Ruská verejnosť zažila v posledných dňoch jednu z najčudnejších anomálii demokracie 21. storočia. Počas týždňového referenda Rusi dostali výnimočnú možnosť vyjadriť sa k viac ako 200 navrhovaným zmenám v ruskej ústave. Malo to však jeden háčik. Všetky navrhované zmeny boli zaradené do jednej otázky s jednoduchou odpoveďou: „áno“ alebo „nie“.

Napriek 660-tisícom prípadov nákazy koronavírusom a nevyhnutne sa blížiacou ekonomickou krízou, Vladimir Putin chcel dokázať svetu, že bude doživotným prezidentom a hospodárom z vôle svojho ľudu. Problémom však je, že tomu nikto neuveril.

Potemkinovské referendum - potemkinovské výsledky

Netradičná podoba referenda, ktoré trvalo celý týždeň, mala oficiálne zmenšiť riziko šírenia koronavírusu. Kritici režimu však tvrdia, že išlo o zúfalý pokus o zvýšenie volebnej účasti, aby referendum bolo vôbec platné. Celý proces hlasovania v mnohých prípadoch pripomínal viac sovietsku karikatúru ako realitu.

Povinné hlasovanie priamo na pracoviskách, volebná komisia chodiaca od domu k domu, vecné ceny za odovzdaný hlas a ústava v budúcom znení v kníhkupectvách ešte počas hlasovania – to sú iba niektoré z absurdít ruskej demokracie. Občianske združenie Golos taktiež hlásilo prípady viacnásobného hlasovania, vyplňovania hlasovacích lístkov na detských ihriskách, v parkoch a neprítomnosť medzinárodných pozorovateľov.

Oficiálne dosiahla účasť úroveň 65 percent. Viac ako 78 percent zúčastnených malo hlasovať v prospech ústavných zmien.

Podľa oficiálnych výsledkov volebnej komisie, jediným regiónom, v ktorom bolo viac odporcov zmien ako prívržencov, bol Nenecký autonómnya okruh. Táto malá národnostná autonómna oblasť za polárnym kruhom s veľkými prírodnými ložiskami vedie zápas o prežitie. Ruské úrady sa už dlhšiu dobu netaja s tým, že by ju chceli pripojiť do väčšej Archangeľskej oblasti.

Legitimita v čase krízy

Z právneho hľadiska sa celotýždňové referendum vôbec nemuselo konať. Ústavná väčšina v ruskom parlamente mohla začiatkom roka automaticky prijať všetky zmeny a úpravy. Ruský prezident však trval na tom, aby zmeny boli podmienené hlasovaním v referende.

V mysli najvyšších ruských predstaviteľov malo ísť o definitívne potvrdenie dôvery ľudu k prezidentovi a smerovaniu krajiny. Nikto však pri jeho plánovaní nečakal, čo bude čakať krajinu v nasledujúcich mesiacoch.

Pandémia koronavírusu zasiahla Rusko úplne nepripravené. Napriek uzavretiu hraníc s Čínou na Ďalekom východe sa nákaza stala najväčšou pliagou hlavného mesta – Moskvy.

Katastrofálny stav miestneho zdravotníctva, konflikty ohľadom zrušenia opatrení medzi vládou a samosprávami a zastavenie bežného života výrazne zvýšilo nedôveru vo vládu aj v prezidenta. Situácii nepomohli ani mnohé obvinenia z netransparentnosti štatistík šírenia nákazy, a najmä umelého znižovania úmrtnosti na Covid-19.

V kľúčových momentoch koronakrízy nebolo možné Vladimira Putina nikde nájsť. Spolu s veľkou časťou vládneho kabinetu sa prezident stiahol do sídla na okraji metropoly. S verejnosťou sa kontaktoval zriedka, a to najmä prostredníctvom videí. Práve táto neprítomnosť sa odrazila na prieskumoch podpory ruského prezidenta.

Štátny inštitút Levada ukázal rekordný pád prezidentovej popularity na úroveň  55 – 60 percent. Naposledy mal V. Putin podobne nízku podporu na prelome rokov 2013 – 2014, tesne pred anexiou Krymu. Mnohí gubernátori a starostovia, naopak, dokázali predbehnúť popularitou prezidenta, najmä vďaka svojej akčnosti a pohotovosti.

Otázky, ktoré nikto nečakal a nepotreboval

Samotné referendum okrem resetu funkčného obdobia prezidenta prinieslo množstvo zmien spojených s hodnotovými otázkami a štruktúrou moci. Popri umožnení bačovať v krajine do roku 2036 ruský prezident získal aj mnohé právomoci v rámci vlády. Pre vytvorenie ilúzie rozdelenia štátnej moci ruská Duma získala možnosť nominovať kandidáta na post premiéra a niekoľkých menej významných ministrov.

Na oplátku prezident bude po novom môcť bez súhlasu parlamentu menovať šéfov najdôležitejších rezortov: od obrany, vnútra, spravodlivosti až po rezort zahraničia. S možnosťou menovania vznikla aj možnosť odvolania každého člena vládneho kabinetu – taktiež bez súhlasu parlamentu.

Do ústavy sa dostali aj viaceré konzervatívne svetonázorové zmeny. Okrem zadefinovania inštitúcie manželstva ako zväzku muža a ženy sa v ústave zakotvila aj viera v Boha, nadradenosť ruského jazyka a ústavy nad medzinárodným právom a zmluvami.

Ruský prezident však nezabudol ani na „volebnú salámu“ pre svoj lojalistický elektorát. Súčasťou najdôležitejšieho dokumentu v krajine bude aj povinnosť stanovenia výšky minimálnej mzdy nad úroveň životného minima a pravidelná valorizácia výšky dôchodkov.

Neistá budúcnosť

Vladimira Putina bude v nasledujúcich mesiacoch bude čakať jedna z najväčších skúšok jeho úradovania. Aj keď jeho režim napriek otrasom na regionálnej úrovni ostáva naďalej silný, prichádzajúca ekonomická kalamita môže veľmi silno zasiahnuť vládny aparát.

Prvá polovica roka zasiahla najväčšiu krajinu sveta hneď na niekoľko spôsobov. Ťažobná vojna medzi Ruskom a Saudskou Arábiou v kombinácií s rapídnym poklesom dopytu po rope spôsobeným pandémiou koronavírusu spôsobila prepad cien „čierneho zlata“. Práve ropa je hlavnou exportnou komoditou Ruska. Prepad jej cien a pokles dopytu v najbližších mesiacoch spôsobí výrazne problémy štátnej pokladnici.

Rusko bude musieť zaplatiť veľkú cenu aj za Putinove populistické sľuby, ktoré plánujú transfer miliardových súm na podporu rodín s deťmi a seniorov. Ani mnohé nákladné proxy vojny po celom svete, v ktorých sa angažuje, neuľahčujú situáciu v štátnom rozpočte. Na druhej strane, doteraz lojálna oligarchia začína byť nespokojná so zvyšovaním daňového zaťaženia pre najbohatších Rusov.

Vladimir Putin má v roku 2020 len jednu istotu – apatickosť svojich občanov. Podobne ako v iných bývalých krajinách Sovietskeho zväzu, väčšina ľudí už stratila vieru v lepšiu budúcnosť a demokratickú vládu.

Referendum potvrdilo Putinov mandát, ale omnoho väčšou výzvou bude udržanie kormidla v čase krízy. Dejiny Ruska si veľmi dobre pamätajú ťažké obdobia, kedy mocní nedokázali udržať kormidlo vládnutia a zaistiť dôstojný život pre svojich poddaných.