„Konopu testujeme kvalitnejšie pre dotácie, pri trestaní za drogy sú jej analýzy netransparentné,“ hovorí advokát IGOR RIBÁR, ktorý zastupuje aj známe prípady domácich pestovateľov marihuany.

Upozorňuje, že debata o predvídateľných pravidlách chemických analýz drog je síce nudná, ale patrí k tým podstatnejším. Sú to totiž práve výsledky rozborov, ktoré určujú, či niekto dostane trojročnú podmienku alebo pätnásť rokov natvrdo.

V rozhovore tiež vysvetľuje, ako novela trestných predpisov ovplyvní rekreačných užívateľov drog a domácich pestovateľov marihuany, čo by bolo treba zmeniť, aby boli rozbory drog transparentnejšie a čo je to trestnoprávny populizmus.

Poukazuje aj na najnovšie medzinárodné odporúčania:

„Štúdie naznačujú, že regulatívny prístup k drogám v skutočnosti prináša lepšie výsledky ako prohibičná politika. Napriek tomu, že máme jedny z najprísnejších trestov za drogové priestupky v Európe, dostupnosť drog je vysoká, čo znamená, že tresty neodradzujú ľudí od kúpy a užívania drog. (...) Už zo svojej podstaty je totiž prohibičná politika drahá. Vezmite do úvahy, koľko stojí niekomu odňať slobodu na 15 rokov...,“ hovorí advokát.

Existuje celospoločenská zhoda, že by sme mali mať tvrdé tresty pre ľudí, ktorí vo veľkom dílujú drogy či prevádzkujú varne pervitínu. Nikto nepochybuje, že by sa orgány presadzovania mali postarať o to, aby ich stiahli z ulice. Ale ako sa nám prihodilo, že tieto tvrdé mechanizmy dopadajú na ľudí, ktorí si kúpia troch jointov alebo doma pestujú konope na mastičky? 

Ťažko povedať, kedy sa to prihodilo. Do roku 2005 sa kontinuálne dvíhali trestné sadzby. Mal som možnosť rozprávať sa s tvorcami Trestného zákona z roku 2005 a nikto nepočítal, že súdna prax sa vyvinie tak, že konzumenti marihuany spadnú do trestných sadzieb desať a viac rokov. Náš justičný formalizmus začal prekonávať zmysel zákona. Do toho prišiel populistický naratív, ktorý už v roku 2011 znemožnil novelizáciu. Je to o postupoch, ktoré sa časom ustálili a bolo ťažké ich rýchlo zmeniť, zvrátiť.

Čo je dnes vo vzťahu k rekreačnému užívaniu drog trestné? Držba, kúpa, užívanie? 

Jediné, čo nie je trestné, je samotné užitie drogy, ale to, že ju máte pri sebe, trestné je. Hocičo robíte s tou drogou, či ju pestujete, kupujete, máte ju pri sebe, akékoľvek nakladanie s ňou je trestné.

Sú nejaké životné situácie rekreačného užívateľa drog, v ktorých užívateľ nespadne do sadzby desať a viac rokov? Predstavujem si, že taká bežná scéna – fajčenie trávy s kamarátmi na párty, tak to už môže byť vo vysokej sadzbe. 

Áno, ak jointa predáte trom kamarátom, tak to už je závažná trestná činnosť so sadzbou najmenej desať rokov. 

Hovoríte predáte. Znamená to, že tí kamaráti sa musia vyrovnať, zaplatiť alebo si poskytnúť iné protiplnenie?

Malo by to byť za protihodnotu, ale máme v praxi prípady, kedy stačilo, že svedkovia vypovedali, že jeden z partie to išiel kúpiť a potom to rozdal ostatným. V takom prípade tam sadzba vie pekne vystreliť. Je to problém hlavne pre pestovateľov. 

Niekedy v roku 2016 Najvyšší súd k tomu zmenil rozhodovaciu činnosť a pestovatelia sa začali kvalifikovať ako prechovávatelia drog. Náš klient Miloslav Weizer mal tri rastliny a bol v sadzbe 15 až 20 rokov, lebo tá sa odvíja od hmotnosti a ceny drogy. Keď to u vás nájdu, pozerajú na vás tak, že za koľko by ste tie rastliny mohli predať, hoci v skutočnosti ste nemali úmysel ich predávať.

Podobne vysoké sadzby sú pri recidivistoch. Ak chytia užívateľa dvakrát po seba aj s pár gramami, tak išiel automaticky do sadzby 10 až 15 rokov. Za vlády OĽaNO sa to znížilo na päť až desať. 

Čiže do tejto sadzby padne aj niekto, koho prichytia druhýkrát a má pre vlastnú spotrebu jedného jointa?

Áno, tam ešte záleží na počte jednorazových dávok. Musíte ich mať pri sebe viac než desať. Len problém je, že sa nevieme s policajtami zhodnúť, koľko je jedna dávka. Zatiaľ sa to ustálilo pri marihuane, ale pri iných drogách je to v podstate otázka dokazovania. Ak presiahnete desať dávok, tak spadáte do sadzby tri až desať rokov. 

Ako mení situácie bežných konzumentov novela trestných predpisov, ktorú parlament prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní? 

Táto novela mení prístup k drogovej politike. V skutočnosti však nemení samotnú drogovú politiku; skôr ju akoby prehodnocuje. Nemusíte byť právnik, aby ste vnímali, že trest odňatia slobody 15 rokov a prepadnutie majetku nie sú spravodlivé. Je to prekročenie racionality. Zmena prichádza v čase, keď vysoký komisár OSN v septembri vyzval členské štáty, aby opustili takzvanú prohibičnú politiku, akú máme my, a namiesto toho prijali regulatívne opatrenia. Štúdie naznačujú, že regulatívny prístup k drogám v skutočnosti prináša lepšie výsledky ako prohibičná politika. Napriek tomu, že máme jedny z najprísnejších trestov za drogové priestupky v Európe, dostupnosť drog je vysoká, čo znamená, že tresty neodradzujú ľudí od kúpy a užívania drog.

Ako konkrétne ovplyvní novela najbežnejšie situácie užívateľov drog?

Novela sa zameriava predovšetkým na tri oblasti – pestovanie, držanie a aj bežnú výmenu drog do určitého množstva. Pri marihuane by to mohlo byť napríklad do pol kilogramu pre vlastnú spotrebu. Ak niekto predáva, bude to považované za držanie, a to má iné tresty než pestovanie marihuany. Čo sa týka pestovateľov, ilustrovať sa to dá na prípade pána Weizera. Mal tri rastliny a dostal trest 15 rokov. Podľa nových sadzieb by to bolo nula až dva roky, ak obvinený nemal v úmysle drogy predávať. To je naozaj výrazná zmena pre ľudí, ktorí si napríklad marihuanu pestujú pre vlastnú spotrebu. Aj pri konzumentoch platí, že ak im po prípadnom prijatí novely nájdu v taške jointov, sadzby budú nižšie – samozrejme, závisí od toho, o akú drogu pôjde, pretože novela prinesie odlišný pohľad na marihuanu a napríklad pervitín. 

Situácia, že na večierku si partia odovzdá jointa, bude po novom za koľko? 

Bude to závisieť od aplikačnej praxe, pretože aj v novele je veľa nejasností. Ak pôjde naozaj o to, že si to posuniete, tak sadzby bude do troch rokov. Ale akonáhle toho jointa posuniete viac ako trom ľuďom za účelom získania nejakého prospechu, tak by ste mohli byť v sadzbe sedem rokov.

Čo však znamená, že prvopáchateľ môže dostať podmienku. 

Áno, ale keď sa pozrieme na túto situáciu v kontexte zníženia trestných sadzieb za korupčnú a hospodársku trestnú činnosť, vzniká tu nový absurdný rozmer. Napríklad, ak niekto ukradne niečo v hodnote milión eur, môže dostať trest v rozmedzí od 3 do 7 rokov. Ale ak by tento človek predal marihuanu za 500 eur trom priateľom, môže byť potrestaný od 7 do 15 rokov väzenia. To je skutočne absurdný rozdiel medzi trestnými sadzbami a zdá sa, že novela ho vytvorila nevedome.

Asi to nebol zámer. Nie je to spôsobené absenciou diskusie? 

Áno a tiež aj tým, že na drogy sa stále pozerá ako na najzávažnejšiu protispoločenskú činnosť. Aj v rámci Trestného zákona sú zaradené medzi trestné činy proti životu a zdraviu. Napríklad v Českej republike nie, tam sú zaradené na úroveň obchodovaniu s inými látkami. Mrzí ma, že sa tu neviedla diskusia ako v ČR o prípadnom regulačnom prístupe. Tam vyčlenia najmenej sto rôznych psychotropných látok, vyjmú ich z Trestného zákona, nazvú ich psychomodulačné látky a zavedú k nim prísne pravidlá predaja. 

Spomínali ste už výzvu vysokého komisára OSN, aby sa pristúpilo k regulácii a opustil sa prohibičný prístup k drogám. Očakávate, že vlády k tomu postupne aj pod tlakom fiškálnych okolností pristúpia? Ak sa začnú vybrané drogy regulovane predávať, viete ich zdaniť.

Áno. Už zo svojej podstaty je totiž prohibičná politika drahá. Vezmite do úvahy, koľko stojí niekomu odňať slobodu na 15 rokov. Potom je to ex offo obhajoba, potom sú to náklady na posudzovanie zaistených drog Kriminalisticko-expertíznym ústavom a 80 percent ich analýz tvoria analýzy marihuany. Už len takto viete ročne ušetriť pol až jeden milión eur. Viete ich investovať do prevencie. Aj zistenia z iných krajín ukazujú, že práve regulačný prístup viedol k zníženiu dostupnosti drog. Nedosahuje sa to hrozbou trestu odňatia slobody alebo inými trestami.

Vaši dvaja asi najznámejší klienti sú Josef Šipoš a Miloslav Weizer. Obaja nemajú ešte trestné konanie právoplatne skončené. Ale máte klientov, ktorí už konanie právoplatne ukončené majú. Ako ich ovplyvní novela?  

S právoplatne skončenými prípadmi neurobí nič. Mrzí ma to. Máme napríklad právoplatný prípad klienta Róberta Džunka, ktorý za pár gramov dostal najprv 12,5 roka, nakoniec do jeho prípadu zasiahla pani prezidentka a udelila mu milosť. Inde v zahraničí sa nad tým zamýšľali, pretože vznikne paradox, niekto dostal desaťročný trest a po novom za ten istý skutok niekto ďalší dostane podmienku. Vnímam to ako problém. Skôr by sme mali uvažovať o tom, ako ich odškodniť a nie, že za nimi urobíme hrubú čiaru. Áno, otvára to možno citlivú otázku zahltenia (súdneho) systému, ale to sú všetko administratívne veci, ktoré nemôžu mať prioritu pred osobnou slobodou. 

A pokiaľ ide o neskončené prípady?

Tam to novela ovplyvní každý jeden otvorený drogový prípad.

Ako si vysvetľujete, že rehabilitačný proces nebol zavedený do novely? Predpokladám, že to súviselo s politicky citlivými prípadmi, pretože ak by ho novela priniesla, neuplatňoval by sa iba na drogové prípady, ale asi aj na kauzy Dušana Kováčika a Mariana Kočnera.

Sú rôzne názory, či je možné sa spätne pozerať len napríklad na niektoré skutky alebo či to musíme robiť všeobecne vo vzťahu k celej väzenskej populácii. Jeden z hlavných argumentov proti znel, že by došlo k zahlteniu súdov (museli by v krátkom čase rozhodnúť o premene starých trestov, prípadne znovu rozhodnúť o nových trestoch, pozn. autora). 

Na Ústavnom súde je prijatý návrh na vyslovene nesúladu paragrafu k prechovávaniu drog v staršom znení z roku 2020, ktorý už bol medzičasom novelizovaný. Viacerí ústavní sudcovia preto nesúhlasili, aby sa tým súd zaoberal. V odlišnom stanovisku vysvetľujú, že vznikne bludný kruh, pretože medzičasom bol paragraf novelizovaný. Aký bude mať praktický dopad, ak by Ústavný súd toto ustanovenie vyhlásil za protiústavné?

Podobne ako pri treste prepadnutia majetku, ak Ústavný súd vysloví protiústavnosť, klienti, ktorí boli súdení podľa toho predchádzajúceho ustanovenia, si budú môcť podať návrh na obnovu konania.

Prečo pri dokazovaní drogovej trestnej činnosti hrá významnú úlohu cena a hmotnosť?  

Koncepcia trestania vychádza z hmotnosti a od nej závisí cena. My sme sa na to pozreli viac do hĺbky. Zistili sme, že hmotnosť aj cenu určujeme chybne. Tabuľky, do ktorých sa tie zistenia zaraďujú, sú v podstate násobkami minimálnej mzdy z roku 2006. Už iba toto samo viedlo k postupnému sprísňovaniu. Niečo, čo pred piatimi alebo desiatimi rokmi nebolo trestné, tak dnes je, pretože sa zmenila ekonomická situácia. 

Vaša kancelária robila analýzu drogových rozsudkov v Trnavskom kraji. Cena sa totiž odvíja od cenníka, ktorý zostavuje Národná protidrogová jednotka aj na základe operatívnych informácií. Vy ste tieto hodnoty porovnávali s výsledkami dokazovania na súdoch. Podľa záverov vašej analýzy niekedy boli ceny dokázané na súdoch až štyrikrát nižšie než tie, z ktorých vychádza polícia pri stíhaní. Čo tento rozpor znamená pre výšku trestu?

Chybne určenie trestu. Môžeme to nazvať justičnými omylmi. Metodika je nastavená tak, že by sa mala zisťovať cena každej drogy na zozname omamných látok. Je to však zoznam najmenej dvesto látok. Ich ceny by sa mali zisťovať každý štvrťrok pre každý kraj, čiže vzniká nekonečné množstvo násobkov a situácií. Je to v praxi nevykonateľné aj preto, že reálne dokážete sledovať cenu pervitínu alebo marihuany, pri iných drogách si policajti sami píšu odborné vyjadrenie, kde opisujú veci zo svojich spisov. Problém je, že to je nepreskúmateľné. Príde vám do trestného konania takéto vyjadrenie, kde je tabuľka, že v Trnave cena za gram určitej látky je 10 eur, ale neviete odkiaľ je to číslo, z koľkých záchytov pochádza alebo či reálne sedí so skutočnosťou. Od klientov, ktorí si tie látky reálne kupujú, pritom vieme, že nasedia. 

Dostali ste sa niekedy k tomu, že tých desať eur vychádza z týchto a týchto spisov, prípadne z výsluchu konkrétneho dílera alebo z odposluchov? 

Nie. Oslovili sme niektoré občianske združenia. Oni reálne obehali svojich klientov klasickou dotazníkovou metódou a zistili sme, že tá cena je až päťkrát nižšia oproti policajnej.

Jedným z nespravodlivých dôsledkov tohto prístupu je fakt, že za držbu rovnakého množstva marihuany môže páchateľ z Trnavy dostať iný trest ako občan z hlavného mesta. Čo s tým urobí novela? 

Upúšťa od zisťovania ceny. Novela však nerieši počítanie hmotnosti. To sme tiež preukázali, že je problematické, pretože to závisí od toho, čo interpretujete ako drogu. Napríklad u pána Šípoša sa nám podarilo odrátať šesť až sedem kíl materiálu, ktorý bol v podstate odpadom. Je to neprípustné, pretože rôznou interpretáciou toho, čo je droga, sa sadzba mení aj v rozmedzí desať rokov.

V rámci prípravy na tento rozhovor ste mi poskytli odvolanie vo veci pána Šipoša. Preštudoval som si to a sústredíte sa v ňom na prezentovaniu expertného pohľadu na to, čo skúmať netreba až tak hrubé množstvo, ale to, koľko účinnej látky sa v nej nachádza, pretože práve tá je psychoaktívna. Prečo sa dnes množstvo účinnej látky neskúma alebo skúma iba ojedinele?

Nepremýšľalo sa nad tým. Aj poslednej novele sme vyčítali, že stanovuje nepatrné množstvo marihuany a hašišu na dva gramy, ale keď si porovnáte množstvo účinnej látky medzi nimi, je to obrovský nepomer. Súdny systém je tak zahltený, že sudca bežne nemá možnosť vnímať celú hĺbku prípadu. Treba však povedať aj B – napríklad v konaniach našich klientov nemajú k dispozícii celý znalecký posudok. My sme preto nevedeli dať spätne prepočítať posudky analytickým chemikom. Prichádzali sme na to až časom, že záleží na tom, akou metódou znalec urobí váženie, analýzu. V prípade pána Šípoša znalec vypovedal, že on mal tak veľa tej marihuany vo vedrách,

Áno, to ma zaujalo na vašom odvolaní asi najviac – ak to zjednoduším, a opravte ma, ak sa mýlim, tak ste sa zamerali najmä na kritiku Kriminalisticko-expertízneho ústavu a v podstate tvrdíte, že neskúma drogovú trestnú činnosť podľa najnovších vedeckých poznatkov.

Keď to takto zjednodušíte, tak áno aj nie – my to jednoducho nevieme preskúmať, pretože do konania nám od nich príde zopár strán a už len výsluchom sa vieme dopátrať k tomu, akými metódami analýzu vzoriek vykonali. Je to aj taký paradox. Analýzu konopy siatej určenej na výrobu vlákniny, ktorá je legálna, vykonávajú rôzne skúšobné ústavy – výsledky viete porovnávať, vidíte metodológiu a podobne. My kvalitnejšie analyzujeme rastlinu pre účely toho, či vám pridelia dotáciu než na to, či odsúdime človeka na 15 rokov odňatia slobody. Práve cez tieto analýzy konopy siatej sme prišli na to, že záleží, kedy vám zoberú marihuanu, čo v nej merajú, pri akej vlhkosti, akou metódou a podobne. 

Prečo je to dôležité? 

Pretože pri živej rastline tam vlastne tá účinná látka ani veľmi nie je. Musí tam nastať chemická reakcia a potom je dôležité, ako sa pristupuje k analýze. Dá sa to ilustrovať na príklade pána Weizera. Mal jedenásť rastlín a povedalo sa, že osem nie je droga a tri sú droga. Tak sme zisťovali, ako je to možné. Prišli sme na to, že ak by sa zrátavalo všetkých jedenásť rastlín spolu, tak drogou nie je nič. Ale oni išli rastlinku po rastlinke, tak im vyšli tri. Tak sme sa na to pozerali z pohľadu meraní a ak by znalkyňa rastlinu sušila o trochu kratšie, tak drogou nie je nič. Potom je ťažké klientom vysvetľovať, že skrz takéto absurdné situácie a neodbornosti majú dostať 15 a viac rokov a prepadnutie majetku.

Rozprávame sa o expertízach a znaleckých posudkoch, čo je relatívne nudná téma. Prečo je však dôležité sa o tom baviť pri stíhaní drogovej trestnej činnosti? Chápem správne, že v podstate sú to výsledky expertízy, ktoré určujú, či konzument drog dostane tri roky a podmienku alebo 15 rokov natvrdo?

Áno, presne tak. Je to nudné a preto je aj ťažké to komunikovať, pretože musíte vnímať hĺbku jednotlivých procesov. Analýzy rastlín sú naozaj náročný proces, ale ak by sme si to porovnali už len s Českou republikou, tak tam je pre nich prioritou práve účinná látka, nie hmotnosť.

Existuje u nás konkurenčné laboratórium, kde by ste si vedeli dať výsledky Kriminalisticko-expertízneho ústavu preveriť? 

Nie, u nás nemáme iné laboratórium, ktoré kde by ste to mohli dať skontrolovať. Je možné, že v rozumnom čase vznikne druhé, ale tam je aj druhý problém, že Kriminalisticko-expertízny ústav je zahltený a rastlinný materiál je možné analyzovať iba do troch mesiacov.

Toto však nie je vecou legislatívy, ale iba otázkou personálneho a materiálneho riadenia. 

Áno, už pred rokmi sme tvrdili, že by sme nemenili zákony, ale skôr postupy. Ani aktuálne novely to nemajú ambíciou nijako meniť, je to skôr o ďalších procesoch a zákonoch, o vôli a ceste. Ak aj vznikne druhé laboratórium, tak to bude vecou financií, povolaní a rozhodnutí policajtov, či dajú vzorky analyzovať svojmu policajnému laboratóriu alebo súkromnému. Čo sa týka nejakého normatívneho prístupu, tak bude treba zjednotiť metodológiu. Podobne ako je to pri konope siatej. Aby bolo jasne zadefinované a objektívne overiteľné, kedy sa môže rastlina zberať, pri akej teplote sa môže sušiť a podobne, či plesnivú rastlinu vyradiť alebo nie, čo je vlastne plesnivá rastlina a podobne. Teraz je to na subjektívnom vnímanú každého z tých odborníkov.  My sa na konopu pozeráme celkovo inak ako iné krajiny OSN, kde si povedali, že drogovou je len kvet, respektíve šiška. My to zadefinované nemáme a niekedy sa preto započítavajú aj stonky, celá rastlina, semená a potom trest závisí aj od toho, ako k tomu pri expertíze kto prístupy.  

Tieto štandardy by však stačilo asi prekopírovať zo zahraničia, nie? 

Napríklad UNDOC (Úrad OSN pre drogy a kriminalitu, pozn. autora) vydáva pre národné drogové laboratória takéto štandardy. V prípade pána Šipoša sme ich dali preložiť na vlastné náklady a konfrontovali s nimi znalca, že prečo nešiel podľa nich. Povedal, že odchýlenie sa od nich nevadí.

Ako reagoval súd? 

Súd mal v rukách argument a vedel sa oprieť o to, že expertízny ústav sa odchýlil od medzinárodných štandardov. Dokonca v prípade pána Šipoša neboli dodržané ani vlastné metodiky Kriminalisticko-expertízneho ústavu. 

V jednotlivých konaniach ste okrem iného namietali nesúlad slovenskej protidrogovej právnej úvahy s európskym právom a žiadali ste, aby sa trestný súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie. Štatisticky to vychádza tak, že slovenské trestné súdy sa iba ojedinele obracajú na túto inštitúciu Európskej únie. Prečo to tak je? 

V trestnom práve sme si zvykli, že európske právo nepotrebujeme. Časom sa zistilo, že sme niektoré smernice implementovali nesprávne. Nie je to len o drogách, pretože tam vývoj harmonizácie nastal možno v rokoch 2012 až 2015 a tento trend tu v minulosti nebol. Ono sa to potom veľmi pomaličky rozbieha. Vidíme to aj na počte otázok k drogovým politikám. Je tu aj určitá nechuť pýtať sa ich, lebo každému je zjavné, že to nastavenie máme neprimerané, ale skôr ide o to, či chceme alebo nechceme pripustiť, aby nám nejaký Súdny dvor povedal, čo máme robiť.

V čom vidíte rozpor našej protidrogovej legislatívy s európskym právom? 

Nuáns je tam viacero, nechcem ísť do detailu. Vysvetliť sa to dá na zásade primeranosti trestu. Charta Európskej únie vyslovene hovorí, aký má mať zmysel trest, kde sú jeho hranice a potom, ak napríklad pán Šipoš dostane dvadsať rokov natvrdo a prepadnutie majetku, tak naráža to na európske mantinely. Druhou perspektívou je rámcové rozhodnutie Európskej únie, ktorým chcela harmonizovať odporúčané trestné sadzby. V prípadoch, v akých sú stíhaní pán Šipoš alebo Weizer sú to najviac dva roky, čo opäť ukazuje nepomer nášho nastavenia. 

Zjednodušene povedané, naše trestné sadzby za drogy sa úplne vymykajú právnemu štandardu a hodnotám Európskej únie. 

Áno. Na Súdnom dvore sú sudcovia zo všetkých členských štátov a na takýto prípad sa budú pozerať aj skrz ich národné vnímanie, kde opäť vznikne obrovský kontrast. Ďalším rozporom s právom Únie je predvídateľnosť trestu – vy musíte vedieť dopredu, čo vám hrozí pri marihuane, ale na Slovensku to dopredu nie je jednoducho určiteľné a predvídateľné práve pre nečitateľnosť a subjektivitu expertízneho merania. 

Čo s týmto robí aktuálna novela trestných predpisov?

Ak bude schválená, tak spadneme do rámca, že tresty budú rozumné a predvídateľné, ale áno, naďalej bude závisieť od toho, aké postupy zvolí Kriminalisticko-expertízny ústav a bude treba, aby tie postupy a metódy boli transparentnejšie.

Po prijatí noviel budete stále vidieť rozpor s európskym právom? 

V niektorých ustanoveniach – áno. Stále sa rozprávame o tom, že za predaj malého množstva drog bude naďalej hroziť vysoký trest. Čo ešte nevieme povedať je, či a ako Ústavný súd zadefinuje, čo je alebo nie je vysoký trest. 

S drogou trestnou činnosťou je úzko spätý trest prepadnutia majetku. Jeho obligatórne uloženie bolo Ústavným súdom zrušené. Teraz sa diskutuje najmä o tom, v ktorom momente je trest prepadnutia majetku vykonaný – ak ešte trest nebol vykonaný, tak v dôsledku rozhodnutia Ústavného súdu možno žiadať o obnovu konania, ak už bol vykonaný, tak nie. Skôr prevláda názor, že trest prepadnutia majetku sa vykonáva v konkurznom konaní a pokiaľ to nie je skončené, čo môže trvať pokojne aj roky, tak nie je úplne vykonaný. Naproti tomu je názor napríklad špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ktorý za moment vykonania považuje doručenie odsudzujúceho rozsudku konkurznému súdu a preto podľa neho nie je možná obnova konania, hoci konkurzné konanie naďalej trvá. Čo si o tom myslíte? 

Problém je ešte zložitejší, pretože tu nejde iba o nález Ústavného súdu, ale máme tu aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva proti Lotyšskej republike, ktorá mala obdobne koncipovaný trest prepadnutia majetku a rozhodli, že to je porušenie Dohovoru o ochrane ľudský práv. Áno, máme odlišný pohľad na moment vykonania trestu prepadnutia majetku, ale treba na to pozerať cez logiku rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý povedal, že takýto trest je neprimeraný. Ak bol uložený protiústavne neprimeraný trest, tak asi by sme mali vrátiť ten majetok a netváriť sa, že už sa to nedá. Skôr sa teda prikláňam k tomu, že veci treba navrátiť do pôvodného stavu.

Keď sme si mailovali pred týmto rozhovorom, použili ste pojem trestnoprávny populizmus. Čo to je?

Myslím, že Ústavný súd už viackrát použil tento pojem. Je to niečo, čím nasiakol trestný proces. Ide o argumenty, ktoré nie sú právne, ale sú populistické a pri drogových trestných činoch je ich požehnane. Napríklad pri väzbe sa argumentuje závislosťou obvineného. Podľa mňa je závislosť choroba, nie dôvod väzby a obavu, že niekto bude pokračovať v trestnej činnosti, pretože je závislý, je možné označiť za trestnoprávny populizmus. V praxi je takýchto názorov veľa. Kolega spomínal, že mal klientku, ktorá bola závislá a bola tehotná. Súd ju vzal do väzby s argumentom, že je to v záujme ochrany dieťaťa. V prípade nášho klienta pána Šipoša zas súd argumentoval, že svojou trestnou činnosťou ubližuje deťom, keď pestoval marihuanu. Tie argumenty do to trestného procesu prebrali z agresívnej politickej rétoriky.

Myslíte si, že ak po novele nebude tlak na drakonické trestanie, že sa to postupne vytratí? 

Paralelne s našimi prípadmi sa snažíme venovať aj verejnej debate. Robili sme aj prieskum verejnej mienky a za posledné tri roky, čo trvajú tie prípady vo vzťahu k marihuane, sa to postupne mení. Už to vnímame aj na neochote sudcov udeliť drakonický trest, dokonca niektorí policajti hovoria, že to nechcú stíhať. Už teraz teda vnímam postupný posun naprieč celým politickým spektrom.