ESĽP sa pýta na policajné prehliadky právnických kancelárií aj chaos pri pandémii (sumár)

Európsky súd pre ľudské práva v pondelok 28. augusta oficiálne zverejnil ďalší väčší balík sťažností, ktoré boli v uplynulých týždňoch oznámené slovenskej vláde. Je v ňom šesť prípadov.

Tri súvisia so sledovanými trestnými stíhaniami. Ďalšie dve s chaotickými epidemiologickými opatreniami pri pandémii ochorenia covid-19.

V poslednom prípade ide o podozrenie, že rasovo motivovaný zásah polície počas pandémie nebol dostatočne vyšetrený.
Iniciatíva slovenských maloobchodníkov už v roku 2021 predpokladala, že sťažnosti v súvislosti s opatreniami vlády Igora Matoviča pri zatváraní obchodov počas pandémie ESĽP presvedčia, aby ich detailnejšie preskúmala. V tomto roku ich Slovensku oznámila päťdesiat. Iba v súvislosti s covidovými opatreniami.

Už začiatkom leta ESĽP zverejnil informáciu, že prijal na ďalšie konanie sťažnosť siete kníhkupectiev Panta Rhei. Poukazuje v nej na to, že museli byť zatvorené, ale supermarkety, ktoré predávali aj knihy, ostali otvorené. Už skôr sa k tomu kriticky vyjadril ústavný sudca Peter Straka, ale medzi kolegami nenašiel podporu.

Ešte v máji ESĽP zverejnil informáciu, že prijal sťažnosť Lyžiarskeho klubu Baba tiež v súvislosti s epidemiologickými opatreniami. Namieta v nej, že prevádzku lyžiarskeho vleku v Pezinku musel obmedziť na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva, ale vnútroštátne pravidlá neumožňovali, aby sa podnikateľ obrátil na súd s návrhom na preskúmanie správnosti a primeranosti jednotlivých opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia covid-19.

Nižšie nájdete sumár sťažností, ktorých oznámenie bolo zverejnené 28. augusta 2023.

Dôležitá poznámka. Oznámenie sťažností vláde neznamená, že ESĽP nakoniec rozhodne v neprospech Slovenska. Je to však signál, že ich vníma ako zmysluplné a ďalej sa bude podrobne zaoberať ich podstatou. Oznámením dáva vláde priestor, aby na podozrenia z porušovania ľudských práv reagovala a prípadne ich vyvrátila (vlani ESĽP spracoval asi 40-tisíc sťažností celkovo, výraznú väčšinu však odmietol bez toho, aby ich predtým jednotlivým vládam notifikoval).

Marián Kučerka proti Slovenskej republike

Ide o oficiálne potvrdenie informácie spred mesiaca. ESĽP sa pýta vlády na okolnosti zadržania bývalého vyšetrovateľa finančnej polície Mariána Kučerku.

Medzičasom Najvyšší súd M. Kučerku právoplatne odsúdil za prijatie dvoch úplatkov. Odsedieť si má desať a pol roka. Momentálne je v Bosne a Hercegovine, kde čaká na rozhodnutie o prípadnom politickom azyle.

ESĽP v zverejnených otázkach pripomína, že Najvyšší súd a predseda jeho senátu „sudca K.“ pri rozhodovaní o väzbe M. Kučerku nespĺňali štandardy nezávislosti podľa európskeho ľudskoprávneho dohovoru, čo konštatoval už slovenský Ústavný súd.

Ide o sudcu Juraja Klimenta, ktorý podľa Ústavného súdu nemal o M. Kučerkovi rozhodovať, pretože v trestnej veci M. Kučerku bol činný synovec J. Klimenta - prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa. Najvyšší súd rozhodnutie Ústavného súdu nerešpektoval.

Témou aktuálne oznámenej sťažnosti sú najmä okolnosti zadržania a uväznenia M. Kučerku koncom roka 2020. Keď Ústavný súd neskôr zrušil rozhodnutie o väzbe M. Kučerku, prípad nevrátil Najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, pretože už bol prepustený na slobodu – v sťažnosti pre ESĽP preto poukazuje, že dodnes nikto riadne nepreskúmal zákonnosť jeho väzby. Takéto preskúmanie mu garantuje európsky ľudskoprávny dohovor.

Vojtech Kavečanský proti SR (2. sťažnosť)

Aj v tomto prípade ide o oficiálne potvrdenie skorších informácií.

Už pred letom ESĽP oznámil, že sa zaoberá prvou sťažnosťou notára Vojtecha Kavečanského. Je súdený za spreneveru a v prvom prípade poukazuje na nedobré podmienky vo väznici v Košiciach. Poukazuje na veľkosť ciel, nedostatok denného svetla a spánku, zlú úroveň hygieny, obmedzenie kontaktov s rodinou a podobne.

Teraz ESĽP zverejnil oznámenie o druhej sťažnosti V. Kavečanského. Namieta v nej policajnú prehliadku notárskeho úradu zo 4. augusta 2021. Tvrdí, že pred jej začiatkom nebol jemu ani jeho kolegom doručený príkaz prokurátora na prehliadku. Poukazuje aj na to, že kriminálna polícia odtiaľ vzala dáta o klientoch, ktoré sú dôverné.

Trestne stíhaný notár sa obrátil aj na Ústavný súd, ale vlani tam nepochodil. V takýchto prípadoch totiž Ústavný súd štandardne sťažnosti odmieta s vysvetlením, že obvinený si má námietky proti domovej prehliadky najprv riešiť priamo v trestnom konaní. ESĽP sa pýta, či je to v súlade s dohovorom o ochrane ľudských práv.

Tomáš Kulák proti SR

Aj ďalšia oznámená sťažnosť súvisí s policajnými prehliadkami – tentokrát advokátskej kancelárie.