Čurillovci sú ochotní vysvetľovať nahrávky svojich rozhovorov pred Súdnou radou

Policajti okolo vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jána Čurillu sú pripravení prehovoriť pred ad hoc komisiou, ktorú v utorok zriadila Súdna rada. Preveriť má podozrenia z vládnej brožúry Únos spravodlivosti, ktoré vyplývajú zo zachytených rozhovorov medzi J. Čurillom, jeho kolegom vyšetrovateľom Pavlom Ďurkom a ďalšími policajtami. Uviedol to ich obhajca Peter Kubina z advokátskej kancelárie Dentons.

Publikácia na základe odpočúvaní kancelárií vyšetrovateľov NAKA a ich komunikácie cez mobilnú aplikáciu WhatsApp opisuje napríklad podozrenia, že policajti okolo J. Čurillu vyčkávali s vznesením obvinenia a zadržaním obvineného podľa toho, ktorý sudca má službu na Špecializovanom trestnom súde.

V brožúre je citované aj odpočúvanie, kde policajti zmieňujú existenciu dohody medzi prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry a dvomi sudcami Špecializovaného trestného súdu, aby konkrétny obvinený ostal vo väzbe napriek tomu, že všetci vedeli, že je v nej nezákonne a preto by mal byť okamžite prepustený.

Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala už v roku 2022 odmietol výroky, že by sa dal vybaviť ktorýkoľvek sudca tohto súdu. „Dôrazne sa ohradzujem voči tomuto tvrdeniu,“ vyhlásil.

Kočnera sa na Threemu nepýtali

Ad hoc komisia si pravdepodobne vyžiada od policajnej inšpekcie informácie z odpočúvaní, aby tvrdenia vo vládnej publikácii overila. Ak zistí, že sú naozaj podložené, môže odporučiť disciplinárne stíhanie konkrétnych sudcov.

„Očakávame, že komisia umožní klientom vyjadriť sa, ak si skutočne vyžiada výsledky odpočúvania a iné dôkazy zhromaždené Úradom inšpekčnej služby, ktoré zachytávajú údajné prejavy klientov a ak by ich chcela použiť na vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti sudcov,“ uviedol P. Kubina. Upozorňuje, že ani policajná inšpekcia nemá stotožnené všetky nahraté osoby a vyjadrenia nahratých policajtov sú preto podľa neho nevyhnutné na objektívne objasnenie obsahu nahrávok.

Podrobnosti o zamýšľaných úkonoch päťčlennej ad hoc komisie budú známe najskôr na budúci týždeň, Súdna rada ju totiž zriadila iba v utorok a bolo to nečakané. Zasadnutia komisie budú podľa rokovacieho poriadku Súdnej rady neverejné.

Rada má zatiaľ s takouto komisiou iba jedinú skúsenosť. V roku 2019 ju zriadila, aby preverila podozrenia, ktoré vyplynuli z komunikácie Mariana Kočnera cez aplikáciu Threema.

Príležitosť vyjadriť sa vtedy dostali niektorí sudcovia. Nie je známe, že by si komisia vtedy zavolala iné osoby.

Nekomunikovala ani so samotným M. Kočnerom, hoci jeho obhajoba dlhodobo spochybňuje autenticitu komunikácie cez Threemu. „Neregistrujem žiadnu žiadosť o stanovisko ku komunikácii v Threeme odo mňa ani od M. Kočnera,“ potvrdil jeho obhajca Marek Para.

V roku 2019 komisia zostavila 26-stranovú správu, ktorá podrobne opisuje jej činnosť a závery. Odporučila disciplinárne stíhanie dvoch sudkýň a legislatívne zmeny.

Príkaz na prijatie do väzby

Advokát P. Kubina tiež informoval, že ad hoc komisiu chce upozorniť, že rovnaké podozrenia o postranných dohodách medzi prokuratúrou a súdom sa objavujú aj v trestnom stíhaní samotných vyšetrovateľov NAKA okolo J. Čurillu.

Od septembra 2021 sú obvinení pre podozrenia z manipulácie vyšetrovaní. Dva týždne strávili vo vyšetrovacej väzbe. Krajský súd v Bratislave ich prepustil a ich obvinenie spochybnil. Prípad v tom čase riešila Krajská prokuratúra Bratislava a Okresný súd Bratislava III.

V stredu doobeda na Facebooku zverejnil informáciu, že v príkazoch na prijatie obvinených vyšetrovateľov J. Čurillu, P. Ďurku a Milana Sabotu do väzby z 15. septembra 2021 je uvedené aj to, že spolu s nimi je väzobne stíhaný aj štvrtý obvinený vyšetrovateľov Štefan Mašin. Ale o jeho väzbe sudca vtedajšieho Okresného súdu Bratislava III Juraj Kapinaj rozhodol až na druhý deň 16. septembra. „To znamená, že o väzbe pre Š. Mašina bol sudca celkom evidentne rozhodnutý už vopred, teda ešte skôr, ako tohto obvineného vôbec videl a vypočul,“ napísal advokát v príspevku na sociálnej sieti.

Doplnené 22. 3. 2024 o 13:20 hod.: Sudca J. Kapinaj upozornil, že počas týždeň trvajúcej sudcovskej služby prichádza súdu mnoho návrhov a od tohto konkrétneho rozhodnutia uplynuli už viac než tri roky. „Je nemysliteľné, aby si to akýkoľvek sudca pre prípravné konanie v akejkoľvek veci mohol s takýmto časovým podrobne pamätať a mohol relevantne odpovedať na takýto druh otázok,“ uviedol. Dodal, že v tomto prípade navyše ide o obhajobnú argumentáciu. „Sudca nemôže a nesmie komentovať a vyjadrovať sa k mediálnym výstupom obhajcov, respektíve k ich stratégii, ktorú volia pri obhajobe svojich klientov,“ doplnil.

Čas doručenia návrhu

V inom prípade zas P. Kubina podozrieva Krajskú prokuratúru Bratislava, že si vybrala, ktorý sudca Okresného súdu Bratislava III bude rozhodovať o väzbe pre spolupracujúceho svedka Ľudovíta Makóa a bývalého námestníka riaditeľa SIS Borisa Beňu. Jeho obhajcom bol práve P. Kubina.

Krajská prokuratúra Bratislava Ľ. Makóa a B. Beňu podozrievala, že krivo svedčili proti bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému. V roku 2022 ich preto navrhla vziať do vyšetrovacej väzby.

Okresný súd Bratislava III prevzal návrh v pondelok 4. apríla 2022 o 8:05 hod. No NAKA pri vyšetrovaní prípadu Rozuzlenie zaistila kamerové záznamy zo súdu, na ktorých je zachytené, že službukonajúci prokurátor Vladimír Pravda prišiel do budovy súdu s návrhom na vzatie do budovy už o 7:49 hod. a odišiel z nej o 08:02 hod. Ak by návrh neprišiel na súd do 08:15 hod., museli by byť obvinení okamžite prepustení.

Advokát P. Kubina tvrdí, že návrh na vzatie do väzby mal bezodkladne doručiť službukonajúcemu sudcovi, čo bol v tom momente Karol Posluch a nečakať do 8:00 hod., kedy do služby nastúpila sudkyňa Iveta Halvoňová. Obvinených do väzby nevzala a ich trestné stíhanie spochybnila.

„Vzhľadom na časový odstup sa k tomu vôbec neviem vyjadriť. Podsúvané špekulatívne závery o nejakom výbere sudcov absolútne vylučujem,“ reagoval prokurátor V. Pravda. On sám bol vtedy iba službukonajúci prokurátor, kauzu Ľ. Makóa a B. Beňu mal na starosti prokurátor Martin Kováč.

„V tom čase mala podateľňa Okresného súdu Bratislava III otvorené od 8:00 hod., čo je dohľadateľné, takže zrejme dôvod, pre ktorý som sa v danom čase pred ôsmou hodinou pohyboval v budove je ten, že podateľňa prijímala písomnosti po 08:00 hod. a v čase pred 08:00 hod. sa tam nenachádzal zamestnanec podateľne,“ dodal V. Pravda.

Témy sú mimo mandát komisie

P. Kubina napriek tomuto stanovisku tvrdí, že je to téma na preverenie pre ad hoc komisiu Súdnej rady. „Pri väzbe plynú lehoty v hodinách. Prokuratúra preto nie je odkázaná na doručovanie do podateľne a návrhy sa odovzdávajú priamo službukonajúcemu sudcovi alebo jeho asistentke. Prokurátor tam bol buď ako verejnosť odkázaná na podateľňu, ale potom mal čakať pred dverami súdu do 8:00 hod. Alebo tam bol ako orgán činný v trestnom konaní doručovať písomnosť priamo do rúk sudcu, ale v takom prípade sa proces neriadil otváracími hodinami súdu,“ dodal. Pripomenul, že na návrhu na vzatie obvinených do väzby je poznačený čas doručenia 08:05 hod., hoci podľa kamerových záznamov prokurátor z budovy odišiel o 08:02 hod.

Nateraz je pravdepodobné, že ad hoc komisia Súdnej rady sa týmito informáciami zaoberať nebude. Jej mandát je totiž na základe rozhodnutia rady obmedzený iba na overenie informácií, ktoré sú obsiahnuté vo vládnej brožúre Únos spravodlivosti a v nej detaily o týchto väzobných rozhodnutiach Okresného súdu Bratislava III uvedené nie sú.

Rovnako sa dá očakávať, že P. Kubina sa napriek tomu na Súdnu radu obráti, aby na tieto informácie oficiálne poukázal, čo vyvolá ďalšiu diskusiu o zameraní ad hoc komisie.