Čo je premlčané? Do debaty o protikorupčných stíhaniach vstupuje „európsky rozmer“

„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Urobili vaši našim, urobia naši vašim?

Uplynuli už viac než tri týždne, odkedy Úrad inšpekčnej služby obvinil niekdajších vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jána Čurillu, Pavla Ďurku a Ľubomíra Daňka, a prokurátora Michala Šúreka pre skrývanie výpovedí spolupracujúcich svedkov v technickom spise číslo 80.

P. Ďurku ešte predtým obvinili za to, že v lete 2021 podľa odpočúvania „vyrobil skutok“, aby otočil Patrika Vidašiča naspäť do väzby.

Obvinenie v súvislosti s technickým spisom číslo 80 vyzerá ako dosiaľ najkonkrétnejší opis podozrení z manipulácie vyšetrovaní veľkých káuz – priamo v obvinení sa spomínajú Mýtnik, Očistec a Judáš.

Z odposluchov o otočke P. Vidašiča zas vyplýva podozrenie, že NAKA, prokuratúra a Špecializovaný trestný súd sa koordinovali tak, že P. Vidašiča držali 16 dní v nezákonnej väzbe a za ten čas P. Ďurka pracoval na obvinení, pre ktoré ho bezprostredne po prepustení na slobodu opätovne zadržali pred väznicou.

Ide o vážne podozrenia, z veľkej časti podložené nahrávkami z odpočúvania kancelárií NAKA, ktoré so súhlasom súdu realizovala policajná inšpekcia, ale ani to nemusí stačiť, ak má byť trestné stíhanie niekdajších vyšetrovateľov NAKA férové.

Objavilo sa k nemu niekoľko solídnych výhrad. Vyplýva z nich podozrenie, že inšpekcia a trnavská krajská prokuratúra postupujú pri stíhaní policajtov okolo J. Čurillu tak, ako to kritici vyčítali kedysi im – premotivovane a zaujato.

Nahrali dozorového prokurátora? Ak áno, čo je na nahrávkach? Asi najvážnejšia výhrada súvisí s nestrannosťou prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava Michala Žeňucha, ktorý dozoruje trestné stíhanie pre technický spis číslo 80 aj pre otočku P. Vidašiča.

Bývalý vyšetrovateľ Ľ. Daňko už krátko po svojom obvinení v rozhovore pre denník SME povedal, že má k dispozícii „nahrávky“, ktoré preukazujú „aktívny styk“ tohto prokurátora s politikmi. Podrobnosti však vtedy neboli známe, začali sa šíriť až teraz.

Reportér denníka SME Peter Kováč v uplynulých dňoch uviedol, že podľa jeho informácií sa M. Žeňuch chválil svojimi kontaktmi na stretnutí prokurátorov v Krpáčove. Konkrétne vraj menoval ministra obrany Roberta Kaliňáka zo Smeru.

Údajná nahrávka prokurátora má pochádzať zo športových dní, ktoré Krajská prokuratúra Trnava organizovala pre prokurátorov začiatkom júna. Oba prípady sa vtedy už vyšetrovali.

M. Žeňuch na športových dňoch naozaj bol – dokazujú to fotografie, ktorých časť už stíhaní policajti predložili Generálnej prokuratúre s návrhom, aby ich kauzy odňala trnavskej krajskej prokuratúre pre jej zaujatosť.

Stále však nevedno, či existuje spomínaný zvukový záznam, čo je na ňom, kto ho vyhotovil a za akých okolností.

Trestne stíhaní policajti s tým už M. Žeňucha konfrontovali prostredníctvom námietky zaujatosti. Píšu v nej, že prokurátor sa vraj pred kolegami chválil, že práve on „u*ebe“ čurillovcov, čo v policajnom slangu znamená odstíhanie páchateľov.

Vraj spomínal aj kontakty s R. Kaliňákom, čo obvinení policajti dávajú do súvisu s tým, že práve minister obrany sa neskôr v InfoVojne vyjadroval k posunom vo vyšetrovaní podozrení z manipulácií trestných stíhaní v rokoch 2020 až 2022. V internetovom rádiu hovoril, že „nejaký posun je, ale veľmi ho nie je vidieť navonok“.

Prokurátor M. Žeňuch sa k námietke zaujatosti ešte nevyjadril. Namiesto toho obvinených policajtov vyzval, aby mu predložili dôkazy, ktoré v nej spomínajú. S tým však zatiaľ vyčkávajú. Chcú totiž docieliť, aby sa prokurátor najprv vyjadril, či sú informácie o jeho rečiach na športových dňoch pravdivé alebo nie – predsa on to musí vedieť najlepšie, napísali v námietke. Dôkazy chcú neskôr predložiť Generálnej prokuratúre.

V prípade trestného stíhania za skrývanie výpovedí v technickom spise číslo 80 by malo vylúčenie dozorového prokurátora pre zaujatosť vážne následky – M. Žeňuch bol totiž osobne prítomný pri všetkých dôležitých výsluchoch a svedkom priamo kládol otázky. Prokuratúra by sa teda musela vysporiadať čo s nimi a ich výpoveďami.

Spolupracujúca osoba? Benefit? S ďalšou výhradou prišiel blízky kolega trestne stíhaného prokurátora Michala Šúreka prokurátor Ondrej Repa.

V rozhovore pre denník SME zapochyboval o procesnom postavení dôležitého svedka v kauze zatajovania výsluchov – je ním bývalý vyšetrovateľ východoslovenskej pobočky NAKA Jaroslav Vereščák, ktorý inšpekcii potvrdil, že nadriadení mu kázali vypočúvať spolupracujúcich svedkov v exponovaných kauzách k skutkom, o ktorých nič nevedel a navyše ho inštruovali, aby boli niektoré časti výsluchov vynechané.

„Je rovnako prekvapujúce, že pre spis 80 sú obvinení páni Čurilla a Daňko, avšak pán Vereščák, ktorý ako sám uviedol, nevedel, k čomu osoby vypočúval, obvinený nie je,“ uviedol prokurátor O. Repa.

Toto kritické stanovisko treba vnímať aj v kontexte výpovede J. Vereščáka, ktorý v nej tohto prokurátora opakovane zmieňuje. Tvrdí napríklad, že to bol práve O. Repa, kto podľa neho „fyzicky zabezpečoval vybavenie priestoru“ – neoznačenej budovy ministerstva vnútra na okraji hlavného mesta, kde v roku 2021 policajti diskrétne a bez evidencie vstupov vypočúvali spolupracujúcich svedkov.

Spomína ho aj v súvislosti s údajnými inštrukciami o selekcii výpovedí. „Nepamätám si presné detaily, ale áno, bol som požiadaný, aby niektoré časti výsluchu boli vynechané, požiadal ma o to pravdepodobne O. Repa, niektoré časti podľa jeho vyjadrení mali byť nedostupné, aby nedochádzalo podľa jeho vyjadrenia k únikom informácií a preto bolo potrebné nanovo vypočuť pána Suchobu (podnikateľ Michal Suchoba, spolupracujúci svedok v kauze Mýtnik, ktorú dozoruje O. Repa, pozn. autora). Určite mi bolo povedané, ktoré pasáže je potrebné vynechať. Ak by mi to povedal niekto iný ako O. Repa, určite by to nebolo bez jeho vedomia,“ vypovedal J. Vereščák.

Napriek tomuto kontextu je kritická poznámka O. Repu vo vzťahu k potencionálnemu stíhaniu J. Vereščáka namieste. Špeciálne to platí po novele Trestného poriadku, ktorú presadila koalícia Smeru, Hlasu a SNS, a jej účelom bolo okrem iného zvýšiť transparentnosť poskytovania výhod pre spolupracujúcich svedkov.

Ak totiž J. Vereščák vypovedá, že dostával inštrukcie, ktoré časti výsluchov treba vynechať, tak inšpekcia by mala ďalej zisťovať, čo sa s tými inštrukciami dialo, či ich plnil a ak áno, aká je jeho vlastná trestnoprávna zodpovednosť za takúto selekciu obsahu výpovedí.

Po novele Trestného poriadku totiž platí, že výhodou pre spolupracujúceho podozrivého je aj „opomenutie“, teda situácia, že orgány činné v trestnom konaní niečo nevyšetrujú.

Inšpekcia by mala o poskytnutí benefitov spísať záznam. Nateraz nie je známe, že by bol založený vo vyšetrovacom spise ku kauze zatajovania výpovedí.

Autenticita prepisov nahrávok. Tretiu výhradu v uplynulých dňoch formuloval obhajca obvinených policajtov Peter Kubina z advokátskej kancelárie Dentons.

Na sociálnej sieti upozornil, že policajná inšpekcia v obvinení za vytvorenie technického spisu číslo 80 nesprávnym prepisom jediného slova na nahrávke z odpočúvania úplne zmenila význam vyjadrenia, ktoré predniesol J. Čurilla.

V súvislosti s informáciami z technického spisu J. Čurilla kolegom hovoril, že vyšetrovateľ Milan Sabota je „šikovný v zháňaní vecí“, tak preto nech aj bližšie nespresnené poznatky od spolupracujúceho svedka Michala Suchobu zo spisu číslo 80 „popreveruje“ on.

Nahrávka má síce v tomto momente nízku kvalitu, no slovo „popreveruje“ je na nej pri opakovanom počúvaní zreteľné. Inšpekcia však do obvinenia túto vetu prepísala tak, že M. Sabota nie „popreveruje“ informácie od M. Suchobu, ale ich „poopravuje“. 

Nepatrí to síce medzi najdôležitejšie nahrávky proti stíhaným policajtom, ale aj táto chyba prispeje k tomu, že časť verejnosti bude vnímať toto stíhanie ako neférové.

Čo bude ďalej. J. Čurilla, P. Ďurka, Ľ. Daňko a M. Šúrek obvinenie odmietajú a všetci proti nemu podali v trojdňovej lehote sťažnosť. Postupne ich bližšie odôvodňujú. Po doplnení sťažností o nich bude rozhodovať dozorový prokurátor – no ešte predtým sa musí vyjasniť, či je dostatočne nestranný alebo nie.

Znamená to, že najskôr sa musí vyriešiť námietka zaujatosti. Následne môže prokuratúra o sťažnostiach proti obvineniu rozhodovať aj mesiace.

Premlčania trestných stíhaní – bude to chaos?

Generálna prokuratúra síce vydala usmernenie k interpretácii premlčania trestného stíhania po novelách trestných predpisov, podľa ktorej sa kratšie premlčacie doby uplatňujú aj spätne a tak sú premlčané aj niektoré protikorupčné stíhania začaté po roku 2019. No skutočnosť ešte môže byť zložitejšia.

Prokurátorské klebety naznačujú, že niekto z prokurátorov niekdajšieho Úradu špeciálnej prokuratúry sa pokúsi takúto interpretáciu premlčania prelomiť. Dôležité pritom bude, čo v takej situácii urobí Najvyšší súd.

Túto situáciu vnímajú aj niektorí predstavitelia vládnej koalície: „Myslím si, že to ešte raz bude posudzovať Ústavný súd, lebo toto je skutočne problém. Ústavný súd (spätné uplatnenie nových premlčacích dôb, pozn. autora) totiž vyložil ešte voľnejšie než sme predpokladali. Na druhej strane je Európska komisia, ktorá má na to iný pohľad,“ priznal v rozhovore pre Refresher poslanec Smeru Tibor Gašpar.

Samotná korupcia ako ohrozenie finančných záujmov Únie? Takto pred rokom Súdny dvor Európskej únie vyhlásil rozsudok v súvislosti s právnou úpravou premlčania trestných činov v Rumunsku.

Ministerstvo spravodlivosti je s rozhodnutím oboznámené, pretože aj ním odôvodňovalo rýchlu opravu novely Trestného zákona v súvislosti s premlčaním a trestaním trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie. Zmeny vyplynuli z konzultácii s Európskou komisiou. Riešili iba spreneveru, daňové podvody, legalizáciu výnosov z trestnej činnosti či manipuláciu obstarávaní v súvislosti s eurofondami, nie korupciu samú osebe.

Pre premlčanie protikorupčných trestných stíhaní po roku 2019 je kľúčová otázka, či korupcia sama osebe poškodzuje finančné záujmy Európskej únie. Ak áno, potom nezáleží na skrátení premlčacích dôb a dokonca ani na rozhodnutí slovenského Ústavného súdu, a trestní sudcovia jednoducho musia uplatňovať pôvodné dlhšie premlčacie doby. 

Vyplýva to priamo z rozsudku Súdneho dvora Únie v prípade Rumunska: „Súdy členského štátu sú povinné upustiť od uplatnenia vnútroštátneho štandardu týkajúceho sa retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona, ktorý umožňuje spochybniť prerušenie premlčacej lehoty týkajúcej sa trestnej zodpovednosti v takých veciach (...).“ 

„Takými vecami“ myslel Súdny dvor Únie daňové podvody s DPH. Vo výroku rozsudku však uviedol všeobecnejšiu definíciu „trestné činy závažného podvodu poškodzujúce finančné záujmy Európskej únie („cases relating to offences of serious fraud affecting the financial interests of the European Union“).

Súdny dvor Únie v tomto a ani inom známom prípade zatiaľ nepovedal, že trestní sudcovia v členských krajinách musia upustiť od kratších premlčacích dôb aj v prípade korupcie, ak je stíhaná sama osebe a nesúvisí priamo s eurofondami alebo DPH. No práve týmto smerom sa asi bude uberať argumentácia prokurátorov bývalej špeciálnej prokuratúry. 

V právnom poriadku Európskej únie totiž existuje smernica z roku 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie. V jej nezáväznom úvode (tzv. recitál) sa píše, že „korupcia predstavuje obzvlášť závažné ohrozenie finančných záujmov Únie a v mnohých prípadoch môže byť spojená aj s podvodným konaním“ („corruption constitutes a particularly serious threat to the Union's financial interests, which can in many cases also be linked to fraudulent conduct“).

Čo sa dá očakávať. Ak sú prokurátorské klebety pravdivé, dá sa očakávať, že skôr či neskôr túto otázku nastolí niekto z prokurátorov bývalej špeciálnej prokuratúry.

Momentálne sa čaká na to, v ktorých rozpojednávaných kauzách Špecializovaný trestný súd trestné stíhanie zastaví pre premlčanie. Z nich si prokurátori pravdepodobne vytipujú tie najperspektívnejšie pre uplatnenie argumentácie Súdneho dvora Únie. Následne v nich môžu podať sťažnosť proti zastaveniu stíhania. Rozhodoval by o nej trojčlenný senát Najvyššieho súdu. 

Ibaže táto argumentácia súvisí čisto s právom Európskej únie, čo znamená, že prokurátor by navrhol Najvyššiemu súdu prerušenie sťažnostného konania a položenie otázok Súdnemu dvoru Únie. Poškodzuje korupcia finančné záujmy Únie, hoci nie je spojená s daňovými podvodmi alebo spreneverou eurofondov? Ak áno, treba alebo netreba uplatňovať kratšie premlčacie doby? Je na Najvyššom súde, či otázky položí alebo nie – ak áno, ich zodpovedanie môže trvať mesiace.

Do toho vstupuje aj debata o vnútroštátnych pravidlách – pretože ani pri ich interpretácii nie sú sudcovia jednotní.

Napríklad predseda trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave sudca Peter Šamko argumentuje proti plošnému spätnému uplatňovaniu kratších premlčacích dôb. To zas môže spôsobiť, že niekto z nespokojných obvinených sa obráti na Ústavný súd, aby sa domáhal kratšieho premlčania, ak mu ho konkrétny sudca nedopraje.

Kauza emisie

Pri európskej interpretácii premlčania pritom nejde iba o korupciu a bude závisieť od mnohých detailov. Aj preto odborníci upozorňujú, že každý jeden prípad premlčania sa posudzuje individuálne. Dobre to ilustruje správa z posledných dní.

Aktuality.sk informovali, že premlčané je aj stíhanie v kauze nevýhodného obchodu s emisnými povolenkami z roku 2008. Krajská prokuratúra Bratislava však zatiaľ stíhanie nezastavila, uvádza spravodajský web.

Slovensko na tomto obchode preukázateľne stratilo najmenej 47 miliónov eur, keď povolenky na vypustenie emisií oxidu uhličitého do ovzdušia nepredávalo priamo, ale prostredníctvom firmy Interblue Group so sídlom v garáži v USA.

Polícia už v minulosti detailne vyšetrila, ako sa peniaze z tohto obchodu delili, no Národná kriminálna agentúra zaň vzniesla tri obvinenia až v roku 2022 v rámci akcie Cold case (Odložený prípad).

Z perspektívy čisto slovenskej interpretácie premlčania je toto stíhanie naozaj premlčané. No už to platiť nemusí, ak sa vezme do úvahy, že išlo o trestný čin spáchaný v súvislosti so systémom Európskej únie na obchodovanie s emisiami, ktorého pravidlá definuje európska smernica.

Bez názvu je týždenný newsletter Adama Valčeka. Prináša komentovaný výber udalostí a jeho poznatkov z konkrétneho týždňa. Vychádza na adamvalcek.sk a trend.sk spravidla v nedeľu. V prípade, že máte akékoľvek pripomienky alebo námety, napíšte e-mail autorovi.