Od znižovania veku voličov je blízko k elektronickému hlasovaniu. A to môže byť riskantné

Zatiaľ čo v Nemecku mladšia voličská základňa môže už teraz hlasovať aj v komunálnych voľbách, vláda Olafa Scholza zvažuje zníženie veku aj v spolkových voľbách, čo by si vyžadovalo ústavnú zmenu.

V Európskej únii silnejú hlasy po zapojení mladších ročníkov do volebných procesov. To by však zásadne ovplyvnilo volebné kampane, ktoré by sa preniesli najmä do online sveta. Český politológ Ján Kubáček v rozhovore pre TREND vysvetľuje aj možné nástrahy elektronického hlasovania v dnešnej dobe

Aký je váš názor na zníženie veku voličov v Česku a ďalších európskych krajinách?

Diskusia o tom bude. Najmä preto, že spoločnosť starne a politici v znížení veku ľudí s právom voliť vidia šancu, ako reagovať na demografiu, ktorá v súčasnosti jednoznačne prevažuje v prospech starších ročníkov. Logicky sú teda starší voliči vo voľbách početnejší a aj disciplinovanejší.

Ukazuje sa, že v krajinách, v ktorých už volebný vek v komunálnych voľbách znížili, to nemuselo byť úplne zlé, pretože mladší voliči sa s politikou na miestnej úrovni začali zoznamovať konkrétnejšie. Ale ak niekto očakával, že sa do politického života zapojí viac mladých, vo výsledku bol nakoniec sklamaný. Realita totiž ukázala, že volebná účasť sa príliš nezvýšila.

Je to skúsenosť Nemecka a Rakúska?

Viacerí očakávali, že to pôjde v prospech ekologických strán, liberálnych a progresívnych strán takého toho veľkomestského typu, no skúsenosť susedného Rakúska a Nemecka ukázala, že vo výsledku sa nakoniec na voľbách zúčastnilo oveľa viac protestne naladených voličov.

V prípade Rakúska popri Zelených bodovali aj Slobodní, v prípade Nemecka bodovalo AFD a dokonca aj niektoré radikálne alebo krajne protestné strany typu NPD.

Takže realita bola nakoniec iná než očakávania…

Pri znižovaní volebného veku tak ako pri všetkom platí, že to nie je zázračný liek sám osebe, je to len určitá možnosť ako demografiu, ktorá je aktuálne vychýlená skutočne v prospech starších ročníkov, máličko dorovnať a dať možnosť tým mladším, ktorí sú aktívnejší a majú vôľu sa zúčastniť volieb, zúčastniť sa na utváraní verejného života aj takto.

Aké z toho môžu mať výhody politické strany?

Najmä mestské strany si sľubujú, že je to príležitosť nalákať svojich voličov a volebne bodovať. Ale ukazuje sa, že osloviť mladých voličov je pomerne zložité. Keďže zatiaľ nemajú voličskú disciplínu a vôľu chodiť voliť, je náročné sa k nim dostať, ale najmä si ich sympatiu udržať.

Keď sa už pre politika alebo politickú stranu rozhodnú starší voliči, sú oveľa vernejší, lojálnejší a disciplinovanejší. Mladý volič po hlasovaní z pohľadu politickej komunikácie alebo politického marketingu je v podstate pomerne veľmi drahý. O jeho pozornosť, väzbu a lojalitu musíte veľmi bojovať a musíte do nej pomerne veľa investovať, aby ste si ju udržali. Ukazuje sa, že zníženie volebného veku by mohlo mať nesporne väčší úspech práve v komunálnej a regionálnej politike, napríklad v referendách, v určitých témach.

V momente, keď sa táto snaha preniesla na celoštátnu, parlamentnú, prípadne prezidentskú politiku, už úspech taký jednoznačný nebol. Často to bolo spojené s tým, že prišlo menej mladých voličov, než sa čakalo a prišli naprieč spektrami, prišli aj tí veľmi nahnevaní, prehliadaní, protestne naladení.

Nemecko však diskutuje o tom, že by sa vek voličov mohol znížiť aj pre spolkové voľby, čo by si vyžadovalo ústavnú zmenu. Môže to mať úspech?