Jeden počítač na päť sudcov v službe a veda vs. svedkovia

„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Neobyčajný aktivizmus Najvyššieho súdu?

Úrad špeciálnej prokuratúry na sociálnej sieti zverejnil výťah z čerstvého rozhodnutia Najvyššieho súdu v kauze známej pod názvom Očistec. Ide o uznesenie z 15. júna, ktoré bolo medializované už skôr.

Dosiaľ však nebolo zverejnené jeho úplné odôvodnenie. Najvyšší súd by ho mal verejnosti poskytnúť v najbližších dňoch. Ale podnetné sú už krátke poznámky, ktoré zostavila špeciálna prokuratúra.

Z nich sa zdá, že v tomto konkrétnom prípade Najvyšší súd bez rozpakov zastúpil Ústavný súd. Očividný je tiež kontrast uznesenia Najvyššieho súdu s nedávnym rozhodnutím Ústavného súdu o paragrafe 363 Trestného poriadku.

Ústavní sudcovia však ešte stále majú príležitosť na to aspoň okrajovo reagovať.

Špeciálnu prokuratúru nie je možné vylúčiť. Najvyšší súd zrušil uznesenie sudcu Špecializovaného trestného súdu Petra Pulmana z 19. októbra minulého roka, ktorým prerušil konanie o obžalobe v kauze Očistec a obrátil sa na Ústavný súd aby posúdil, či je správne, že zo špeciálnej prokuratúry sa nedajú presunúť prípady na inú prokuratúru ani v prípade pochybností o nestrannosti jej prokurátorov.

„Táto situácia ad absurdum môže v konečnom dôsledku znamenať akceptáciu, aby vo veci konal zaujatý orgán a súčasne sa tváriť, že sú dodržané všetky atribúty férovosti či spravodlivého procesu,“ uvádza sudca P. Pulman.

Téma je aktuálna preto, že špeciálnym prokurátorom je bývalý advokát a dlhoročný politik Daniel Lipšic, ktorý v kauze Očistec vystupuje ako poškodený.

Jeden súd píše o nestrannosti, druhý, že ju netreba. Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) vo facebookovom príspevku uviedol, že podľa Najvyššieho súdu bolo rozhodnutie sudcu P. Pulmana nezákonné, pretože pre rozhodnutie o vine a treste v kauze Očistec nie je podstatné, že špeciálna prokuratúra smie dohliadať na vyšetrovanie aj v prípadoch, že existujú pochybnosti o jej nestrannosti.

„Záruky nezávislosti a nestrannosti obsiahnuté v práve na spravodlivý proces sa vzťahujú v zásade len na súdy, ktoré majú rozhodnúť o trestnom obvinení, a nie na orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú jednou zo strán kontradiktórneho súdneho konania,“ uvádza ÚŠP.

Práve v tomto bode vidieť kontrast s nedávnym rozhodnutím Ústavného súdu o paragrafe 363. V ňom sa totiž píše (106. bod), že prokuratúra je „osobitným ústavným orgánom právnej ochrany“ a jej poslaním je „iniciatívny, spravodlivý a nestranný postup pri ochrane verejného záujmu“.