„Bez názvu“ - pravidelný týždenný newsletter Adama Valčeka
Ministerstvo spravodlivosti v piatok zverejnilo na pripomienkovanie rozsiahly návrh novely zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktorý má prispieť k ľudskejšiemu zaobchádzaniu s odsúdenými vo väzniciach. Ide pravdepodobne o doteraz najambicióznejší plán pozitívne zmeniť väzenský systém. Mnohé návrhy vychádzajú z medzinárodných odporúčaní.
K drobným zmenám patrí napríklad návrh, aby bolo právom odsúdeného používať vlastnú spodnú bielizeň a ponožky. Teraz ich dostávajú erárne a vlastnú smú používať iba so súhlasom riaditeľa väznice. Ale nech to teraz nevyvolá nesprávny obraz, že novela rieši iba takéto drobnosti.
Nie. Už na prvé prečítanie sa dajú napočítať prinajmenšom štyri zásadné zmeny.
Nové diferencovanie
V správach zo súdov sa bežne stretne s informáciou, že „odsúdený sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia“. Znamená to, že práve súdy rozhodujú o tom, akému katalógu obmedzení bude odsúdený čeliť vo väznici. Čím je vyšší stupeň stráženia, tým je tam jeho život obmedzenejší.
Ide o zastaralý systém diferenciácie odsúdených, priznáva ministerstvo: „Slovensko patrí k jedným z posledných štátov, ktoré pri určovaní stupňa stráženia zohľadňujú výlučne trestnoprávne kritériá a o spôsobe výkonu trestu rozhoduje súd. (...) Súd nemá pri vyhlasovaní rozsudku primeraný diagnostický aparát a dostatočné poznanie rozdielov v spôsobe výkonu trestu v jednotlivých stupňoch stráženia.“
Po novom by mali priamo vo väznici priebežne vyhodnocovať správanie odsúdeného, či sa správa nebezpečne sám k sebe, k strážcom alebo spoluväzňom a podľa toho mu prispôsobiť stupeň stráženia a obmedzenia.
Pri výbere väznice pre konkrétneho odsúdeného má po novom zavážiť aj vzdialenosť od jeho posledného bydliska na slobode, aby to rodina nemala ďaleko na návštevy.
Matky s deťmi
V súčasnom zákone o výkone trestu odňatia slobody je v podstate iba jediná veta o podmienkach väznenia matiek s deťmi. Minister spravodlivosti podľa nej môže dať súhlas so zriadením špecializovaného oddelenia v konkrétnej väznici pre ženu s dieťaťom do troch rokov. Novela to má zmeniť a obsahuje podrobnosti o oddeleniach pre výkon trestu matiek s deťmi a umiestňovaní matiek do tohto oddelenia.
Ak zákon prejde legislatívnym konaním, ministerstvo takéto oddelenie plánuje zriadiť už na budúci rok v ženskej väznici v Nitre.
Nevyhnutné stavebné úpravy a vybavenie priestorov vyjdú na 51-tisíc eur. Bude to dočasné riešenie, pretože do roku 2030 by sa mal vybudovať nový samostatný väzenský Areál pre matky s deťmi.
Väčšie cely
Ministerstvo navrhuje, aby sa odsúdeným zväčšil životný priestor v cele. Kým podľa terajšej právnej úpravy majú nárok na ubytovaciu plochu s rozlohou najmenej 3,5 metra štvorcového, ministerstvo navrhuje, aby to po novom platilo iba v neuzamykanej cele alebo izbe. V štandardnej uzamykanej cele by sa priestor pre jedného odsúdeného mal zvýšiť prinajmenšom na štyri metre štvorcové.
Podmienečné prepustenie
Ministerstvo navrhuje zaviesť takzvaný zmiešaný model podmienečného prepustenia. V praxi by to znamenalo okamžité prepustenie asi 350 ľudí, ktorí boli odsúdení za najmenej závažné trestné činy na najviac jeden rok, vo väznici sa vzorne správali, nie sú recidivisti a podobne. Ich prepustením sa iba na strave okamžite ušetrí 284-tisíc eur a tiež sa tak uvoľní priestor vo väzniciach, aby sa dokázali lepšie prispôsobiť novému štandardu štvormetrového ubytovacieho priestoru na jedného väzňa.
Zmiešaný model podmienečného prepustenia znamená, že prepustení sú fakticky aj na slobode naďalej vo výkone trestu a návrat za mreže im bude hroziť aj za akýkoľvek drobný priestupok.
Trest, nie väzba
Ide o novelu zákona o výkone trestu odňatia slobody. Podmienky výkonu väzby, o ktorých sa diskutovalo koncom roka 2020 a začiatkom roka 2021, upravuje iný predpis – zákon o výkone väzby.
Ak novela zákona o výkone trestu odňatia slobody prejde v tomto znení, v istom zmysle to prehĺbi rozdiely oproti výkonu väzby.
Napríklad ministerstvo správne píše, že „treba venovať pozornosť umiestňovaniu odsúdených čo najbližšie k miestu ich bydliska, pretože ich umiestňovanie vo väčšej vzdialenosti od miesta obvyklého pobytu ovplyvňuje účinnosť ich resocializácie, vyvoláva problém zvýšených finančných dopadov pre rodiny a orgány štátu (...)“.
Rovnako to platí aj pre ľudí, ktorí ešte neboli za nič odsúdení, sú iba obvinení a sú vo väzbe. V prvom kroku o umiestnení obvineného rozhoduje súd, ktorý ho berie do väzby. No hneď potom ho môže nechať premiestniť prokurátor, ktorý toto rozhodnutie ani nemusí zdôvodňovať. Premiestniť obvineného môže dať aj riaditeľ väznice, ale ten na rozdiel od prokurátora musí svoje rozhodnutie zdôvodniť.
Na nedávnej konferencii o prípravnom konaní takúto právnu úpravu kritizoval advokát a profesor Katedry trestného práva Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach Sergej Romža.
„Prokurátori nemajú pravidlá na rozhodovanie o premiestňovaní do väzby, zákon ich nezaväzuje, aby toto svoje rozhodnutie odôvodnili. Bohužiaľ, táto právomoc je nadužívaná a zneužívaná. Je to jeden z prostriedkov, ktorý môžu slúžiť na to, aby obvinený zmenil svoj postoj k stíhaniu. V budúcnosti s tým budeme musieť niečo robiť,“ uviedol na konferencii Romža.
Otvorený Trestný poriadok
V reformnom balíku k výkonu trestu odňatia slobody je aj novela Trestného poriadku. V legislatívnom jazyku to znamená, že tento zákon je „otvorený“. Je preto možné, že v rámci legislatívneho konania vznikne hromadná pripomienka verejnosti s ambíciou využiť „otvorenie“ Trestného poriadku aj na zmenu ustanovenia § 363 a súvisiacich Trestného poriadku.
Mimovládne organizácie Nadácia Zastavme korupciu a VIA IURIS prednedávnom totiž spustili petíciu, ktorou žiadajú prekopať § 363 Trestného poriadku.
Ak by takáto prípadná iniciatíva bola úspešná, prípadné politické presadenie zmien v § 363 Trestného poriadku je nepravdepodobné. Hnutie Sme rodina totiž podporuje zachovanie tohto ustanovenia v súčasnom znení.
(Ne)vhodný vtip o súde
Mirko Simič je advokát z Bosny a Hercegoviny. V roku 2017 zastupoval na súdoch v bosnianskom dištrikte Brčko civilnú žalobu o náhradu škody. Jeho klient čiastočne uspel, ale s takým výsledkom nesúhlasil a preto sa Simič odvolal. Ale aj odvolací súd bol neoblomný.
Simič preto v odvolaní, ktoré adresoval súdu tretieho stupňa zažartoval: „Postoj odvolacieho súdu pripomína tú anekdotu, v ktorej sa profesor pýta študenta, kedy bola zhodená atómová bomba na Hirošimu a koľko ľudí zomrelo, a keď študent odpovie presný počet zabitých ľudí, potom profesor povie, že kolega, to nestačí, nestačí to, treba mená... Zrejme práve takto postupoval druhostupňový súd a preto zamietol odvolanie žalobcu.“
Súd tretieho stupňa toto odvolanie nielenže zamietol, ale Simičovi uložil pokutu vo výške asi 510 eur za pohŕdanie súdom.
Celý prípad sa nakoniec dostal na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý nedávno rozhodol, že išlo o porušenie Simičovho práva na slobodu prejavu.
„Kritické poznámky, ktoré vnútroštátne súdy považovali za urážlivé, Simič predniesol v súdnom konaní. Inými slovami, predniesol ich na fóre, kde mali byť práva jeho klienta prirodzene rázne obhajované. Okrem toho boli tieto poznámky uvedené v odvolaní, na rozdiel od prípadnej kritiky sudcov v médiách. Široká verejnosť o nich teda nevedela,“ uvádza sa v rozsudku.
„Európsky súd pre ľudské práva nie je presvedčený, že vyjadrenia Simiča by sa mohli interpretovať ako bezdôvodné osobné útoky s úmyslom uraziť súd alebo sudcov. Pripomienky totiž smerovali k spôsobu, akým súd druhého stupňa aplikoval pravidlá dokazovania v prípade jeho klienta. Je pravdou, že išlo štipľavé, dokonca sarkastické poznámky, ale použitie takéhoto tónu v poznámkach o súdoch je v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“
„Európsky súd pre ľudské práva súhlasí s vládou a Ústavným súdom Bosny a Hercegoviny, že právnici ako nezávislí odborníci zohrávajú kľúčovú úlohu pri budovaní dôvery verejnosti v súdnictvo. Táto osobitná úloha právnika pri výkone spravodlivosti zahŕňa množstvo povinností; najmä ich profesionálne správanie musí byť diskrétne, čestné a dôstojné. Aby však verejnosť mala dôveru vo výkon spravodlivosti, musí mať dôveru v to, že právnická profesia je schopná klienta účinne zastupovať.“
Rozsudok ESĽP nájdete tu. Rozhodnutie bosnianskeho Ústavného súdu zas tu.
Dozvuky privatizácie bratislavského letiska
Aby som ešte ostal na Európskom súde pre ľudské práva.
Pred pár týždňami tento súd vyniesol rozhodnutie v neprospech Slovenska. Na súd sa obrátila spoločnosť BTS Holding. Je to dcérska firma letiska vo Viedni. Cez túto firmu chcelo viedenské letisko v roku 2006 kúpiť aeroport v Bratislave.
Transakciu nakoniec neodsúhlasil Protimonopolný úrad. Neskôr sa k moci dostala prvá vláda Roberta Fica zo Smeru, ktorá privatizáciu letiska stopla. BTS Holding však v tom čase už zaplatila prvú tranžu kúpnej ceny vo výške 1,8 miliardy korún. Slovensko ju po zrušení transakcie muselo vrátiť.
V dôsledku nesprávneho postupu ministerstva dopravy sa Slovensko dostalo do omeškania s vrátením malej časti sumy. BTS Holding sa preto obrátil na arbitrážny súd a od Slovenska vysúdil 1,8 milióna eur plus úroky z omeškania (je iba náhoda, že prvá tranža kúpnej ceny vo výške 1,8 mld. korún je číselne zhodná so sumou 1,8 mil. eur vysúdenou v arbitráži).
Slovensko odmietlo platiť a na exekučnom súde argumentovalo aj tak, že niekto chce zbohatnúť na úkor daňových poplatníkov. Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že takéto odmietnutie exekúcie bolo neprijateľné.
Slovensku a firme BTS Holding dal súd čas, aby sa dohodli na prípadnom vyrovnaní. Inak sám rozhodne o odškodnení.
Rozsudok ESĽP nájdete tu. Ak máte záujem o arbitrážny rozsudok z tohto prípadu, ozvite sa, pošlem.
Bez názvu je pravidelný týždenný newsletter novinára Adama Valčeka. Prináša komentovaný výber udalostí a jeho poznatkov z konkrétneho týždňa. Vychádza spravidla v piatok popoludní. Niektoré vydania sú bezplatne dostupné na weboch trend.sk a pluska.sk. Jeho pravidelný odber je spoplatnený a je možné sa naň prihlásiť na tomto odkaze.
Ďalšie dôležité správy
