Bez väzby niet priznania a „senzor mikrospánku“ pri dohodách s kajúcnikmi

„Bez názvu“ – týždenný newsletter Adama Valčeka

Drastické rozdiely“ pri drogách

Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská ešte v novembri, týždne pred predstavením vládnych zmien v trestných predpisoch, povedala, že debatu o trestných sadzbách vníma ako legitímnu, ale dôležitý bude jej kontext. „Možno bude veľmi odhaľujúce, či sa do diskusie o znížení trestných sadzieb zmestia aj drogové trestné činy a podobne,“ dodala vtedy v rozhovore pre Denník N. 

Medzi odborníkmi totiž existuje zhoda, že vysoké tresty za držanie alebo pestovanie drog pre vlastnú spotrebu nie sú spravodlivé, ale na ich zníženie dosiaľ nebola politická odvaha. Smer, Hlas a SNS prekvapujúco ich zníženie zahrnuli do navrhovaných zmien – ale už to neplatí. Ústavnoprávny výbor parlamentu totiž tento týždeň prijal pozmeňujúci návrh poslanca Smeru Tibora Gašpara, ktorý je v súvislosti s drogami spiatočnícky. 

Pôvodný vládny návrh hovoril, že trest jeden až šesť rokov hrozí za dvadsať gramov až kilo drogy, napríklad marihuany. Podľa pozmeňujúceho návrhu by sa novela sprísnila tak, že na takýto trest bude stačiť polovičné množstvo drogy. 

Ústavnoprávny výbor zmenu odôvodňuje krátko: „V záujme zabránenia drastickým rozdielom oproti súčasnosti sa navrhuje znížiť o polovicu množstvá uvedené v ustanovení.“ 

Takéto vysvetlenie vyzerá zle, pretože kritici vyčítajú vládnemu návrhu práve drastické znižovanie trestov, ale vo vzťahu ku korupcii a hospodárskym trestným činom a v tom je koalícia neústupná. Naproti tomu pôvodne navrhované znižovanie trestov za drogy, na ktorom existuje odborná zhoda, vníma po novom ako drastické práve koalícia.

Ilustrácia dopadov na príklade Josefa Šipoša ukazuje, že ide o ešte drakonickejšie sadzby než teraz. V roku 2021 ho zadržali a obvinili v súvislosti s pestovaním marihuany na výrobu liečivých konopných mastí. Podľa súčasného Trestného zákona mu hrozí 15 až 20 rokov odňatia slobody a podľa pôvodného vládneho návrhu by sa mu dolná hranica znížila na desať rokov. 

Jeho obhajca Igor Ribár uviedol, že po pozmeňujúcom návrhu sa J. Šipoš dostane do ešte vyššej sadzby než podľa súčasného znenia zákona – 15 až 25 rokov. I. Ribár zároveň upozornil, že podľa pozmeňujúceho návrhu nižšie sadzby za pestovanie psychoaktívnych rastlín a húb sa budú aplikovať iba v prípade, ak ich polícia zaistí čerstvé; po vysušení alebo inom spracovaní sa môže na pestovateľa uplatniť prísnejšia sadzba o výrobe drog napriek tomu, že ich spracúval pre vlastnú spotrebu.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) podľa Denník N povedal, že zmenu iniciovali na podnet poslancov SNS a Smeru, „ktorí mali problémy s niektorými množstvami“. 

Samotný T. Gašpar pre televíziu Joj uviedol, že on sám vníma dlhoročné tresty v takýchto prípadoch naďalej za drakonické a nevylúčil, že návrh prejde ďalšími zmenami.

Nespokojnosť s úpravami pri drogovej trestnej činnosti bolo badať v rozhovore pre SME aj na poradcovi premiéra advokátovi Marekovi Parovi, ktorý na vysoké tresty za drogy upozorňuje tiež už niekoľko rokov.

Finálne znenie zmien by mohlo byť známe v priebehu nasledujúcich dní, keď v parlamente skončí rozprava k novelám trestných predpisov a poslanci pristúpia k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch.

Vábivejšie dohody? Minister ako senzor mikrospánku – pípa, ale brzdiť budú súdy

Vzrušenie vyvolala v uplynulých dňoch aj ďalšia časť pozmeňujúceho návrhu T. Gašpara. Navrhuje, aby generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti mohli podať dovolanie v neprospech obvineného až do troch rokov od právoplatného rozhodnutia. 

O čo ide. Teraz Trestný poriadok hovorí, že v neprospech obvineného sa dá podať dovolanie iba do polroka. Trojročná lehota tam je tiež, ale pre prípady, že je zákon porušený v prospech obvineného. 

Zmysel tohto odlíšenia je zhruba v tom, že ak došlo k porušeniu zákona v prospech obvineného, tak orgány presadzujúce právo sa majú poponáhľať, aby to odhalili čím skôr a obvinení tak mohol získať právnu istotu, či sa mu rozsudok zmení alebo nie – hoci by to v konkrétnom prípade znamenalo aj to, že po polročnej lehote bude mať obvinený prospech zo skrytej nezákonnosti trestného konania. 

V prípade dovolaní v prospech obvineného je to zas tak, že sme civilizovaný, demokratický a právny štát, a usilujeme sa predchádzať justičným omylom alebo zbytočne prísnym trestom – a ak sa v trojročnej lehote ukáže, že také čosi sa v konkrétnom konaní stalo, tak dovolanie má slúžiť na nápravu a preto je spoločenská zhoda, že právna istota obvineného môže ísť v takom prípade bokom aj dlhšie než polroka. Pretože nakoniec je to v jeho prospech.

Ústavnoprávny výbor na podnet T. Gašpara navrhol, aby sa teraz tieto lehoty zjednotili a v každom prípade bolo možné dovolanie podať do troch rokov.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje 5-členný senát Najvyššieho súdu.

Boja sa o dohody s kajúcnikmi. Opozícia za touto zmenou vidí snahu o otvorenie právoplatne uzatvorených dohôd o vine a treste so spolupracujúcimi obvinenými z éry vyšetrovaní pod dozorom špeciálnej prokuratúry po roku 2019.

Vláda už do pôvodného návrhu uviedla, že minister spravodlivosti získa oprávnenie podať dovolanie proti schváleným dohodám o vine a treste, ak zistí, že pri jej uzatvorení alebo schvaľovaní došlo k „závažnému“ porušeniu zákona a viedlo to k nespravodlivosti takej dohody. Ale pôvodne sa počítalo s tým, že to bude možné robiť iba polroka dozadu.

Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) v Sobotných dialógoch explicitne spomenula, že zmena má umožniť „otvorenie“ dohody s niekdajším prezidentom finančnej správy Františkom Imreczem, ktorý vypovedá proti funkcionárom z éry predchádzajúcich vlád Smeru a strane blízkym podnikateľom. O zákonnosti jeho dohody existujú pochybnosti od jej schválenia vlani vo februári.

Nie minister, ale súdy budú môcť otvoriť dohodu. Minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru sa proti tom bráni, že zmenu neprijímajú pre žiadnu konkrétnu dohodu, ktorú by chcel napadnúť dovolaním a zároveň hovorí, že nové oprávnenie mu neumožní dohody „otvárať“, ale iba dať podnet, aby si to súdny systém vyriešil sám. Tento argument sa mi zdá zmysluplný a pravdivý, a preto sa tu pri ňom pristavujem.

Dohody o vine a treste totiž nemajú žiadnu viacstupňovú kontrolu – ak sa prokurátor a obvinený dohodnú, dohodu následne schváli sudca alebo senát a to je všetko. Neexistuje žiadna odvolanie alebo dovolanie. Po novom by dovolanie mohol podať minister spravodlivosti.

Ale samo dovolanie ešte nie je „otvorením“ schválenej dohody. O prípadnom „otvorení“ rozhodne 5-členný senát Najvyššieho súdu. Dovolanie môže odmietnuť alebo mu vyhovieť. V takom prípade by zrušil rozsudok o schválení dohody o vine a treste, ale ani samotný 5-členný senát by nerozhodoval o novej dohode. Podľa Trestného poriadku by prípad vrátil naspäť prvostupňovému súdu, vo väčšine exponovaných káuz teda Špecializovanému trestnému súdu.

Preskúmavanie, „otváranie“ a prípadné rušenie dohôd sa bude diať v rámci súdneho systému. Nebude ich otvárať a rušiť minister spravodlivosti. Ako senzor mikrospánku v aute – ak sa vodič nevenuje riadeniu, tak začne pípať, ale brzdiť už musí samotný vodič. Aj v prípade dohôd teda môže v budúcnosti minister dovolaním pišťať, že niečo sa mu nezdá, ale iba samotné súdy rozhodnú, či pribrzdia a zaradia spiatočku.

Preskúmateľnosť dohôd predsa zvyšuje ich atraktivitu, pripomína jedno odlišné stanovisko. Ústavný sudca Peter Straka v odlišnom stanovisku z 10. novembra 2020 (III. ÚS 619/2022, dostupné na webe Ústavného súdu, pozn. autora) k celému problému píše:

„Ak má byť dohoda o vine a treste efektívnym prvkom restoratívnej justície, je dôležité, aby fungovali aj účinné revízne mechanizmy proti dohode o vine a treste najmä v prípadoch porušenia dôležitých princípov trestného práva. Inými slovami, aj restoratívna justícia bude ‚vábivejšia‘, ak nástroje na jej presadzovanie budú pri omyloch ľahšie napraviteľné.“

Brožúra s novinkami

Ministerstvo spravodlivosti a Úrad vlády vydali publikáciu Únos spravodlivosti 2020-2023, ktorá na jednom mieste rekapituluje pochybnosti o integrite a zákonnosti trestných stíhaní v tomto období.

Zďaleka to nie je súhrn tlačových konferencií Smeru z opozičných čias. Zjavne ide skôr o sumár informácií od rôznych obhajcov, verejne dostupných údajov a poznatkov z rozhodnutí súdov.

V brožúre je aj niekoľko úplne nových informácií vrátane poznatkov z odpočúvania kancelárií vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, ktoré v roku 2021 odpočúvala policajná inšpekcie pre podozrenie z manipulácie vyšetrovaní významných káuz:

„Aby nebola nezhoda, dala som to preč“

V súvislosti s prípadom trestne stíhaného advokáta Martina Ribára, ktorý bol podľa Ústavného súdu 20 mesiacov v nezákonnej väzbe, sa podľa dokumentu vyšetrovatelia otvorene rozprávajú o cenzúre podkladov k stíhaniu. Vyšetrovateľka Katarína Krajčovičová mala podľa odpočúvania kolegovi Pavlovovi Ďurkovi uviesť, že z dokumentu zámerne vypustila časť výpovedí: „Ja som to tam zámerne nedala, pretože tvrdí (svedok, pozn. autora), že dával, ale oni hovoria, že nie. Tak, aby nebola nejaká nezhoda, pretože už vo výpovediach sa to prieči. Preto som to odtiaľ dala.“ Prípad sa spomína na 97. strane a 127. strane ministerskej brožúry.

Bez väzby niet priznania

Na 48. strane dokumentu sú citovaní vyšetrovatelia NAKA, tiež asi z odpočúvaní a podľa výsledkov vyhľadávania na webe sa zdá, že aj tu ide úplné nové časti odpočúvaní. „Je to smutné, že to je tak, že na väzbe sa ti stávajú tie veci (priznania), ale inú motiváciu... Inak to neurobíš. Bez toho (bez väzby) to nespravíš,“ cituje ministerstvo bližšie nepresného „vyšetrovateľa NAKA“. Na tej istej strane je zas uvedené, že vyšetrovateľ Pavol Ďurka sa podľa odpočúvania vyjadril: „On ti nepovie nič, jeho treba najprv zavrieť.“

Tieto odpočúvania teda zapadajú do obrazu rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré konštatovali nezákonnú väzbu a potvrdzujú podozrenie, že sami vyšetrovatelia premýšľali o väzbe ako o prostriedku na získanie priznania alebo nadviazanie spolupráce s obvinenými. 

Robili to, čo oni sami vyčítajú policajnej inšpekcii

Novou informáciou je tiež zmienka o spise číslo 80, ktorý je opísaný na 95. strane ministerského dokumentu. Spis číslo 80 je podľa tohto opisu „vyšetrovací spis, v ktorom nie je nikto poškodený, ani nikto obvinený (teda neexistuje žiadna externá nezávislá kontrola postupov orgánov činných v trestnom konaní). (...) Tento spis je založený pre podozrenie z existencie bližšie neurčenej zločineckej skupiny a v rámci tohto spisu sa vykonávajú prvotné výsluchy spolupracujúcich svedkov tak, aby títo najprv vypovedali ‚nanečisto‘ a následne už vypovedajú naostro do nových vyšetrovacích spisov – obvinení pritom nevedia, že spolupracujúci svedok predtým vypovedal na nečisto do iného spisu.“ 

V dokumente je k tomu uvedený prepis odpočúvania vyšetrovateľa Jána Čurillu, ktorý podľa neho volal s prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Michalom Šúrekom: „To, čo sme začínali na zločineckú kvôli tým výpovediam, že tam ich do toho budeme vypočúvať aj toho Suchobu, aj Slobodníka, a tak a potom odtiaľ, čo z toho vypadne, tak budeme vlastne pod novými ČVS-kami (nové číslo vyšetrovacieho spisu, pozn.) začínať a robiť s tým...“ Ministerský dokument tvrdí, že NAKA nemala so spisom číslo 80 žiaden zmysluplný zámer, čo má podľa dokumentu dokazovať vyjadrenie J. Čurillu, že „nejakým spôsobom sa potom preruší alebo čo“. 

V súvislosti s trestne stíhanými vyšetrovateľmi NAKA je časť o spise číslo 80 obzvlášť paradoxná. Oni sami sa totiž v rámci vlastného trestného stíhania poukazujú na to, že Úrad inšpekčnej služby proti nim viedol paralelný spis číslo 171 a z neho následne vylučoval na samostatné konania dôkazy proti ním. 

„Z útržkovitých informácií, ktoré mám z nášho spisu, sa domnievam, že je to asi ten prvý spis, kde začali stíhanie vo veci, zbierali dôkazy a realizovali odposluchy. Hneď ako chceli niekoho obviniť, vylúčili to na samotné konanie, a tak budú pokračovať aj do budúcna. Zaručujem vám, že v tomto spise nebude nikdy nikto stíhaný, pretože tam sústreďujú informácie, ktoré nechcú, aby sa dostali von. Keby niekoho obvinili, už to má k dispozícii obvinený, obhajoba, už je to vonku. Či je to štandardné, na to sa ma nepýtajte,“ povedal ešte v roku 2022 pre Aktuality.sk o spise číslo 171 obhajca policajtov Peter Kubina.

Lipšicova správa v súvislosti s Gorilou

Ministerský dokument zmieňuje aj ďalšie doteraz neznáme skutočnosti. Je v ňom zverejnené autentické znenie správy, ktorú poslal vtedy ešte advokát Daniel Lipšic spolupracovníkovi podnikateľa Jaroslava Haščáka.

Posielal ju v decembri 2020, keď Národná kriminálna agentúra obvinila a zadržala J. Haščáka; Najvyšší súd neskôr obvinenie vyhodnotil ako nepodložené.

Narážku na správu od D. Lipšica zverejnili obhajcovia J. Haščáka ešte pred dvomi rokmi v tomto článku na Právnych listoch, ale bola dosť nekonkrétna a preto nevzbudila širší záujem.

D. Lipšic 2. decembra 2020 ešte ako advokát píše: „(...), je to citlivá vec, ale ak by [J. Haščák] začal spolupracovať do korupcie v politike, tak si myslím, že by s tým mohol vyjsť s čo najmiernejším následkom.“ Bolo to dva týždne predtým, čo bol D. Lipšic oficiálne nominovaný do volieb špeciálneho prokurátora.

Takáto správa podnecuje k otázke, či išlo iba o výkon advokácie a pripomienku bez reálneho obsahu (hoci D. Lipšic J. Haščáka v kauze Gorila neobhajoval) alebo už vtedy dokázal D. Lipšic ovplyvniť, aby orgány presadzovania práva nadviazali s konkrétnym obvineným spoluprácu výmenou za mierny alebo žiaden trest.

D. Lipšic je ako prokurátor z kauzy Gorila vylúčený. Napriek tomu prípad naďalej verejne komentuje a výzvy obhajcov J. Haščáka, aby s tým prestal, nerešpektuje s vysvetlením, že „Jaroslav Haščák si môže hovoriť, čo chce“. 

Autor newslettra spolupracuje s vydavateľstvom News and Media Holding zo skupiny Penta.

Drobky

• Prezidentka Zuzana Čaputová napadla na Ústavnom súde dve časti novely kompetenčného zákona, ktoré uľahčujú odvolanie predsedov Štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa verejne dostupných údajov je spravodajcom prípadu ústavný sudca Ľuboš Szigeti, čo znamená, že práve on bude pripravovať pre kolegov podklady na rozhodnutie. Prezidentka žiada od Ústavného súdu, aby pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení. Argumentácia k tomu je zaujímavá. Ak vláda predsedov Štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odoláva, budú sa môcť proti tomu sami brániť na Ústavnom súde, čo už v minulosti urobili viacerí vládou odvolaní funkcionári iných inštitúcií. Z podania Z. Čaputovej však vyplýva, že tento spôsob ochrany v tomto prípade vníma ako nedostatočný. „Aj v prípade konštatovania porušenia ich práv Ústavným súdom nebude možné ich reinštalovať do ich funkcií a o to menej, ak vláda na ich miesta vymenuje nových predsedov,“ píše prezidentka. Plénum Ústavného súdu zasadá už najbližšiu stredu, vtedy najskôr môže o tomto návrhu rokovať.
• Scéna ako zo stredoveku. Talianka obviňuje Maďarsko zo zlého zaobchádzania vo väzbe, píše SME.
• Mojmír Mamojka sa uchádza o miesto v Rade pre mediálne služby. V roku 2020 sa vzdal funkcie ústavného sudcu, podľa vtedajšieho oficiálneho vyhlásenia pre zdravotné problémy. Vyplynulo to z verejného vypočutia kandidátov na funkciu člena rady (v utorok 30. januára sa na ňom zúčastnil aj autor tohto newslettra, ktorý do rady tiež kandiduje, pozn.).

Ďalšie videopodcasty

Nasledujúci týždeň pokračuje na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici hlavné pojednávanie v kauze Mýtnik. V piatok v Pezinku pojednávanie s guvernérom NBS Petrom Kažimírom. Ale tento týždeň sa tiež vraciam k nahrávaniu ďalších rozhovorov – videopodcastov, naplánované sú najmenej dva, ale snáď nahráme viac. Predpokladám, že začnú opäť vychádzať nasledujúci týždeň od 12. februára.

Bez názvu je týždenný newsletter Adama Valčeka. Prináša komentovaný výber udalostí a jeho poznatkov z konkrétneho týždňa. Vychádza na adamvalcek.sk a trend.sk spravidla v nedeľu. V prípade, že máte akékoľvek pripomienky alebo námety, napíšte e-mail autorovi.