na čo sme mimochodom opakovane poukazovali, bolo teda potrebné nájsť nejaké jeho dočasné sídlo. Stalo sa. Bolo určené, že tento nový súd bude dočasne sídliť na Námestí slobody 12 v Bratislave. V rovnakej budove, ako sídli Úrad pre správu zaisteného majetku. Tento úrad je však potencionálnym žalovaným subjektom v správnom súdnictve, pričom o týchto prípadných žalobách bude rozhodovať práve Správny súd v Bratislave.

Novopoverená predsedníčka Správneho súdu ministrom Karasom už zmenila túto adresu s účinnosťou od 07.12.2022 na adresu Záhradnícka 10 v Bratislave, kde sídli aj Krajský súd v Bratislave. Neviem, či túto skutočnosť doktorka Behranová vnímala, keďže nemá žiadnu prax v oblasti správneho súdnictva, a asi sa ani s nijakým odborníkom na správne súdnictvo neporadila. Viem však ako by to vnímali prípadní žalobcovia.

Bohviekto

Kto je ten „bohviekto“? Minister spravodlivosti Viliam Karas po tom, ako odobral poverenie doktorke Behranovej /možno už začínate chápať prečo/, poveril riadením vznikajúceho Správneho súdu v Bratislave doktorku Jeannette Hajdinovú. Doktorka Hajdinová bola od 01.09.2005 do 21.10.2013 vyššou súdnou úradníčkou Najvyššieho súdu SR na správnom kolégiu, je sudkyňou správneho kolégia Krajského súdu v Bratislave od 01.01.2017 doposiaľ, od 01.11.2019 je predsedníčkou senátu a od 01.07.2020 podpredsedníčkou krajského súdu pre správny úsek.

Od roku 2002 publikuje v oblasti správneho súdnictva, od roku 2003 bola účastná množstva medzinárodných konferencií venovaných oblasti správneho práva. Venuje sa lektorskej činnosti na katedre Správneho a environmentálneho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Takže žiadne „bohviekto“, ale rešpektovaná odborníčka v oblasti správneho súdnictva.

Môžeme síce sudcov flexibilnejšie posúvať, mínusy sú však oveľa väčšie ako prínosy

Výrok exministerky spravodlivosti, ktorej prekáža aj to, že sudcovia, ktorí budú prechádzať z krajských súdov na nové správne súdy, ktoré sú súdmi rovnakého stupňa, neprejdú previerkou pred súdnou radou. Oni ale budú, akurát po preložení. Len aby sa vedelo.

Pozrime sa na dva z mnohých príkladov „prínosov a mínusov a flexibilné posúvanie sudcov“ v prospech účastníkov konania z obdobia pôsobenia Márie Kolíkovej na poste ministra spravodlivosti.

Správne kolégium Krajského súdu v Bratislave má mať 16 sudcov, aktuálne je ich 13 a od 01.01.2023 ich bude 12, teda o štvrtinu menej. Exministerka Kolíková na ich opakované personálne požiadavky ani neodpovedala. Ďalší príklad, Okresný súd Bratislava V. Nedávno sme sa mohli dočítať, že ústavný súd dňa 27.10.2022 rozhodol, že postupom tohto okresného súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote.

Keďže vec nie je doposiaľ právoplatne rozhodnutá, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ sa dožaduje na Okresnom súde Bratislava V náhrady nemajetkovej ujmy od decembra 2017. Ústavný súd uviedol, že jednou z príčin tohto stavu sú aj zmeny v osobách sudcov konajúcich v tejto veci. Toto pochopiteľne účastníka konania nemá čo zaujímať a ústavný súd má pravdu, ak konštatoval prieťahy.

Kto však má zodpovednosť za počet sudcov na jednotlivých súdoch, za to, že keď odíde sudca napríklad do dôchodku, musia sa jeho veci prerozdeliť medzi tých, ktorí už toho majú aj tak dosť? Aktuálne počty v oddeleniach na Okresnom súde Bratislava V na civilnom úseku sú zhruba okolo 400 nevybavených vecí na jedného sudcu. Koho to má zaujímať?

Personálne zabezpečenie na súdoch spadá pod ministra spravodlivosti, ktorý určuje počty miest sudcov na jednotlivých súdoch. Aby sme chápali, keď nejaký sudca odíde do dôchodku, jeho miesto danému súdu neostáva, ono zanikne. Ak tam má prísť iný sudca, musí byť /ak vôbec bude/ najskôr ministrom spravodlivosti vytvorené nové miesto, čo sa nedeje automaticky. Až po pridelení miesta môže byť vyhlásené výberové konanie na obsadenie tohto miesta.

Proces od vyhlásenia výberového konania /v prípade okresných súdov sa Hromadné výberové konania vyhlasujú dva krát ročne/ do reálneho obsadenie miesta novým sudcom trvá zhruba rok. Niekedy aj viac. Takúto dobu nemôžu spisy po odídenom sudcovi čakať a musia sa náhodným výberom prerozdeliť medzi zostávajúcich sudcov na danom úseku, ktorým teda pribudnú ďalšie spisy k tým, ktoré už majú.

Ako odchádzali sudcovia od roku 2020 doposiaľ z Okresného súdu Bratislava V. V roku 2019 bolo na tomto súde 31 sudcov. Do starobného alebo predčasného dôchodku odišlo od začiatku roku 2020 celkovo 13 sudcov. Dve sudkyne sa vzdali funkcie sudcu, jeden sudca má dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, jedna sudkyňa uspela vo výberovom konaní na krajský súd.

V roku 2020 bola na tento súd preložená jedna sudkyňa z iného okresného súdu, v roku 2021 boli štyria sudcovia novovymenovaní. Päť sudkýň je aktuálne na materskej dovolenke. Sčítaním a odčítaním sa dostaneme k tomu, že oproti stavu v roku 2019 je vo výkone o 13 sudcov menej. Do roku 2019 pritom Okresný súd v Bratislave V evidoval ročne dva až štyri ústavné nálezy, od roku 2020 ich je ročne v priemere 15.

Aby som nezabudla, úspešného sťažovateľa vo vyššie uvedenom konaní pred ústavným súdom zastupovala Advokátska kancelária „Kolíková a partner“. Pre istotu zhrniem. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková od roku 2020 /hoci vieme, že bola opakovane štátnou tajomníčkou na tomto ministerstve aj pred rokom 2020/ zodpovedá za personálny stav v súdnictve, teda za počet sudcov aj na Okresnom súde Bratislava V. Advokátska kancelária s jej menom úspešne zastupuje pred ústavným súdom klienta s tým, že ústavný súd v rozhodnutí povie, že jedným z dôvodov prieťahov, na ktoré sa sťažuje, sú aj meniaci sa sudcovia vo veci.

Sudcovia sa menia len vtedy, ak ten, ktorý vo veci koná, odíde a jeho spisy sa musia prerozdeliť medzi ostatných. Ak tých „ostatných“ postupne len ubúda a nepribúda, lebo minister miesta nepridelí, počet vecí im naopak len pribúda a neubúda. Predseda toho ktorého súdu nemá ako získať nových sudcov. Jedine tak, že píše ministrovi alebo ministerke a upozorňuje na zhoršujúcu sa situáciu. A minister/ka/ často ani neodpíše. Ale vyhrá „spor o prieťahoch“ pred ústavným súdom. A kruh sa uzavrel.

Marcela Kosová
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave a členka Súdnej rady SR volená sudcami
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora