Rozhodnutie, ktoré Bonul určite potešilo a kto bude súdiť čurillovcov

„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Bonul je trochu bližšie k tomu, aby spoznal dôvody odňatia previerky

Vlani v apríli som tu spomínal spor v súvislosti s odňatím najvyššej previerky pre bezpečnostnú agentúru Bonul. Najvyšší správny súd sa vtedy obrátil na Súdny dvor Európskej únie so štyrmi otázkami, ktoré súviseli so snahou umožniť firme prístup k utajovaným materiálom, na základe ktorých jej bola v roku 2020 odňatá bezpečnostná previerka. Národný bezpečnostný úrad totiž trvá na tom, že Bonul si väčšinu podkladov nesmie preštudovať.

Zo slovenskej perspektívy je prípad zaujímavý Bonulom, ale inak má celoeurópsky význam, pretože súvisí s tendenciou najvyšších súdnych autorít zvýšiť transparentnosť uzatvorených rozhodovacích procesov o národnej bezpečnosti. Je to badateľné už niekoľko rokov napríklad v súvislosti s azylovými konaniami.

Takýto význam prípadu teraz potvrdil samotný Súdny dvor EÚ, keď o Bonule rozhodol v 15-člennej veľkej komore, ktorá prerokúva mimoriadne zložité a dôležité kauzy. Rozsudok vyhlásila v pondelok 29. júla.

Pre zachovanie zrozumiteľnosti rozprávania používam názov Bonul, hoci súkromná bezpečnostná služba sa vlani premenovala na protectus a zmenila majiteľa.

Revolučné obdobie. NBÚ odňal Bonulu previerku v roku 2020. Spoločenskú atmosféru vtedy formovali správy Mariana Kočnera cez šifrovaciu apku Threema, veľkolepé policajné akcie a časté väzobné trestné stíhania vysokopostavených úradníkov, sudcov a vplyvných podnikateľov.

Vo väzbe vtedy skončil aj syn zakladateľa firmy Bonul Norbert Bödör pre podozrenie, že profitoval z ovplyvňovania pôdohospodárskych dotácií. Z jeho správ s M. Kočnerom cez Threemu zas vyplynulo podozrenie, že v ére predchádzajúcich vlád Smeru mal N. Bödör vplyv na políciu.

NBÚ pred štyrmi rokmi odňal Bonulu previerku preto, že podnik a jeho vtedajší konatelia Miroslav Bödör a jeho dcéra Miriam boli preverovaní políciou „v súvislosti s rôznymi trestnými činmi“.

Úrad tiež spomína bližšie nespresnené neobvyklé platby z Bonulu či personálne prepojenie „s inou spoločnosťou, s ktorou sa Bonul zúčastňoval obchodných súťaží, čím v skutočnosti súťažili spoločnosti pod spoločnou kontrolou“. Ide o známy prípad ekonomického a personálneho prepojenia medzi firmami Bonul a Vel Security.

Niektoré podrobnosti a ďalšie dôvody sú však utajené. Predseda senátu Najvyššieho správneho súdu a sudca spravodajca prípadu Michal Novotný k tomu uviedol toto: „Sčasti však NBÚ odkázal na iné významné skutočnosti, ktoré označil (zjednodušene) ako ‚skutočnosti uvedené na určitých stranách, v určitých odsekoch alebo v určitých prílohách utajovaného listinného dôkazu určitého čísla z určitého dátumu‘, o ktorých neuviedol žiadne ďalšie podrobnosti.“

Bonul dôvody na odňatie bezpečnostnej previerky odmieta. Prípad sa preto ešte v roku 2021 dostal na súd. Sudca M. Novotný síce požiadal NBÚ, aby firme poskytol utajené podklady, ale ani jeho úrad nevypočul. Advokátovi Bonulu umožnil preštudovať si iba dve utajované listiny, pretože podľa úradu by prístup k zvyšku mohol viesť k „odhaleniu informačných zdrojov, ohrozeniu aktivity a efektivity doterajšej činnosti úradu a ďalších štátnych orgánov“ vo vzťahu k Bonulu. 

„V každom prípade však musí advokát aj naďalej zachovávať mlčanlivosť o utajovanej skutočnosti, čo v praxi znamená, že s ňou nemôže oboznámiť ani svojho klienta,“ upozornil M. Novotný. S kolegami v senáte sa preto obrátili na Súdny dvor EÚ s otázkami, či je to takto v poriadku.

Ak podklady neukážu a sú dôležité, prehrávajú. Parlamentný výbor na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ spochybňoval, či má Súdny dvor EÚ právomoc otázky zodpovedať. Neuspel. Ak by išlo iba o vnútroštátnu bezpečnostnú previerku, tak podľa rozsudku by bola táto výhrada opodstatnená.

Ale Slovensko si pred rokmi nastavilo pravidlá tak, že previerka na prístup k utajovaným skutočnostiam Únie je bezprostredne spojená s previerkou na prístup k vnútroštátnym tajomstvám; ak NBÚ odníme vnútroštátnu previerku, automaticky padá aj povolenie na prístup k tajomstvám Únie. Tak to bolo aj v prípade Bonulu. 

Súdny dvor EÚ preto rozhodol, že v takejto situácii ide o „akt predstavujúci vykonanie práva Únie“. Preto sa pri ňom treba riadiť Chartou základných práv Únie a do toho má čo hovoriť Súdny dvor.

Je teda neposkytnutie podkladov k odňatiu previerky Bonulu v poriadku alebo nie? Súdny dvor na to nedal jednoslovnú odpoveď, ale ponúkol návod, ktorý bezpečnostnú službu určite potešil.

Najvyšší správny súd je podľa rozsudku povinný preskúmať, či je neposkytnutie podkladov firme naozaj odôvodnené. Ak zistí, že „bezpečnosť štátu nebráni aspoň čiastočnému oznámeniu dôvodov alebo dôkazov“, tak dá príležitosť NBÚ, aby Bonulu chýbajúce podklady poskytol.

Rozhodujúce slovo má pritom súd – čo je tiež v súlade s dlhodobou tendenciou najvyšších súdnych autorít (napríklad tu), že konečné slovo pri vyhodnotení významu utajovaných informácií majú súdy, nie vládne inštitúcie a tajné služby. 

„Ak NBÚ nebude súhlasiť s ich oznámením, Najvyšší správny súd pristúpi k preskúmaniu zákonnosti odňatia previerky len na základe dôvodov a dôkazov, ktoré boli sprístupnené,“ znie kľúčová odpoveď Súdneho dvora Únie. 

Zjednodušiť sa dá takto – ak Najvyšší správny súd usúdi, že podklady sú pre prípad natoľko dôležité, že národná bezpečnosť ide bokom, tak NBÚ ich musí poskytnúť, inak v konečnom dôsledku prehráva.

Po rozhodnutí Súdneho dvora by mal teraz Najvyšší správny súd pokračovať v konaní o žalobe pre zrušenú previerku Bonulu. Naposledy naplánoval pojednávanie na začiatok roka 2023, no termín zrušil práve preto, že poslal otázky na európsky súd v Luxemburgu.

Rozhodnutie Súdneho dvora je však dôležité aj pre budúce spory o bezpečnostné previerky, pretože zvyšuje transparentnosť rozhodovacieho procesu o jej zrušení.

Bonul v roku 2020 prišiel o 17 miliónov eur v tržbách a výrazný pokles sa podarilo spomaliť až v predchádzajúcich dvoch rokoch. Zďaleka nejde iba o verejné zákazky, ku ktorým potreboval bezpečnostnú previerku. Jej odňatie ovplyvnilo aj reputáciu medzi ostatnými klientmi. V minulosti pritom k desiatke najväčších klientov bezpečnostnej služby nepatrili iba štátne firmy Transpetrol či Slovenská pošta, ale aj tri z desiatich najväčších bánk v krajine alebo jeden z najväčších obchodných reťazcov.

Kto bude súdiť čurillovcov v ich prvej kauze

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave Michal Oravec 15. júla podal obžalobu na vyšetrovateľov Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Štefana Mašina, Milana Sabotu, operatívcov Róberta Magulu a Branislava Dunčka, a niekdajšieho riaditeľa policajnej inšpekcie Petra Scholtza. 

Viní ich z toho, že v roku 2021 sa podieľali na údajnom vykonštruovaní trestného konania proti vyšetrovateľke policajnej inšpekcie Diane Santusovej a jej kolegom s cieľom zmariť prácu inšpekcie – ktorá preverovala integritu trestných stíhaní v exponovaných kauzách, ktoré na Národnej kriminálnej agentúre viedli práve J. Čurilla s kolegami. Prokuratúra v tom vidí zneužitie právomoci verejného činiteľa.

Elektronická podateľňa Mestského súdu Bratislava I obžalobu náhodne pridelila sudcovi Jurajovi Kapinajovi. Práve on však v septembri 2021 ako sudca v služobnej pohotovosti rozhodol o väzbe pre týchto vyšetrovateľov NAKA. 

Čelil preto nevídanej vlne kritiky, keďže časť médií a verejnosti sympatizuje najmä s trestne stíhanými vyšetrovateľmi. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie J. Kapinaja zrušil, obvinených vyšetrovateľov prepustil na slobodu a ich stíhanie v rámci rozhodovania o väzbe vyhodnotil ako nepodložené. Krajská prokuratúra naproti tomu naďalej vidí dôvody na ich stíhanie a preto na nich podala obžalobu.

NAKA neskôr J. Kapinaja začala vyšetrovať pre podozrenie, že trestne stíhaných policajtov zámerne poškodil. Využila na to nový paragraf o takzvanom ohýbaní práva. Predseda trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko túto snahu kritizoval ako revanš nepohodlnému sudcovi. 

Námietka zaujatosti. Keď teraz systém náhodne pridelil obžalobu J. Kapinajovi, tak policajti okolo J. Čurillu proti nemu podali námietku zaujatosti. Sudca sa však z rozhodovania nevylúčil. Vyplýva to z jeho rozhodnutia, ktoré na sociálnej sieti zverejnil obhajca policajtov Peter Kubina z advokátskej kancelárie Dentons. 

Sudcovi vyčítajú napríklad to, že bol dopredu rozhodnutý o väzbe vyšetrovateľa Štefana Mašina. Jeho meno je totiž uvedené v príkaze na prijatie obvinených vyšetrovateľov do väzby, ktorý je datovaný k 15. septembru 2021. Ibaže o väzbe Š. Mašina rozhodol sudca J. Kapinaj až nasledujúci deň 16. septembra.

Sudca teraz v rozhodnutí o námietke vysvetlil, že ide o dôsledok toho, že asistentka pripravila „tzv. ‚šmiráky‘ príkazov na nečisto a až následne po výsluchu obvinených o vzatí do väzby sa tieto v pojednávacej miestnosti upravujú, tlačia a podpisujú“.

J. Kapinaj tvrdí, že išlo o zjavnú chybu v písaní a nedá sa z nej vyvodiť jeho zaujatosť. Argumentuje aj tým, že medzi takto pripravenými konceptami boli aj doklady k prípadnému prepusteniu obvinených. „Súčasťou týchto ‚šmirákov‘ je napríklad aj príkaz na prepustenie zo zadržania v prípade nevzatia obvinených do väzby,“ napísal sudca.

Zmena zákona a odpočúvania. Čurillovci podajú proti rozhodnutiu J. Kapinaja o svojom nevylúčení sťažnosť, rozhodne o nej Krajský súd v Bratislave – a nakoniec to môže priniesť zaujímavé rozhodnutie pre širšiu prax.

Obhajca obvinených P. Kubina v námietke a ani sudca J. Kapinaj v rozhodnutí o nej sa totiž špeciálne nezaoberali zmenou Trestného poriadku účinnou od 15. marca. Zo zákona totiž vypadla veta, že dôvodom na vylúčenie sudcu „nie je jeho skoršie rozhodnutie o obvinenom, spoluobvinenom alebo iných obvinených, ktorých trestné činy spolu súvisia“. Takýmto skorším rozhodnutím môže byť aj rozhodnutie o väzbe. 

Ak väzobné rozhodnutie pred 15. marcom podľa zákona nebolo dôvodom na vylúčenie sudcu, ale zo zákona táto veta vypadla, tak teraz to dôvod na vylúčenie sudcu môže byť. Či to tak naozaj je, môže zodpovedať práve Krajský súd v Bratislave.

Situáciu okolo J. Kapinaja a súdenia čurillovcov navyše skomplikoval Ústavný súd nedávnym zjednocujúcim stanoviskom. Zákonnosť odpočúvania v trestnom konaní má podľa stanoviska najprv preskúmať sudca, ktorý rozhoduje o obžalobe. V tomto prípade by to bol J. Kapinaj.

Prokuratúra obžalovala policajtov na základe záznamov z odpočúvaní – konkrétne tie, ktoré sú citované v obžalobe, schvaľovali kolegovia J. Kapinaja z toho istého súdu. Ak by teda išlo iba o ne, nikto by nezapochyboval, že by podrobil prácu kolegov objektívnej kritike. No je to zložitejšie.

Samotný J. Kapinaj totiž schvaľoval iné odpočúvania policajtov v tom istom trestnom konaní. Dokopy vydal jedenásť príkazov z celkovo 23 vydaných povolení na odpočúvanie. O týchto príkazoch nie je známe, čo nimi policajná inšpekcia sledovala a zistila, a ani to, ako súvisia s odpočúvaniami, ktoré schválili kolegovia J. Kapinaja. Samotní čurillovci o týchto ostatných odposluchoch oficiálne ani nevedia. 

Práve súvis medzi jednotlivými informačno-technickými prostriedkami je dôležitý na zodpovedanie otázky, či si sudca už niekedy v minulosti vytvoril názor na nahrávanie schválené jeho kolegami alebo by ich prácu prvýkrát posúdil až na hlavnom pojednávaní s J. Čurillom a jeho policajnými kolegami.

Bez názvu je týždenný newsletter Adama Valčeka. Prináša komentovaný výber udalostí a jeho poznatkov z konkrétneho týždňa. Vychádza na adamvalcek.sk a trend.sk spravidla v nedeľu. V prípade, že máte akékoľvek pripomienky alebo námety, napíšte e-mail autorovi.